Ročný Poplatok za prenájom zariadení a riešení z účtovného a daňového hľadiska

Tento článok sa zameriava na účtovné a daňové aspekty ročných poplatkov za prenájom zariadení a riešení, s dôrazom na zmeny v legislatíve účinnej od 1. januára 2020. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako správne účtovať a zdaňovať tieto poplatky, a to ako pre prenajímateľa, tak aj pre nájomcu.

Daňové hľadisko nájomného a súvisiacich platieb

Od 1. januára 2020 sa zmenili pravidlá pre zahrnovanie niektorých výdavkov do základu dane. Podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov (ZDP) sú nasledujúce položky súčasťou základu dane až po ich zaplatení:

• Kompenzačné platby vyplácané dlžníkom v zmysle § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
• Výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti, odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
• Výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP vyplácané, poukazované alebo pripisované v prospech daňovníka nezmluvného štátu.
• Výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe poskytnuté počas obdobia trvania tejto zmluvy.
• Výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) ZDP.

Príklady z praxe a ich dopad na základ dane

Kompenzačné platby

Ak dodávateľ tepla uhradil spoločnosti kompenzačnú platbu za nedodržanie štandardov kvality, táto platba je u dlžníka (spoločnosti) súčasťou základu dane, ak bola zaúčtovaná na účte 544 (ostatné náklady na hospodársku činnosť) a zaplatená.

Nájomné za nebytové priestory

Spoločnosť prenajíma nebytové priestory od fyzickej osoby - podnikateľa za mesačné nájomné 2 000 €. Ak spoločnosť dlhuje k 31.12. suma 4 000 € a túto sumu zaplatí až v nasledujúcom roku, nájomné vo výške 4 000 € je v roku vzniku dlhu pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t. j. v nasledujúcom roku.

Prenájom nákladného motorového vozidla

Spoločnosť si prenajala nákladné motorové vozidlo od inej právnickej osoby na obdobie od 1.12. do 28.2. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 3 mesiace vo výške 3 000 € dňa 2.1.. Nájomca nemôže považovať nájomné pripadajúce na december za daňový výdavok tohto roka, keďže k úhrade nájomného došlo až v nasledujúcom roku. Spoločnosť je teda povinná nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2025 vo výške 1 000 € pri zistení základu dane k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za december zahrnie až po zaplatení.

Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok

Licenčné poplatky

Spoločnosť má uzatvorenú licenčnú zmluvu na využívanie ochrannej známky a dizajnov s majiteľom priemyselných práv, ktorý je nerezidentom SR. Licenčné poplatky fakturuje poskytovateľ licencie mesačne vo výške 150 €. Ak k 31.12. spoločnosť nemá uhradené faktúry vo výške 450 €, ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) ZDP sa použije aj na výdavky (náklady) na nájomné poukazované v prospech nerezidenta, ktoré sa vzťahujú k príjmom podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1, 2 a 4 a písm. f) ZDP.

Nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti

Spoločnosť má uzatvorenú zmluvu na prenájom nehnuteľnosti. Platby za nájom a služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (napr. elektrina, voda, teplo, upratovanie, odvoz odpadu) sú dohodnuté oddelene, a to mesačné nájomné vo výške 200 € a platby za služby vo výške 200 €. Ak k 31.12. nie sú tieto platby uhradené, posudzujú sa podľa § 17 ods.19 písm. b) ZDP a sú súčasťou základu dane až po zaplatení.

Osobitný režim odpočtu DPH

Od 1.1.2016 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov umožňuje aj osobitný režim odpočtu DPH, a to v § 68d ods. 5, kde sa priamo uvádza, že právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68d ods. 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa § 68d ods. 2 dodávateľovi. Ak platiteľ podľa § 68d ods. 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

Sprostredkovanie a provízie

Zmluva o sprostredkovaní

Ak spoločnosť uzatvorila zmluvu o sprostredkovaní s fyzickou osobou na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov a provízia nebola do konca zdaňovacieho obdobia uhradená, spoločnosť pripočíta sumu provízie k výsledku hospodárenia z dôvodu nezaplatenia provízie.

Ak sú náklady spojené so sprostredkovaním dojednané osobitne popri provízii, na tieto náklady sa ustanovenie § 17 ods. 19 písm. d) ZDP nevzťahuje. To znamená, že suma zaúčtovaná do nákladov je uznaným daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 17 ods.1 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o nej účtuje, za predpokladu splnenia podmienok vymedzených v § 2 písm. i) ZDP.

Prečítajte si tiež: Kúpele pre 80-ročných

Provízia realitného makléra

Ak realitná kancelária zabezpečila služby spojené so sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti prostredníctvom makléra, ktorému zaplatila províziu vo výške 33,3 % z prijatej provízie od klienta, provízia za sprostredkovanie vyplatená maklérovi je časť provízie vyplatenej realitnej kancelárii, ktorú v súlade s § 17 ods.19 písm. d) ZDP môže zahrnúť do daňových výdavkov až po zaplatení.

