
Rozvod predstavuje náročnú životnú zmenu, ktorá sa dotýka celej rodiny, najmä detí. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je úprava pomerov v rodinách s maloletými deťmi po rozvode rodičov významnou výzvou. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na starostlivosť o dieťa po rozvode na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, rôzne formy starostlivosti, práva a povinnosti rodičov, a dostupné zdroje pomoci.
Šťastné a spokojné deti sú pre rodičov prioritou. V ideálnom prípade sa o deti starajú v prostredí fungujúcej rodiny. Realita je však často iná a rodiny sa rozpadávajú. Rozvod predstavuje pre deti dôležitú životnú zmenu, počas ktorej potrebujú podporu oboch rodičov a blízkych príbuzných, aby lepšie porozumeli zmenám v ich živote a tomu, čo ostáva nemenné. Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké.
Po rozvode rodičia prestávajú byť partnermi, ale zostávajú rodičmi. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi. Je nevyhnutné, aby si obaja rodičia uvedomili, že ich deti budú naďalej potrebovať oboch, aj keď už nebudú žiť spolu. Obaja majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria ani jednému z rodičov a nie sú ich majetkom. Preto je dôležité dopriať deťom starostlivosť oboch rodičov, bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo nie. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca a žiadne výživné ju nenahradí. Pravidlá, ktoré vychádzajú z detskej duše a ktoré sú detskou prosbou k rodičom, aby sa po rozpade rodiny správali k nim citlivo:
Tieto pravidlá sú vyjadrením podstaty toho, ako by sa mali k sebe a k dieťaťu správať rodičia po stroskotaní svojho vzťahu. Manželstvo/partnerstvo je pominuteľné, ale rodina je večná - žena a muž sa môžu po rozchode odcudziť, ale dieťa zostane dieťaťom obidvoch rodičov naveky.
Slovenská legislatíva pozná tri základné formy starostlivosti o dieťa po rozvode:
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Ide o tradičný model, pri ktorom je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zatiaľ čo druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné. Súd v rozhodnutí určí, ktorému rodičovi bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak ste odišli od partnera z dôvodu týrania resp.
Striedavá starostlivosť je forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia rovnocenne podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa. Každý z rodičov má dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna, od jedného dňa až po jeden rok.
Striedavá starostlivosť je vo vyspelých krajinách bežná a jej využívanie narastá. Výskumy potvrdzujú, že deti vyrastajúce v striedavej starostlivosti sú lepšie pripravené do života, majú menej psychických a psychosomatických problémov, sú spokojnejšie a lepšie zabezpečené ako deti vyrastajúce v starostlivosti jedného rodiča.
Spoločná osobná starostlivosť bola zavedená do slovenského právneho poriadku v roku 2023. Ide o relatívne nový model, ktorý vychádza z režimu starostlivosti o deti pred rozvodom. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody. Súd neurčuje, u koho a kedy budú deti, ani presné časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú, kedy a u koho bude dieťa.
Osobnú starostlivosť o dieťa vykonávajú rodičia po rozvode prioritne na základe dohody schválenej súdom. Rodičia sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora. Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.
Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode
Často sa stáva, že rodičia s rodičovskou dohodou súhlasia, avšak nevedia ju spísať v potrebnom rozsahu, alebo sa nevedia dohodnúť na niektorých jej podstatných častiach (výška výživného, určenie styku s dieťaťom cez prázdniny, spôsob odovzdávania dieťaťa medzi rodičmi). Ak sa rodičia nedohodnú sami, súd upraví rodičovské práva a povinnosti, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp.
Rodičovské práva a povinnosti zahŕňajú starostlivosť o zdravie, výchovu, vzdelávanie a majetok dieťaťa. Právny základ rodičovských práv a povinností nájdeme upravený v § 28 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či žijú spolu alebo nie. Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má právo na styk s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne inak.
Aj napriek rozvodu manželstva stále platí, že „rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine, ďalej ako „ZR“).“ Podľa § 28 ods. 1 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Väčšina z týchto práv a povinností (napr. zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku, starostlivosť o jeho výživu) majú rodičia do okamihu, kým ich dieťa dosiahne plnoletosť (Zákon o rodine napr. výslovne uvádza medzi rodičovské práva a povinnosti „zastupovanie maloletého dieťaťa“ alebo „správu majetku maloletého dieťaťa„). Naopak, vyživovacia povinnosť nie je ohraničená vekom dieťaťa, ale až jeho schopnosťou samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). V rámci rozhodnutia o rozvode súd rieši aj otázku úpravy (t. j. optimálneho nastavenia) rodičovských práv a povinností na obdobie po rozvode. Do jednotlivých práv rodičov voči ich dieťaťu môže súd zasiahnuť a upraviť ich výkon (napr. obmedziť styk s dieťaťom, obmedziť právo spravovať majetok dieťaťa a pod.).
