Rozhodcovský súd Agrárnej Komory: Skúsenosti a Perspektívy

Rozhodcovské konanie sa javí ako vhodná alternatíva riešenia sporov popri klasických súdoch, s potenciálom byť rýchlejšie, efektívnejšie a finančne výhodnejšie. Na Slovensku však realita ukazuje, že rozhodcovské súdy zatiaľ nemajú dostatok prípadov na rozhodovanie.

Úvod do Rozhodcovského Konania na Slovensku

Prvý rok existencie rozhodcovských súdov na Slovensku výrazne neovplyvnil preťaženosť štátnych súdov. Väčšina z desiatky zriadených súdov, okrem jedného, funguje prakticky bez klientov. Tento stav je čiastočne spôsobený nízkou informovanosťou o inštitúte rozhodcovských súdov a nedokonalou legislatívou. Firmy, ktoré sa rozhodnú pre riešenie sporov arbitrážou, nie sú súdom známe až do samotného konania.

Hospodárske arbitráže existovali do roku 1992, kedy spory v obchodných veciach prešli do právomoci všeobecných súdov. Preťaženosť súdov a snaha o urýchlenie rozhodovania obchodných sporov viedli k legislatívnym krokom, najprv úprave obchodnoprávnej problematiky v Občianskom súdnom poriadku a neskôr k prijatiu zákona o rozhodcovskom konaní. V júli nadobudol účinnosť nový zákon o rozhodcovskom konaní - č. 244/2002 Z.z.

Dôvody Nízkej Využívanosti Rozhodcovských Súdov

Jaroslav Brda, bývalý predseda Komory komerčných právnikov SR (KKP) a súčasný predseda Rozhodcovského súdu KKP, tvrdí, že nízky počet sporov rozhodnutých pred rozhodcovskými súdmi nie je spôsobený princípmi rozhodcovského súdnictva. Príčinou je nedostatok skúseností a zvyku s arbitrážou u podnikateľov a právnikov. Chýba tradícia, hoci prvá úprava rozhodcovského konania pochádza už z roku 1911. Platnosť tejto úpravy ukončila zmena Občianskeho zákonníka v roku 1950 a v rokoch 1963 až 1994 nebolo rozhodcovské konanie použiteľné na vnútroštátne spory.

Problémy Súčasnej Legislatívy

Súčasný zákon o rozhodcovskom konaní má podľa J. Brdu nedostatky, a za najväčší problém považuje úpravu súdneho preskúmavania rozhodcovských rozhodnutí všeobecnými súdmi. Po vynesení rozsudku súkromného súdu sa strana môže domáhať jeho zrušenia na všeobecnom súde, čo vedie k strate právoplatnosti rozhodnutia arbitráže. Toto ustanovenie vnáša neistotu do právnych vzťahov aj po rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktoré už je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s arbitrážou

Predpokladané Výhody Rozhodcovského Konania

• Rýchlosť konania
• Možnosť voľby rozhodcovského súdu a rozhodcu
• Účinnejší spôsob uzatvárania zmieru medzi účastníkmi
• Úspora nákladov konania
• Diskrétnosť konania podmienená jeho neverejnosťou
• Možnosť výkonu rozhodnutia v zahraničí

Ak sa strana, ktorá spor prehrala, obráti na štátny súd, zbaví sa povinnosti plniť rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo odsunie vymožiteľnosť práva. Niekedy trvá aj pol druha roka, kým sa všeobecný súd začne takouto žalobou zaoberať. Ak by súd musel rozhodnúť v lehote 30 alebo 60 dní od podania návrhu, problém by sa vyriešil. Kým o žalobe nerozhodne všeobecný súd, rozhodcovský rozsudok, ktorý možno napadnúť až do troch rokov odo dňa jeho doručenia, nenadobudne právoplatnosť.

Alternatívne Riešenia a Názory Odborníkov

J. Brda navrhuje odkaz zákona na Občiansky súdny poriadok, kde je všeobecná úprava preskúmavania rozhodnutí iných orgánov súdom. Obnova konania je v civilnom procese prípustná len do dvoch rokov a dochádza ňou len k odkladu vykonateľnosti, nie právoplatnosti rozsudku.

Ľubomír Fogaš, advokát a bývalý podpredseda vlády pre legislatívu, nevidí problém tak dramaticky. Pripúšťa, že existuje percento vecí, pri ktorých sa strany domáhajú zrušenia rozhodnutia rozhodcovského súdu na všeobecnom súde, ale paragraf 40 zákona obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pre ktoré môže byť podaná žaloba o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, čím je možnosť domáhať sa konania na všeobecnom súde značne obmedzená. Preto si myslí, že vo väčšine prípadov budú rozhodcovské rozsudky rešpektované.

