Riadne Uniesol Dôkazné Bremeno: Definícia a Aplikácia v Daňovom Konaní na Slovensku

Úvod

Článok sa zameriava na definíciu a aplikáciu princípu riadneho uneseného dôkazného bremena v kontexte daňového konania na Slovensku. Dôraz sa kladie na povinnosti daňových subjektov a správcov dane, ako aj na judikatúru Ústavného a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť, kedy a ako dochádza k presunu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.

Dôkazné Bremeno v Daňovom Konaní

Povinnosti Daňového Subjektu

Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). V daňovej kontrole daňový subjekt tvrdí a preukazuje, že určitý zdaniteľný obchod nastal, čo preukazuje faktúrou vystavenou podľa § 71 Zákona o DPH.

Povinnosti Správcu Dane

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ak má správca dane po vyhodnotení tvrdení a dôkazov predložených zo strany kontrolovaného daňového subjektu stále pochybnosti o kontrolovanom plnení, je povinný pristúpiť k presunu dôkazného bremena na tento kontrolovaný daňový subjekt. Správca dane musí preukázať, že tieto jeho pochybností sú relevantné a musí ich jasne a zrozumiteľne vyšpecifikovať vo výzve podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

Presun Dôkazného Bremena

K presunu dôkazného bremena na kontrolovaný daňový subjekt nastáva uplatnením postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.

Aplikácia § 46 ods. 5 Daňového Poriadku

Výzva na Odstránenie Pochybností

Ak správca dane nemieni akceptovať tvrdenia daňového subjektu alebo ním predložené dôkazy, potom musí správca dane preukázať, že tieto jeho pochybností sú relevantné a musí ich jasne a zrozumiteľne vyšpecifikovať v adresovanej výzve podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Súčasne okrem spochybnenia dôkazov predložených zo strany daňového subjektu je správca dane povinný v kontexte svojich pochybností uviesť to, čo má daňový subjekt preukazovať.

Prečítajte si tiež: Uplatnenie nároku a premlčanie

Nedostatky v Postupe Správcu Dane

Mnohokrát sa kontrolovaný daňový subjekt ocitne v situácii, kedy od neho správca dane vyžaduje predkladať doklady a preukazovať také skutočnosti, ktoré od neho v žiadnom prípade nie je možné objektívne vyžadovať, pretože nimi kontrolovaný daňový subjekt nemôže disponovať. Pri daňovej kontrole sa bohužiaľ mnohokrát stretávame so situáciou, kedy je od kontrolovaného daňového subjektu vyžadované, aby v zmysle ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku preukazoval skutočnosti za iný daňový subjekt, napr. za svojho dodávateľa, subdodávateľa, či dokonca odberateľa. Správca dane takýmto spôsobom opomína fakt, že je to práve on, kto v konaní vedie dokazovanie a je tou osobou, ktorá je povinná v konaní zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Nie kontrolovaný daňový subjekt.

Následky Nesplnenia Povinností Správcu Dane

Ak si správca dane svoju zákonnú povinnosť nesplnil, tak toto porušenie už nie je možné odstrániť v ďalších častiach daňového konania. Dôvodom je tá skutočnosť, že postup v režime a intenciách ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku predstavuje neopakovateľný úkon správcu dane, ktorého realizácia je časovo limitovaná momentom skončenia daňovej kontroly a zároveň lehotou 1 roka, počas ktorej možno daňovú kontrolu vykonávať. Daňovú kontrolu nemožno po jej skončení zákonom predpokladaným spôsobom obnoviť, ani vrátiť vec späť do štádia daňovej kontroly. Z tohto dôvodu nie je možné odstrániť nedostatky, ktoré vznikli v procese daňovej kontroly zo strany správcu dane, v následnom vyrubovacom konaní.

Judikatúra Ústavného a Najvyššieho Správneho Súdu Slovenskej Republiky

Uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej Republiky, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53, ustálil, že: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).“

Rozsudok Najvyššieho Správneho Súdu Slovenskej Republiky, sp. zn. 1Sžfk/10/2020

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z 24. februára 2022 ustálil, že: „Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.“ Je potrebné upriamiť pozornosť na výrok citovaného rozsudku, kde Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dokonca upresnil, že: „Povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej.

Rozsudok Najvyššieho Správneho Súdu Slovenskej Republiky, sp. zn. 10Sžfk/1/2021

Uvedené skutočnosti ustálil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27.04.2022: „Z vyššie uvedeného je možné zhrnúť, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu.

Prečítajte si tiež: Vyhnite sa problémom s neplatnou zmluvou

Dôkazné Bremeno o Reálnom Dodaní Tovarov a Služieb

Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval správcovi dane poprieť túto dodávku. Bez ohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je na správcovi dane, aby bol skutkový stav zistený presne a úplne a od neho závisí, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.

Prečítajte si tiež: Riadne započítanie pohľadávky

tags: #riadne #uniesol #dokazne #bremeno #definícia