Poradenské a účtovnícke služby

Podľa § 17 ods.19 písm. f) ZDP, výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 69.1 a 69.2 sú súčasťou základu dane až po zaplatení. Keďže účtovnícke služby patria do kódu Klasifikácie produktov 69.2, vyfakturovaná suma za tieto služby, zaúčtovaná do nákladov a neuhradená do konca zdaňovacieho obdobia, sa pri zistení základu dane za rok pripočíta k výsledku hospodárenia.

Sponzoring v športe

Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade so zákonom o športe a sponzorovaný použije prostriedky v decembri, táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku, ak ju sponzor skutočne zaplatil, ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel a ak sponzor vykáže za rok kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods.

Štúdie a ich daňová uznateľnosť

Podľa § 17 ods. 19 písm. c) ZDP sa podmienka zaplatenia vzťahuje aj na akékoľvek iné štúdie, t.j. aj na štúdie týkajúce sa výroby a výrobných procesov.

Zdaňovanie licenčných poplatkov nerezidentom

Príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktoré sú považované za licenčné poplatky, spadajú do rámca článku, ktorý sa obvykle v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia označuje ako článok 12.

Prečítajte si tiež: Dôchodca s ŤZP: Nároky a príspevky

Modelová zmluva OECD

Zdaňovanie licenčných poplatkov podľa Modelovej zmluvy OECD je iné ako zdaňovanie dividend a úrokov. Mnohé štáty si nárokujú zdaňovanie licenčných poplatkov v štáte zdroja. Článok 12 sa aplikuje na príjmy charakteru tzv. „kultúrnych licenčných poplatkov“ a tiež tzv. „priemyselných licenčných poplatkov“.

Definícia licenčných poplatkov

Podľa ZDP a medzinárodných zmlúv sú licenčné poplatky definované ako:

• Platby za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov (tzv. „kultúrne licenčné poplatky“).
• Platby za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti (tzv. „priemyselné licenčné poplatky“).

Zdaňovanie príjmov z prenájmu hnuteľných vecí nerezidentom

Príjmy z nájomného alebo príjmy plynúce z iného využitia hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenskej republiky sú považované za príjem daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Takáto kategória licenčných poplatkov je vymedzená ako poplatky platené za použitie alebo právo na použitie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia.

Predmetné príjmy sú podľa § 43 ZDP zdaňované daňou vyberanou zrážkou, pričom daň takto uložená nepresiahne maximálnu výšku dane vymedzenú medzinárodnou zmluvou. Ak sa daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou rozhodne predmetnú daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže si pri vyčíslení základu dane z predmetných príjmov uplatniť skutočné výdavky.

Finančný prenájom a jeho zdaňovanie

Definícia finančného prenájmu

Podľa § 30a písm. d) opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 054/2002-92 zo 16. decembra 2002 o postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa finančný prenájom definuje ako prenájom, pri ktorom na nájomcu prechádza ekonomické vlastníctvo k prenajatému majetku.

Zdaňovanie istiny pri finančnom prenájme

Časť celkovej sumy platieb dohodnutých v nájomnej zmluve s dojednaným právom kúpy prenajatej veci vymedzená účtovnými predpismi (istina) predstavuje na daňové účely hodnotu prenajímaného hnuteľného majetku zvýšenú o náklady súvisiace s jeho obstaraním odpisovaného nájomcom počas doby trvania prenájmu podľa § 26 ods. 1 ZDP.

Podľa medzinárodnej zmluvy istina pri finančnom prenájme hnuteľného majetku podlieha zdaneniu len v štáte rezidencie nerezidentského daňovníka. Ak je hnuteľný majetok prenajímaný prostredníctvom stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky, istina spolu so súvisiacim finančným príjmom pri finančnom prenájme sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. a) ZDP a článku 7 ods. 1 medzinárodnej zmluvy ako súčasť základu dane stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na tomto území.

Zdaňovanie úroku pri finančnom prenájme

Podľa ZDP úrok pri finančnom prenájme hnuteľného majetku spadá do rámca príjmov z poskytnutých úverov a pôžičiek uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) ZDP. Ak Slovenská republika má právo na zdanenie predmetného úroku, potom je predmetný príjem zdaňovaný v súlade s § 43 ZDP daňou vyberanou zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15 (t. j. 19 %).

Ak je hnuteľný majetok, ktorý je predmetom finančného prenájmu, prenajímaný prostredníctvom stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky, úrok spolu s istinou pri finančnom prenájme sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky podľa § 16 ods. 1 písm. a) ZDP a článku 7 ods.

