
Slovenský jazyk ponúka bohatú škálu výrazov, ktoré vyjadrujú rôzne odtiene významu. Medzi takéto výrazy patria aj slová "bezplatne" a "bezodplatne". Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať synonymné, pri bližšom preskúmaní zistíme, že medzi nimi existujú jemné, ale dôležité rozdiely. Tento článok sa zameriava na preskúmanie týchto rozdielov a na ich použitie v rôznych kontextoch, najmä v právnych a ekonomických situáciách.
Slová "bezplatne" a "bezodplatne" sa často používajú zameniteľne, ale je dôležité rozlišovať medzi ich významami, najmä v právnych a obchodných kontextoch. "Bezplatne" vo všeobecnosti znamená "zadarmo" alebo "bez poplatku", zatiaľ čo "bezodplatne" má širší význam a zdôrazňuje, že za poskytnutie niečoho sa neočakáva žiadna protihodnota.
Darovacia zmluva (donatio) je právny úkon, ktorým darca bezodplatne prevádza vlastnícke právo k veci alebo inej hodnote na obdarovaného a ten tento dar prijíma. Na rozdiel od kúpnej zmluvy nejde o prevod za protihodnotu, ale o bezodplatný prevod. Jedným z podstatných aspektov darovacej zmluvy je zásada liberality, čo znamená, že „poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by povinnému vyplývala zo zákona alebo z uzavretej zmluvy.“
Bezplatnosti nie je na ťarchu skutočnosť, že darovanie môže byť vzájomné, resp. nadväzujú na seba určité darovania, napríklad pri príležitosti sviatkov a pod. Takéto vzájomné darovania nemožno považovať za zámenu alebo poskytnutie vzájomne rovnocenných plnení. Podobne ako morálne dary, vzájomné darovania sú motivované pohnútkami, ktoré vyplývajú z vnútorného vzťahu darcov a obdarovaných navzájom, napríklad rodinný alebo priateľský vzťah alebo zo spoločenských konvencií.
Predmetom darovania môže byť čokoľvek, čo je predmetom občiansko-právneho vzťahu. Uvedené sa spravuje od ustanovenia § 118 OZ, a teda „predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovanie veci, ktorá v čase uzavretia darovacej zmluvy ešte nie je vo vlastníctve darcu, je možné, ak sa darca zaviaže túto vec nadobudnúť a účinnosť darovacej zmluvy sa viaže na odkladaciu podmienku, ktorou je práve nadobudnutie vlastníctva darcom. Rovnaký postup je prípustný aj v prípade, ak predmetom daru je pohľadávka alebo iné majetkové právo. Platnosť takejto zmluvy je však podmienená jej konsenzuálnou povahou. Samotné reálne odovzdanie veci, ktorá nepatrí darcovi, by nebolo právne účinným darovaním, pretože by bolo v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet - teda že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Ak je však v zmluve výslovne uvedená odkladacia podmienka viažuca účinnosť darovania na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva darcom, ide o platný právny úkon. Darovanie je prípustné aj v prípade, že darca ešte nie je vlastníkom veci, avšak má obligačné právo ju nadobudnúť - napríklad ako kupujúci na základe platnej kúpnej zmluvy, pričom vlastnícke právo ešte nebolo zapísané v prospech darcu do katastra nehnuteľností. Rozhodujúcim kritériom je vlastníctvo darcu v čase samotnej realizácie záväzku darovať. Za nesprávny by bolo treba považovať výklad, ktorý by takúto písomnú zmluvu o sľube darovať posudzoval ako zmluvu o budúcej darovacej zmluve a reálne odovzdanie predmetu daru by kvalifikoval ako novú darovaciu zmluvu. Takýto formalistický prístup by odporoval prejavom vôle strán aj účelu zákona. Darovanie teda možno viazať na splnenie odkladacej podmienky spočívajúcej v nadobudnutí vlastníckeho alebo iného práva k daru darcom. V právnej teórii sa však objavujú aj názory, že takáto zmluva je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 2 OZ, pretože v čase jej uzavretia je predmet plnenia nemožný. Predmet plnenia je však potrebné posudzovať nie podľa okamihu uzavretia zmluvy, ale predovšetkým s ohľadom na moment nadobudnutia účinnosti a najmä splatnosti záväzku prevodcu.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