Janka Prístavková z Ministerstva spravodlivosti SR hovorí, že takéto riešenie je vo svete štandardné a strany majú mať možnosť „pokračovať“ na súde. Zákon „kopíruje“ úpravu arbitráže OSN v medzinárodnom obchodnom styku a cieľom nebolo mariť rozhodcovské konanie. Sami by uvítali, keby sa arbitráže v praxi využívali viac. Je to aj otázka kultúry vzťahov a dôvery.

Juraj Cúth, predseda Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), je presvedčený, že problémy s vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku by nemali nastať, keďže účastníci zmluvných vzťahov sa dobrovoľne podriaďujú rozhodovať prípadný spor prostredníctvom rozhodcovského konania. Podľa jeho informácií dochádza k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v ojedinelých prípadoch.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Inflácia Rozhodcovských Súdov a Obavy z Kvality

Od júla minulého roka má každá právnická osoba spĺňajúca podmienky zákona právo na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Jeho zriadenie, štatút, rokovací poriadok a zoznam rozhodcov súdu je povinná zverejniť v Obchodnom vestníku. Rok po účinnosti nového zákona je v ňom zapísaných desať arbitrážnych súdov. Podľa novely zákona o bankách si banky, ako aj pobočky zahraničných bánk majú zriadiť stály rozhodcovský súd, ktorý bude príslušný rozhodovať spory z platobného styku.

Štefan Detvai, predseda SAK, sa obáva z inflácie rozhodcovských súdov. Veľký počet rozhodcovských súdov môže vyvolať nedôveru v ich kvalitu. Verejnosť sa musí obracat na rozhodcovský súd, ktorý je známy a garantuje kvalitu rozhodovania vlastnou tradíciou. Honosné názvy rozhodcovských súdov nie sú zárukou kvality rozhodovania. Aj preto SAK nateraz upustila od úvah zriadiť vlastný rozhodcovský súd.

Funkčnosť a Aktivita Existujúcich Rozhodcovských Súdov

Ernest Valko tvrdí, že funkčný rozhodcovský súd je len jeden - arbitrážny súd SOPK. Ľ. Fogaš je tiež presvedčený o plnej funkčnosti tohto rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd pri SOPK riešil v uplynulom období spory v celkovom objeme rozhodnutých vecí približne v hodnote 224 miliónov korún. Nikto však neuviedol, koľko prípadov súd riešil.

Zuzana Klímová, predsedníčka predstavenstva košického Arbitrážneho a mediačného centra, hodnotí liberalizáciu rozhodcovského konania pozitívne, ale na otázku, koľko sporov už riešili, neodpovedala. Svetlana Kucmenová, riaditeľka právneho oddelenia Burzy cenných papierov v Bratislave, tiež hovorí o pozitívach zákona o rozhodcovskom konaní, ale Burzový rozhodcovský súd ešte neriešil žiaden spor. Rovnako je na tom aj Rozhodcovský súd KKP.

Informovanosť a Rozhodcovská Doložka

Ján Husár, advokát a učiteľ na Katedre obchodného práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, považuje skutočnosť, že vo vnútroštátnych sporoch nedošlo k odbremeneniu všeobecných súdov, za prekvapujúcu. Hodnotiť vplyv procesného predpisu po roku praxe je však predčasné, pretože od nadobudnutia jeho účinnosti je skončených príliš málo sporov, ktoré boli začaté i ukončené podľa novej právnej úpravy.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovské konanie: Obrana

Údaj o tom, koľko podnikateľov využilo v zmluve rozhodcovskú doložku, nie je arbitrážnym súdom známy. Zmluvné strany nie sú povinné oznamovať arbitrážnemu súdu, že uzavreli rozhodcovskú zmluvu alebo zakotvili do zmluvy rozhodcovskú doložku. Dozvie sa o nej, až keď nastane problém s plnením príslušnej zmluvy a niektorá zo strán si u neho začne uplatňovať svoje nároky. Podľa J. Cútha sa o interné predpisy súdu pri tvorbe zmluvných dokumentov zaujíma 170 až 200 podnikateľov ročne.

J. Brda hovorí, že v Českej republike majú jeden veľmi funkčný rozhodcovský súd, ktorý ročne rieši aj niekoľko sto prípadov a priemerná dĺžka konania je len tri a pol mesiaca. Tento rozhodcovský súd nie je stratový.

Novela alebo Nový Zákon?