Zásadne každému rodičovi dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú rodičia rozvedení alebo manželia, či žijú spolu ako druh a družka, alebo spolu nežijú), patria zo zákona rodičovské práva a povinnosti (článok 4 zákona o rodine). K nim patrí aj právo byť informovaný o svojom dieťati. Rodiča je možné rodičovských práv pozbaviť alebo obmedziť len na základe rozhodnutia súdu (§ 38, § 39 zákona o rodine). To, že rozsudkom o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (prípadne neodkladným opatrením) bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov ešte neznamená, že druhý rodič stratil svoje rodičovské práva. Záverom uvádzame, že rodič, ktorému neboli informácie poskytnuté zo strany preferenčného rodiča (ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti), by sa mohol domáhať informovania voči druhému rodičovi aj súdom (§ 24 ods. Čl. §25 ods. 4 zákona o rodine „Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Vyživovaciu povinnosť ukladá súd rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti. Výšku výživného si môžu upraviť rodičia spoločnou dohodou alebo ju určí súd.
Výživné na dieťa je povinnosťou oboch rodičov, ktorí sú povinní prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výška výživného sa určuje individuálne, pričom sa zohľadňujú potreby dieťaťa a príjmy rodičov. V prípade striedavej starostlivosti môže byť výživné stanovené tiež. Ak jeden z rodičov neplní svoje povinnosti ohľadom výživného, môže druhý rodič požiadať súd o vymáhanie výživného.
Súd pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pri striedavej osobnej starostlivosti obidvaja rodičia spĺňajú podmienku žitia v domácnosti s dieťaťom. To znamená, že takéto dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, t.j. matka aj otec, pričom daňový bonus mesačne na toto dieťa si môže uplatniť len jeden z nich. Rodičia sa môžu dohodnúť, ktorý z nich si bude uplatňovať daňový bonus, pričom časť roka môže daňový bonus uplatniť matka a časť roka otec.
Rozvod je pre deti stresujúca udalosť, ktorá môže mať negatívny dopad na ich psychické zdravie. Je dôležité, aby rodičia minimalizovali konflikty a spolupracovali pri výchove detí. Častým problémom je aj manipulácia s dieťaťom a popudzovanie dieťaťa proti druhému rodičovi. V takýchto prípadoch je dieťa vystavené konfliktu lojality a môže začať odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.
Hoci manželstvo zaniklo, rodičovské práva voči dieťaťu majú stále obaja rodičia. Rodič, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti, je povinný umožniť druhému rodičovi styk s dieťaťom v súdom nariadenom čase.
Styk rodiča s dieťaťom je možné upraviť buď dohodou rodičov, alebo rozhodnutím súdu. Ešte pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, sa rodičia môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. V takomto prípade rozhodne súd v zmysle § 25 ods. 2. To znamená, že termíny stretávania sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, určí súd vo svojom rozhodnutí.
Podľa mnohých judikátov by mal rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti mať právo sa s dieťaťom stretávať polovicu voľného času. Samozrejme toto nie je zväčša možné aj kvôli samotným pracovným podmienkam rodičov, vzdialenosti bydlísk… Od veku dieťaťa, možností otca, ich vzájomného vzťahu až po schopnosť otca sa postarať o dieťa, vhodné výchovné prostredie… Je strašne veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú styk. Štandardom a akýmsi minimom je každý druhý víkend. To samozrejme platí, ak sa otec vie o dieťa postarať, majú dobrý vzťah, má vhodné bývanie.
Zmena školy, ktorú maloleté dieťa navštevuje, je nepochybne dôležitou udalosťou v živote dieťaťa, ktorá sa výrazne podpíše na jeho budúcom živote.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Vo Vami uvedenom prípade platí ust. Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že súhlas otca dieťaťa potrebujete na vysťahovanie sa s maloletým do cudziny. Vzhľadom na Vami uvedenú otázku odporúčame vycestovanie do ČR naplánovať na čas, kedy nie je určený súdnym rozhodnutím styk maloletého s otcom. Odporúčam tiež zistiť podmienky vycestovania do ČR vzhľadom na súčasnú situáciu v súvislosti s COVID a podmienky vycestovania s maloletým na stránke Ministerstva zahr. vecí a eur.
Podľa právneho názoru je súhlas druhého rodiča na cestu do zahraničia potrebný vtedy, ak ide o trvalé alebo dlhodobé vycestovanie do zahraničia, ale nie pri dovolenkách. Ak by ste sa v súčasnosti chceli presťahovať trvalo alebo na dlhšiu dobu (na niekoľko rokov) do inej krajiny než ste bývali doteraz, potrebovali by ste opäť jeho súhlas (tak ako pri prvom vysťahovaní). Takto však máme za to, že nebudete potrebovať jeho súhlas. Ide totiž o dovolenku, na ktorú podľa právnej doktríny nie je nutný súhlas druhého rodiča. Treba však brať ohľad na to, či v tomto čase nemal mať jej otec styk s dcérou, nakoľko v takom prípade by ste mu tento styk znemožnili.
Ak máte podozrenie, že druhý rodič porušuje svoje rodičovské povinnosti môžete to oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Na základe vášho upozornenia súd situáciu preverí a v prípade potreby uloží výchovné opatrenie, ktoré bude v záujme dieťaťa.
Na Slovensku existuje množstvo organizácií a odborníkov, ktorí poskytujú pomoc a podporu rodinám po rozvode. Medzi ne patria: