
Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, keď potrebuje riešiť spor súdnou cestou. Vo svete podnikania sú však k dispozícii dve možnosti: všeobecný (štátny) súd a rozhodcovský súd. Čo je to rozhodcovský súd a kedy je vhodné ho využiť?
Všeobecné súdy sú okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd SR. Rozhodcovské súdy sú zriadené v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na Slovensku existuje približne 110 rozhodcovských súdov. Zriadiť ich môže športový zväz, obchodná alebo priemyselná komora (napr. Slovenská advokátska komora alebo Slovenská hospodárska komora), alebo právnická osoba, ktorej to ukladá zákon (napr. banky). Zoznam rozhodcovských súdov je dostupný na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Za rozhodcovský súd koná jedna alebo viac osôb, ktoré sa nazývajú rozhodcovia. Ich počet musí byť nepárny. Rozhodcom môže byť plnoletá, spôsobilá na právne úkony a bezúhonná osoba, ktorú si vyberú zmluvné strany. V spotrebiteľskom spore musí mať rozhodca právnické vzdelanie a prax.
Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Prečítajte si tiež: Informácie pre pacientov na Slovensku
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská doložka je jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej zmluvný vzťah. Toto ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a podľa zákona č. 244/2002 Z. z.
Na rozdiel od toho, rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK.
Je nevyhnutné, aby mala písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne dohodli na uzavretí rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu, nespôsobuje to neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade sa posudzuje platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa právneho poriadku, podľa ktorého sa uzavrela.
Arbitrabilita sporu je vymedzená samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv.
Spor musí spĺňať určité znaky, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability:
Prečítajte si tiež: Všeobecný právny zástupca
V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:
Ak spor nespĺňa tieto znaky, je možné namietať nedostatok arbitrability kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky konanie zastaviť a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie.
Rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu. Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie.
Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť. V prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability, predmetná zmluva je neplatná.
Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie - Vrbovská cesta
V prípade, ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní.
Priebeh rozhodcovského konania upravuje rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Konanie začína podaním žaloby. Pre rozhodcovské konanie platí, že strany nemusia byť zastúpené advokátom. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, aby konanie prebiehalo výlučne v písomnej forme, bez ústneho pojednávania. Žalobu následne doručí súd druhej strane, aby sa k nej vyjadrila. Žalobu ako aj vyjadrenie druhej strany k žalobe je však v priebehu rozhodcovského konania možné meniť a dopĺňať až do vyhlásenia rozsudku.
Po doručení vyjadrenia k žalobe súd buď:
Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti". Rozhodcovský rozsudok musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk.
Zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje dôvody, pre ktoré môže všeobecný súd zrušiť rozhodcovský rozsudok (§ 40 ods. 1 ZRK):
Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľnou podmienkou. Z toho dôvodu sú rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. V prípade, ak rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je neplatný aj takýto rozsudok. Preto ak podnikateľ má aj záujem riešiť spory so spotrebiteľom prostredníctvom rozhodcovského súdu, odporúčame uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu (nie doložku v rámci inej zmluvy) na samostatnej listine. Takéto rozhodcovské zmluvy sú akceptovateľné. Zároveň je vhodné, ak sa spotrebiteľovi ponúkne právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do napr. 10 - 15 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu. A výslovne poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (aj uviesť do rozhodcovskej zmluvy, že bol poučený). Avšak vo všeobecnosti odporúčame riešiť spory so spotrebiteľmi prostredníctvom všeobecných súdov.