O dobrovoľnosť sa nejedná v prípadoch, kedy k darovaniu dochádza na základe iného dôvodu (napr. Tým, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie všeobecných podmienok vymedzených v § 34 a nasl. OZ. Okrem toho možno poukázať na viaceré osobitosti darovania, akými sú disimulácia, odporovateľnosť alebo obchádzanie zákona). Podľa § 37 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. § 38 OZ hovorí, že neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V nadväznosti na to je ako všeobecnú podmienku nutné spomenúť odporovanie zákonu alebo jeho obchádzanie, poprípade priečenie dobrým mravom. O disimuláciu ide v prípade, ak strany z akýchkoľvek dôvodov strany predstierajú uzatvorenie kúpnej zmluvy, hoci ide o prenechanie veci bezplatne. „Zastretý právny úkon platí len vtedy, ak vyjadruje vôľu účastníkov právneho úkonu, a ak pritom spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Za týchto okolností bude teda platiť to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali (disimulovali), a nie to, čo iba predstierali (simulovali). Avšak aj zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá potrebné náležitosti. Z judikatúry vyplýva, že ak strany uzavreli simulovanú písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, ktorou chceli zastrieť darovanie nehnuteľnosti, bude aj darovacia zmluva neplatná. Dôvodom neplatnosti disimulovanej darovacej zmluvy bude nedodržanie zákonnej písomnej formy pre prevod nehnuteľnosti darovaním. K rovnakému záveru (neplatnosť právneho úkonu) dospejeme v prípade simulácie darovania, ktorým sa má zastrieť kúpa (napr. z dôvodu obchádzania daňovej povinnosti). Pokiaľ sa zastretý právny úkon simuluje preto, že je nedovolený (napr. je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi), je neplatný. Nejde tu však o neplatnosť pre disimuláciu, ale pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi a pod.“
Za odporovateľné právne úkony sa považujú také konania dlžníka, ktorými sa ukracuje uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov (tzv. in fraudem creditoris). Ak darca prostredníctvom darovania naplní podstatné znaky odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, t. j. ak ako dlžník zmenší svoj majetok do tej miery, že tým znemožní alebo podstatne sťaží uspokojenie existujúcej a vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, veriteľ je oprávnený podať podľa § 42b OZ žalobu na súd, ktorou sa bude domáhať určenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu voči svojej osobe. Odporovateľnosť predpokladá, že ide o platný právny úkon. Žaloba smeruje proti obdarovanému, pretože práve ten nadobudol majetkový prospech z konania dlžníka. Ak súd rozhodne v prospech veriteľa a vyhlási napadnutý právny úkon za neúčinný, takéto rozhodnutie zakladá možnosť veriteľa - na základe exekučného titulu proti dlžníkovi - domáhať sa výkonu rozhodnutia priamo voči tomu, čo odporovateľným právnym úkonom odišlo z dlžníkovho majetku, teda voči obdarovanému, a nie voči samotnému darcovi. Túto zásadu judikatúra potvrdila napríklad v rozhodnutí ZSR ČR 26/2000. Odporovať možno právnym úkonom dlžníka vykonaným v období posledných troch rokov, ak boli urobené s úmyslom poškodiť veriteľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v konaní, právna úprava rozlišuje medzi úkonmi uskutočnenými medzi blízkymi osobami (pričom zákon za ne považuje aj vzájomné majetkové či personálne prepojenia medzi fyzickými a právnickými osobami) a úkonmi uskutočnenými medzi inými osobami.
Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorý spočíva vo výzve darcu smerovanej obdarovanému na vrátenie daru. Text právnej normy „… sa obdarovaný správa …“ nemožno vykladať reštriktívne, a teda za naplnenie danej podmienky možno považovať aj situáciu, kedy už rušivý stav netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo k minulosti.
Ako vyplýva zo spomenutého ustanovenia § 118, predmetom darovacej zmluvy môžu byť aj nehnuteľnosti. Pri prevode hnuteľných alebo nehnuteľných vecí spravidla dochádza aj k nakladaniu s ich súčasťami (§ 120 OZ) a príslušenstvom (§ 121 OZ). Súčasť veci nemá samostatnú právnu povahu a nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov - z právneho hľadiska vždy sleduje osud hlavnej veci (R 4/1992). To znamená, že súčasť automaticky prechádza na nadobúdateľa, a to aj v prípade, ak v scudzovacej zmluve nie je výslovne uvedená. Odlišne je to pri príslušenstve veci. To možno prevádzať samostatne, pričom rozhodujúca je vôľa vlastníka príslušenstva, nie ekonomická či funkčná súvislosť s hlavnou vecou. Práve tieto aspekty je potrebné mať na zreteli pri uzatváraní darovacej zmluvy, aby bola zrejmá vôľa strán ohľadom prevodu nielen hlavnej veci, ale aj jej príslušenstva.