Práca z domu a uplatňovanie nákladov

V zákone o dani z príjmov sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou explicitne nenachádza. Daňovým nákladom je všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje.

Výpočet pomernej časti nákladov

Podstatným je spôsob, akým podnikateľ vyčísli celkové náklady bytu/domu a stanoví podiel, ktorý zodpovedá jeho podnikaniu či domácej kancelárii a ktorý si zahrnie do daňových nákladov. Najprirodzenejším kritériom pre vyčíslenie pomeru je výmera - teda výmera domácej kancelárie a jej podiel na celkovej výmere bytu/domu.

Alternatívy uplatňovania nákladov

Ak podnikateľ pracuje aj v kancelárii aj doma, má 2 pracovné priestory. Každý jeden podnikateľský priestor v SR musí byť schválený regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Častým názorom z praxe je, pre časť bytu či domu používaný na podnikanie je potrebné zmeniť jeho účel užívania - z pôvodného účelu “bývanie” na “podnikanie”.

Prenájom časti nehnuteľnosti eseročke

Spoločník ako majiteľ nehnuteľnosti prenajme jej časť (prípadne celú) “svojej” eseročke. Týmto spôsobom dostane náklady súvisiace s bytom/domom jej spoločníka do daňových nákladov eseročky. Z príjmov prenajímateľa sa totiž neplatia odvody.

Povinnosti prenajímateľa

• Registrácia na daňovom úrade.
• Vedenie daňovej evidencie.
• Zdaňovanie príjmu z nájomného.

Daňové výdavky prenajímateľa

To, aké daňové výdavky si prenajímateľ môže uplatniť, závisí od jeho rozhodnutia zahrnúť prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku. V prípade, ak je nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku, môže si uplatniť všetky výdavky vrátane odpisov majetku a prípadného technického zhodnotenia či poistenia a dane z nehnuteľnosti, v prípade nezaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku si uplatní iba bežné výdavky spojené s prevádzkou nehnuteľnosti (napr. energie, fond opráv, upratovanie).

Ďalšie aspekty

• Pre lepšiu dôkaznosť je ideálne prenajať len konkrétnu výmeru nehnuteľnosti.
• Z príjmov z prenájmu je oslobodených 500 EUR ročne.
• Z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti neplatí prenajímateľ odvody.
• Vzťah prenajímateľa a jeho eseročky podlieha transferovému oceňovaniu.

Vlastné merače energií

Možno jednoduchšie riešenie, najmä v prípade, ak má eseročka v byte, resp. pravdepodobnejšie v dome vlastnú výrobnú miestnosť či predajňu. Vlastné merače na elektrickú energiu, teplo či vodu (a ich fakturácia na eseročku) jasne oddelia podnikateľské od nepodnikateľského a nie je potrebné riešiť komplikovaný prenájom.

Kúpa alebo výstavba nehnuteľnosti eseročkou

Eseročka si nemusí nehnuteľnosť len prenajímať, ale môže si ju aj celú kúpiť, prípadne vystavať vo vlastnej réžii. A teda pomerne veľkú investovanú sumu - prípadne jej časť - si môže uplatniť v daňových nákladoch vo forme odpisov. Je vhodné rozlišovať, či nehnuteľnosť bude slúžiť celá na podnikanie, alebo aj pre bývanie.

Samostatná sro na nehnuteľnosť

Odporúčame pre nehnuteľnosť zriadiť samostatnú sro, ktorá ju bude vlastniť. Ak nehnuteľnosť je pod samostatnou sro, tá ho prenajíma firme, ktorá v nej pôsobí, prípadne aj fyzickým osobám, ktoré v ňom bývajú. Tu treba zvážiť, aká časť plochy sa prenajíma pre podnikanie a aká časť pre bývanie.

Klasifikácia nehnuteľnosti

Všeobecne, ak väčšia časť plochy je pre podnikanie, nehnuteľnosť sa klasifikuje ako nebytový priestor. Ak väčšia časť plochy je pre bývanie, priestor sa klasifikuje ako bytový. Dôsledkom môžu byť ceny energií, daň z nehnuteľnosti, povinnosti týkajúce sa nebytových priestorov a pod.

Náklady sro vlastniacej nehnuteľnosť

Sro, ktorá nehnuteľnosť vlastní, si môže v nákladoch uplatniť okrem odpisov a energií mnoho ďalších nákladov. Na takúto nehnuteľnosť sa nevzťahuje oslobodenie pri predaji po 5 rokoch. Pri predaji sro zdaňuje zisk, ktorý je rozdielom medzi predajnou cenou a zostatkovou cenou nehnuteľnosti (t.j. ešte neodpísanou časťou).

tags: #ročný #poplatok #za #prenájom #zariadení #a