
V súčasnosti má každý v pracovnom živote možnosť voľby. Niektorí sa zamestnajú, iní podnikajú a ďalší sa stanú dobrovoľne nezamestnanými. Tento článok sa zameriava na situáciu dobrovoľne nezamestnaných osôb a ich nárok na rodičovský príspevok, ako aj na ďalšie aspekty, ktoré s tým súvisia.
Pod pojmom dobrovoľne nezamestnaná osoba si môžeme predstaviť rôzne skupiny ľudí. Patria sem ženy v domácnosti, osoby s príjmom z podielu v spoločnosti, ľudia pracujúci na čierno, a v niektorých prípadoch aj osoby, ktoré sa živia nelegálnou činnosťou. Dobrovoľne nezamestnaný sa môžete stať aj vtedy, keď vás úrad práce vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Môžete sa nechať vyradiť aj dobrovoľne, ak vás unavuje povinnosť hlásiť sa a máte nulové vyhliadky na dobrú prácu. Na zoznam uchádzačov sa však môžete vrátiť až po 6 mesiacoch, počas ktorých ste samoplatiteľom.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba (nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, resp. sa rozhodla veta „samoplatiteľ“ platiť sama) môžeme považovať osobu, ktorá sa rozhodla neísť do evidencie uchádzačov o zamestnanie napríklad z osobných dôvodov. Je to osoba, ktorá nemá zamestnanie, nie je registrovaná ako uchádzač (alebo sa z evidencie vypísala), a ktorá je z tejto situácie dobrovoľne, nie v tom zmysle, že by ju úrad vyraďoval pre nespoluprácu (aj keď to môže byť tiež), ale rozhodla sa nespolupracovať s úradom práce a stať sa „samoplatiteľom“.
V praxi to môžu byť osoby bez aktívnej evidencie, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. (Tento pojem nie je v zákone definovaný presne ako „dobrovoľne nezamestnaný“, skôr sa hovorí o samoplatiteľovi v zdravotnom poistení.)
Byť na Slovensku dobrovoľne nezamestnaný má svoje výhody, no nesmiete zabúdať ani na povinnosti. Síce určitých prípadoch nemusíte platiť sociálne odvody, musíte platiť tzv. zdravotku a tiež musíte myslieť na to, že roky strávené v dobrovoľnej nezamestnanosti vám štát nezapočíta do dôchodku.
Prečítajte si tiež: Nárok na rodičovský príspevok
Zdravotné odvody si musí platiť každý, s výnimkou poistencov štátu a ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničnej firmy alebo majú zdravotné poistenie v inom štáte. Aj dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody. Pre týchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok je 14 % z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pre zdravotne postihnuté osoby je to len polovica minimálneho preddavku.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba musí platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, ak nespĺňa kritériá poistenca štátu alebo inej skupiny, za ktorú poistenie platí štát.
Dobrovoľne nezamestnaná osoba má voči zdravotnej poisťovni niekoľko povinností:
Aj dobrovoľne nezamestnané osoby môžu mať príjem, ktorý podlieha dani. Ide napríklad o príjem z kapitálového majetku, dividend, alebo z prevodu, prípadne predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí. Mesačné preddavky je potrebné platiť riadne a včas, aby sa predišlo nepríjemnostiam a následkom neplatenia zdravotných odvodov. Poistné sa platí vždy do 8. Sadzby zdravotného poistenia pre dobrovoľne nezamestnanú osobu v roku 2021:
| Poistenec | Sadzba | Vymeriavací základ | Preddavok |
|---|---|---|---|
| Dobrovoľne nezamestnaná osoba bez postihnutia | Najmenej 14 % z min. základu | Maximálny preddavok neurčený | 76,44 € |
| Dobrovoľne nezamestnaná osoba s postihnutím | Najmenej 7 % z min. základu | Maximálny preddavok neurčený | 38,22 € |
Na rozdiel od zdravotného poistenia, dobrovoľne nezamestnaná osoba nemusí platiť sociálne poistenie. Môže si ho však platiť dobrovoľne, a to dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie, dokonca aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie si môže platiť osoba od 16 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, alebo s povolením na prechodný alebo trvalý pobyt. Na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste vášho bydliska musíte s formulárom priniesť aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. To obsahuje vyhlásenia, že nie ste povinne poistená osoba v iných štátoch a že beriete na vedomie podmienky dobrovoľného poistenia. Po úspešnom prihlásení dostanete špecifický variabilný symbol, ktorý budete uvádzať pri úhrade poistného. Mesačný preddavok sa platí vždy do 8. dňa príslušného mesiaca.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemusí platiť sociálne odvody. Povinnosť tohto poistenia vzniká iba pri zamestnaní alebo podnikateľskej činnosti. Každý sa ale môže prihlásiť na platenie sociálneho poistenia dobrovoľne.