Ak ide o nehnuteľnosť, automaticky sa neprevádza vlastnícke právo po uzatvorení darovacej zmluvy. Vyžaduje sa vklad do katastra nehnuteľností. Kataster nehnuteľností možno definovať ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Ustanovenie § 28 ZKN hovorí, že „práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti ustanovenie § 47 OZ, podľa ktorého „ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.“ Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že ak sa nepodá návrh na vklad do katastra do troch rokov od uzavretia darovacej zmluvy, je možné od nej odstúpiť. Takýto výklad však nie je správny, čo potvrdila aj judikatúra súdov. „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 OZ). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods.
Prečítajte si tiež: Parkovací preukaz vs. preukaz ZŤP: Čo potrebujete vedieť
V prípade, ak ide o neplnoleté dieťa, je potrebný špecifický postup. Podľa § 8 OZ „spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Ustanovenie § 26 OZ hovorí o tom, že pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. Kto sa považuje za zákonného zástupcu upravuje Zákon o rodine (ďalej len „ZR“). Podstatným v tejto súvislosti je konflikt záujmov, vyjadrený ako aj v § 30 OZ a § 31 odsek 2 ZR. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Okrem vyššie uvedeného je v tejto súvislosti nutné spomenúť aj ustanovenie § 28 OZ, ktoré uvádza : „Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.“ To znamená, že platnosť darovacej zmluvy Vášmu maloletému dieťaťu je podmienená súhlasom súdu s týmto úkonom. Z pohľadu legislatívy je daná okolnosť upravená aj v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“), konkrétne v ustanovení § 119 : „Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.“ V nadväznosti na to je vhodné spomenúť aj rozhodnutie Okresného súdu Trnava, sp. zn. 26P/8/2015, kde súd zdôraznil, že ak by takýto právny úkon nebol odsúhlasený súdom, bol by neplatný. Potreba schválenia tohto úkonu súdu bola zdôraznená aj v rozhodnutí Krajského súdu Žilina, sp. zn. Ak dochádza ku konfliktu záujmov na Vašej strane (napr. Ďalším krokom je schválenie darovacej zmluvy súdom. Účastníkom tohto konania je aj kolízny opatrovník, pričom je potrebné odlišovať osoby opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Ak ide o plnoleté dieťa, tam sa súhlas súdu nevyžaduje. Ak vychádzame z premisy, že ako starý rodič plánujete darovať nehnuteľnosť maloletému vnukovi, opäť sa aplikuje vyššie spomenutá úprava. Maloleté dieťa nemôže byť účastníkom právneho vzťahu - darovacej zmluvy, pričom opäť musí byť zastúpené svojimi zákonnými zástupcami - rodičmi, a to ako aj matkou, tak aj otcom. Podľa § 28 odsek 2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Nastáva situácia, kedy síce bude Váš vnuk alebo vnučka určený v zmluve ako obdarovaný, no danú zmluvu budú v jeho mene podpisovať rodičia dieťaťa. V prípade plnoletého vnuka / vnučky má táto osoba plnú spôsobilosť na právne úkony, preto nie je potrebné schvaľovať darovaciu zmluvu súdom.
Podľa § 484 OZ „Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Úprava povinnosti započítania sa odlišuje v závislosti od toho, či k dedeniu dochádza zo zákona alebo zo závetu. Pri dedení zo zákona sa započítanie vykonáva povinne a vzťahuje sa na všetkých dedičov bez výnimky. V prípade dedenia zo závetu však započítanie prichádza do úvahy iba vtedy, ak ho poručiteľ výslovne nariadil vo svojom závete, prípadne ak by tým, že by sa započítanie nevykonalo, došlo k neodôvodnenému zvýhodneniu obdarovaného dediča na úkor neopomenuteľného dediča. Pri posudzovaní, či bol obdarovaný dedič oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený, zákon nestanovuje žiadne konkrétne kritériá. Pojem „neodôvodnené zvýhodnenie“ nie je definovaný ani v Občianskom zákonníku, ani v inom právnom predpise, a preto jeho obsah závisí vždy od individuálneho posúdenia súdu. Súdna prax sa ustálila v tom, že pri hodnotení neodôvodnenosti zvýhodnenia je potrebné prihliadať na viacero okolností. Ide najmä o dôvody, ktoré viedli poručiteľa k poskytnutiu daru, na d…
Odplatné nadobudnutie podielu znamená, že za Váš podiel dostanete peniaze, bezodplatné je bez vyplatenia €. Uvádzame, že s takouto formuláciou textu splnomocnenia v dedič. konaní sme sa v našej poradni nestretli. Odporúčame text splnomocnenia, v ktorom bude vyslovene uvedené, že žiadate o rozhodnutie v dedičskom konaní podľa dedičských podielov v zmysle ust. Obč. Odporúčame text splnomocnenia radšej konzultovať s advokátom, prípadne sa nechať zastupovať advokátom v dedičskom konaní.