Ernest Valko sa prikláňa k vypracovaniu novej právnej úpravy, nie k novelizácii. Š. Detvai sa domnieva, že aj keď ročná prax odhalila niektoré nedostatky zákona, bolo predčasné pristupovať k zmene okamžite. Ľ. Fogaš je presvedčený, že na hodnotenie zákona je potrebné ešte počkať. Paragrafové znenie novely zákona o rozhodcovskom konaní z dielne KKP je už od apríla na stole ministra spravodlivosti.

Cena Arbitráže

Jedným z proklamovaných pozitív rozhodcovského konania je jeho nižšia cena v porovnaní s konaním pred štátnymi súdmi. V „klasickom“ súdnom konaní navrhovateľ platí päť percent z hodnoty predmetu sporu. Konanie pred arbitrážnym súdom SOPK je drahšie do hodnoty sporu približne šesť miliónov korún, pri vyšších sumách sú poplatky na tomto súkromnom súde nižšie ako pri klasickom súde. V prípade medzinárodných sporov je táto hranica vo výške hodnoty sporu 18 miliónov korún.

Pravidlá o trovách konania Rozhodcovského súdu SOPK umožňujú stranám zaplatiť si zrýchlené konanie. Ak sa na ňom strany dohodnú za poplatok zvýšený o 75 percent, bude ich spor rozhodnutý do jedného mesiaca. Ak bude o zrýchlené konanie žiadať len žalobca, vec bude rozhodnutá do štyroch mesiacov, ak zloží poplatok zvýšený o polovicu.

J. Brda podotýka, že vo väčšine krajín sú poplatky na všeobecných súdoch nižšie ako na Slovensku, približne 1,4 percenta z hodnoty sporu. Rozhodcovské súdy sú pre ich exkluzivitu, odbornosť a rýchlosť drahšie než všeobecné.

Skúsenosti z Českej Republiky a Spolupráca

Delegácia SFZ absolvovala diskusiu o rozhodovaní právnych sporov so športovým prvkom na pôde Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe. Z diskusie vyplynulo, že využívanie služieb rozhodcovských súdov je na Slovensku rozšírenejšie, a v ČR existuje iba obmedzený počet rozhodcovských súdov. Českomoravský futbalový zväz nemá vlastný rozhodcovský súd založený na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

Problematika Rozhodcovskej Doložky

Základným rozdielom medzi autonómnym rozhodovaním sporov športovou organizáciou a rozhodcovským konaním je požiadavka osobitnej a výslovnej rozhodcovskej doložky. Doložka nemusí byť súčasťou hráčskej zmluvy, je možné podpísať osobitnú dohodu o rozhodnutí sporu rozhodcom aj v rámci konania pred rozhodcovským súdom. Ak rozhodcovská doložka neexistuje, rozhodcovský súd odmietne podanie.

Doložka odkazujúca na interné normy bez výslovného vyjadrenia záväzku zmluvných strán podrobiť sa rozhodcovskému konaniu by bola neplatná.

Potreba Legislatívnej Úpravy Rozhodcovského Konania

Ako základné problémy, ktoré je potrebné do budúcnosti vyriešiť, boli identifikované nasledovné:

• Nutnosť výslovnej rozhodcovskej doložky
• Možnosť využitia rozhodcovského konania pred slovenskými rozhodcovskými súdmi českými subjektmi
• Doterajšia prax Rozhodcovského súdu pri SFZ nezaznamenala prípad súdneho zrušenia rozhodcovského rozhodnutia

Arbitrážny Súd pri SPPK

Od 1. januára začal svoju činnosť stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore pod názvom „Arbitrážny súd“, ktorého sídlo je v Banskej Bystrici. Je možné rozhodovať všetky spory, ktoré účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom. JUDr. Tatiana Švolíková informovala o možnostiach jeho využitia v rámci agropotravinárskeho sektora. Poľnohospodári a potravinári si takýmto spôsobom môžu vymáhať pohľadávky v rámci obchodného styku alebo riešiť rôzne občiansko-právne spory.

Najpodstatnejšia výhoda je rýchlosť konania. Kým podľa štatistík je priemerná dĺžka konania na všeobecných súdoch cca 15 mesiacov, Arbitrážny súd vie členom SPPK ponúknuť vyriešenie sporu už do troch mesiacov. Je potrebné zložiť právomoc rozhodcovského súdu tzv. rozhodcovskou doložkou, ktorú členom SPPK vieme poskytnúť v univerzálnej forme a bezplatne na stránke www.arbitraznysud.sk.

tags: #rozhodcovský #súd #Agrárnej #komory #skúsenosti