Jednotlivé sumy a celková výška mesačného poistného sa počítajú percentami z vymeriavacieho základu. Pevne stanovený je minimálny a maximálny vymeriavací základ. Ich výška sa mení každý rok od 1. januára. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec).
| Rok | Zdravotné poistenie (minimálny mesačný preddavok) | Sociálne poistenie (minimálny vymeriavací základ) | Sociálne poistenie (minimálny mesačné poistné) |
|---|---|---|---|
| 2025 | 107,25 € (bez ZŤP) / 53,62 € (s ZŤP) | 715 € mesačne (50 % z priemernej mzdy 1 430 €) | 237,02 € mesačne (bez ZŤP) |
| 2026 | 114,30 € (bez ZŤP) / 57,15 € (s ZŤP) | 762 € mesačne (50 % z priemernej mzdy 1 524 €) | 252,59 € mesačne (bez ZŤP) |
Poznámky: ZŤP = zdravotne ťažko postihnutá osoba; „mesačné poistné“ znamená minimálnu sumu, ak by vymeriavací základ bol minimálny.
Rodičovský príspevok patrí medzi najdôležitejšie formy štátnej podpory pre rodičov starajúcich sa o malé deti. V roku 2025 prináša táto dávka niekoľko aktualizovaných parametrov, ktoré reflektujú zvyšujúce sa životné náklady a nové legislatívne úpravy. V roku 2025 bude rodičovský príspevok vyšší o 9 eur.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Právnu úpravu nájdeme v zákone č. 571/2009 Z.z. Najčastejšie je oprávnenou osobou rodič dieťaťa. Štát prispieva na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť, môže sa poskytovať až do šiestich rokov veku dieťaťa.
Dôležité je zdôrazniť, že nárok na tento príspevok nie je podmienený ani ovplyvnený výškou ani druhom príjmu rodiča. Rodič poberajúci rodičovský príspevok môže vykonávať zárobkovú činnosť, byť zamestnaný, živnostník, podnikateľ.
Oprávnenou osobou na poberanie rodičovského príspevku je:
Nárok je podmienený riadnou starostlivosťou o dieťa a trvalým alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.
Nárok na rodičovský príspevok má vždy len jedna oprávnená osoba, pričom môže ísť o matku, otca alebo inú starajúcu sa osobu.
Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na rodičovský príspevok, dávka patrí len jednému z nich. Rodičia sa však nemôžu dohodnúť na tom, že jeden bude poberať rodičovský príspevok na staršie dieťa a druhý na mladšie dieťa. Ak je v rodine viac detí do 3 rokov, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok.
Nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.
V roku 2025 sa výška rodičovského príspevku zvyšuje na základe valorizácie životného minima. Nové sumy platné od 1. januára 2025 sú nasledovné:
| Situácia | Výška príspevku |
|---|---|
| Ak bolo vyplácané materské | 482,30 € mesačne |
| Ak materské nebolo vyplácané | 351,80 € mesačne |
Zvýšenie pre viac súčasne narodených detí:
| Počet detí | S materským | Bez materského |
|---|---|---|
| Dvojičky | 602,90 € | 439,80 € |
| Trojičky | 723,50 € | 527,70 € |
Ak oprávnená osoba nesplní podmienku povinnej školskej dochádzky pre ďalšie dieťa najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace, príspevok sa zníži o 50 %.
Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj ak boli podmienky splnené len počas jeho časti. Príspevok je vyplácaný mesačne pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Vyplácanie prebieha na bankový účet oprávnenej osoby, alebo v hotovosti, ak o to osoba písomne požiada. Rodičovský príspevok sa vypláca bez ohľadu na to, či oprávnená osoba pracuje alebo podniká. Nie je stanovené žiadne obmedzenie výšky príjmu.
Nárok na dávku zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom určený vek. Ak dieťa dovŕši vek 3 roky 15. mája, nárok na rodičovský príspevok zanikne 1. júna.
Ako príklad z praxe uveďme situáciu pri tzv. reťazovom pôrode, kedy matka dieťaťa prechádza plynule z rodičovskej dovolenky na materskú dovolenku (z poberania rodičovského príspevku na materské), resp.
O rodičovský príspevok je možné najskôr požiadať, až keď sa dieťa narodí, nie skôr. Ak rodič poberá materské, môže si o RP požiadať až po zániku nároku na dávku materské. Nie je totiž možné poberať obe dávky naraz. Jedinou výnimkou je situácia, kedy je materské nižšie ako suma rodičovského príspevku. V takomto prípade si oprávnená osoba môže požiadať o dorovnanie dávky do sumy rodičovského príspevku.