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa (príjemcu plnenia) alebo od inej osoby, za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napríklad v naturáliách, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Protihodnota za dodanie tovaru je napríklad 246 eur. Ak požadovaná odplata za tovar (200 eur) má byť bez DPH, napríklad v prípade, že ide o oslobodenú transakciu, základ dane sa rovná dohodnutej protihodnote (200 eur). Ak podmienky pre oslobodenie od dane nie sú splnené a dodanie má podliehať zdaneniu napríklad 23 %, základom dane je odplata, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, znížená o daň. Pokiaľ ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 zákona o DPH, základom dane je dohodnutá protihodnota. Protihodnota neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň. Daň do štátneho rozpočtu odvádza príjemca plnenia, odberateľ.
Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy. Zľava z ceny poskytnutá odberateľovi v momente uskutočnenia zdaniteľného obchodu predstavuje zníženie ceny zdaniteľného plnenia v dôsledku kvalitatívnych, dodacích, prípadne iných dohodnutých podmienok v súvislosti s dodaním tovaru alebo poskytnutím služby. Ak by zníženie predstavovalo 100 % ceny tovaru, realita v takej situácii je, že tovar ide z jednej ruky do druhej zdarma. Považuje sa to za bezodplatné poskytnutie tovaru (§ 8 ods.
Prečítajte si tiež: Holandský model zdravotnej starostlivosti
ak platiteľ dane si čiastočne alebo úplne odpočítal daň pri kúpe tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti a následne tento tovar dodá na svoju osobnú spotrebu alebo na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bez odplaty alebo ho dodá na ďalší iný účel ako na podnikanie Takéto dodanie sa považuje v zmysle § 8 ods. 3 zákona o DPH [nové okno] za dodanie tovaru za protihodnotu a je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm.
ak platiteľ pri kúpe tovaru alebo jeho vytvorení neuplatnil odpočítanie dane, ale neskôr po jeho nadobudnutí bola do tohto tovaru vložená „súčasť tovaru“, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná.
Základom dane pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH je kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania. Na základe vyššie uvedeného, základom dane je kúpna cena tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak túto cenu nebude možné zistiť, resp. určiť, pretože táto nebude existovať, základ dane sa určí na základe nákladov na vytvorenie príslušného tovaru, a to opäť v čase jeho dodania, nie v čase jeho nadobudnutia. Zákon o DPH však neustanovuje výpočet podkladov, na základe ktorých sa má táto cena určiť, teda platiteľ na tento účel môže vychádzať z rôznych podkladov, napr. Výnimkou je dodanie tovaru bez odplaty, dodané na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek. V prípadoch v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH bezodplatné poskytnutie práva užívať hmotný majetok, ktorý je zahrnutý do obchodného majetku platiteľa dane, napriek tomu, že je to bez odplaty, považuje sa to za poskytnutie služby za protihodnotu. Užívanie majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods.
Prípady definované ustanovením § 9 ods. 3 zákona o DPH považujú aj iné bezodplatné dodanie služby ako užívanie hmotného majetku za dodanie služby za protihodnotu, napríklad, ak ide o dodanie služby na osobnú spotrebu platiteľa alebo na spotrebu jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa § 4 a 5 zákona č. 406/2011 Z. z. Základom dane pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 zákona o DPH sú náklady na službu.
Premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania, považuje sa za dodanie tovaru za protihodnotu a je v zmysle § 43 ods. 4 zákona o DPH [nové okno] oslobodené od dane, ak osoba, ktorá si premiestňuje tovar na účely svojho podnikania, je registrovaná pre daň v tuzemsku a zároveň je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého tovar premiestňuje, pretože v danom členskom štáte bude mať povinnosť odviesť daň z hodnoty premiestneného tovaru.
Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ môže fyzicky premiestniť svoj tovar do iného členského štátu bez toho, aby ho predal inej osobe, teda bez toho, aby došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Základom dane pri premiestnení tovaru je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím (§ 22 ods. 6 zákona o DPH). Ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou. Pri určení základu dane pri premiestnení tovaru sa primerane uplatní § 22 ods. Pri výnimkách z premiestnenia ustanovených v § 8 ods. 4 písm. a) až i) zákona o DPH [nové okno] a premiestnením tovaru, ktorý spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a zákona o DPH, sa neuplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 ods.
tags: #rozdiel #medzi #bezplatne #a #bezodplatne