O rodičovskom príspevku rozhoduje ÚPSVaR príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok. Dávka sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Alebo sa na žiadosť oprávnenej osoby vypláca v hotovosti.
Rodičov, ktorí pracujú v zahraničí, ale trvalý pobyt majú na Slovensku, zaujíma otázka, či môžu poberať rodičovský príspevok zo Slovenska.
V zmysle § 3 ods. 8 písm. a) zákona č. 571/2009 Z.z., nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku.
Z uvedeného vyplýva, že nie je možný súbeh poberania rodičovského príspevku a dávky v nezamestnanosti jednou a tou istou osobou. Zákon však žiadnym spôsobom nezakazuje, aby rodičovský príspevok poberala druhá oprávnená osoba, napríklad druhý rodič.
Podobná situácia nastane, ak je napríklad tehotná žena evidovaná na úrade a poberá dávku v nezamestnanosti.
Ak prídete o zamestnanie práve v čase, keď očakávate dieťa, nemusí to automaticky znamenať, že zostanete bez príjmu. Materská dávka pre nezamestnaných existuje aj na Slovensku a slúži na to, aby matkám (alebo otcom) nahradila časť zárobku počas obdobia pred pôrodom a po ňom.
Materská dávka pre nezamestnaných nie je to isté ako rodičovský príspevok, ktorý vypláca úrad práce každému, kto sa o dieťa stará. Ide o nemocenskú dávku Sociálnej poisťovne, financovanú z nemocenského poistenia.
Sociálna poisťovňa považuje za „nezamestnanú“ osobu bez existujúceho povinného nemocenského poistenia. Ak ste vedení na úrade práce alebo doma bez evidencie, patríte do tejto skupiny.
Jadrom nároku je povinnosť byť nemocensky poistený aspoň 270 kalendárnych dní v posledných dvoch rokoch pred dňom začiatku poberania dávky. Do tohto obdobia sa započítavajú dni povinného aj dobrovoľného poistenia, a po novom aj čas štúdia, ak ste ho v uvedenom čase ukončili.
Ak ste o zamestnanie prišli, stále si môžete podmienku 270 dní „doplniť“ formou dobrovoľného nemocenského poistenia. Dobrovoľne poistená osoba však musí zaplatiť poistné včas a v plnej výške; inak sa dané obdobie pri preverovaní nároku ignoruje.
K ochranným mechanizmom patrí aj osemmesačná ochranná lehota. Ak vám pracovný pomer skončil už počas tehotenstva, máte až osem mesiacov na to, aby ste nastúpili na materské a napriek ukončenému poisteniu dávku získali; táto výnimka platí len pre tehotné ženy.
Výška dávky sa počíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je spriemerovaný hrubý príjem z rozhodujúceho obdobia. Pre rok 2025 dosiahne maximálna materská 2 115,70 € pri 30-dňovom mesiaci a 2 186,20 € pri 31-dňovom mesiaci.
Príklad: Predstavme si pani Janu, ktorá pracovala ako obchodná manažérka s priemerným hrubým príjmom 2 100 € a jej pracovný pomer sa skončil v šiestom týždni tehotenstva z organizačných dôvodov. V ochrannej lehote nastúpila na materské, splnila 270-dňovú poistnú hranicu a dostáva zhruba 1 575 € mesačne.
Nástup na materské si vo všeobecnosti určujete v rozmedzí šesť až osem týždňov pred očakávaným termínom pôrodu. Vaša gynekologička vystaví elektronický formulár, ktorý odošle do Sociálnej poisťovne; vy doplníte číslo účtu a kontaktné údaje. Potrebovať budete preukaz totožnosti, potvrdenie o trvaní dobrovoľného poistenia (ak existuje) a číslo účtu v banke.
Sociálna poisťovňa rozhoduje do 30 dní od prijatia kompletnej žiadosti. Dávku vypláca mesačne pozadu, vždy do konca nasledujúceho mesiaca. Ak ste o materské požiadali ešte pred pôrodom, prvá splátka príde až po narodení dieťaťa, keď pobočka získa jeho rodné číslo z registra.
Po vyčerpaní podpôrcieho obdobia materského môžete plynulo prejsť na rodičovský príspevok, ktorý vypláca Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadosť treba podať najskôr v mesiaci, keď materská končí, pretože rodičovský príspevok sa vypláca vždy od nasledujúceho dňa.
Doba materskej a rodičovskej dovolenky má vplyv na výpočet dávky v nezamestnanosti. Nasledujúce príklady ilustrujú, ako sa vypočítava dávka v nezamestnanosti v rôznych situáciách po skončení materskej a rodičovskej dovolenky.
tags: #rodičovský #príspevok #pre #dobrovoľne #nezamestnaných #podmienky