Dodatočne udelené plnomocenstvo v správnom konaní

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dodatočného udeľovania plnomocenstva v správnom konaní, jeho právnymi aspektmi a dôsledkami. Plnomocenstvo je kľúčový inštitút, ktorý umožňuje zastupovanie fyzických a právnických osôb v rôznych konaniach, vrátane správneho konania.

Čo je to plnomocenstvo?

Splnomocnenie (plnomocenstvo, plná moc) je listina, ktorá preukazuje, že medzi splnomocniteľom (osoba, ktorá splnomocnenie dáva, zastúpený) a splnomocnencom (osoba, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať, zástupca) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo zvláštna (špeciálna), ktorá je obmedzená len na určitý právny úkon. Okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť realizovaný, udelí splnomocnenie osobitne.

Obsah plnomocenstva

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné náležitosti:

1. Identifikačné údaje oboch strán - splnomocniteľa a splnomocnenca v rozsahu základných osobných údajov, ako meno, priezvisko, dátum narodenia, prípadne IČO, adresa bydliska, resp. sídla.
2. Predmet splnomocnenia - na aký úkon, resp. úkony splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca.
3. Rozsah splnomocnenia.
4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci.

Forma plnomocenstva

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod

Dodatočné udelenie plnomocenstva a jeho účinky

V praxi môže nastať situácia, kedy splnomocnenec vykoná úkony v mene splnomocniteľa bez existujúceho plnomocenstva alebo s prekročením rozsahu udeleného plnomocenstva. Otázkou je, či je možné takéto úkony dodatočne schváliť a aké sú právne dôsledky takéhoto schválenia.

Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, okrem prípadu že by ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by za Vás niekto konal bez toho, aby ste ho splnomocnili, ale nakoniec zvážite, že kroky ním podniknuté sú vo Váš prospech a akceptujete ich, bude sa mať za to, že ste danú osobu splnomocnili od počiatku, t.j. ešte predtým, ako Vás začal zastupovať.

Právna veta Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hovorí, že hlavným účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení bolo vytvoriť v prejednávanej veci podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva. Z konania splnomocnenca vzniknú práva a povinnosti splnomocniteľovi v tom prípade, že splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa a v rozsahu stanovenou plnou mocou, ktorá objektívne existuje. Predpokladom konania za iného bez plnomocenstva teda je, že v čase urobenia právneho úkonu žiadne plnomocenstvo medzi konajúcou osobou a osobou v mene ktorej konala, neexistuje.

Špecifiká v daňovom konaní

V daňovom konaní je situácia ohľadom dodatočného udeľovania plnomocenstva o niečo prísnejšia. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní v § 9 ods. 3 stanovuje, že plnomocenstvo udelené na zastupovanie v daňovom konaní vyžaduje úradné overenie podpisu splnomocniteľa. To znamená, že je daný záujem štátu nielen na osvedčení podpisu splnomocniteľa, ale tým nepriamo aj dátumu, ku ktorému bolo plnomocenstvo udelené.

Nie je právne možné, aby splnomocniteľ dodatočne schválil úkony vykonané splnomocniteľom na základe právne neperfektného, resp. neexistujúceho plnomocenstva, u ktorého úradné overenie podpisu splnomocniteľa je jeho zákonnou náležitosťou. V prípade, ak z obsahu plnomocenstva ani nevyplýva vôľa jeho účastníkov konvalidovať úkony už zrealizované, nie je možné dodatočnými vyhláseniami takýto právny stav dosiahnuť. Ak by splnomocniteľ mal záujem „odobriť“ právne úkony zrealizované svojím zástupcom predo dňom podpisu plnomocenstva, mal tak urobiť najneskôr v udelenom plnomocenstve.

Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním

Právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu SR (č. k. 3Sžf 26/2010 z 9.) potvrdzuje, že plnomocenstvo udeľované na zastupovanie v daňovom konaní má prísnejší právny režim, ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Príklad z praxe

Daňový subjekt podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane prostredníctvom advokátskej kancelárie. K odvolaniu nebolo priložené plnomocenstvo. Následne bolo doručené plnomocenstvo s dátumom po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Správca dane vyhodnotil odvolanie ako podané osobou na to nepríslušnou. Krajský súd potvrdil, že konvalidácia (dodatočné schválenie úkonu zástupcu) nie je možná, a preto úkon zástupcu (podanie odvolania) nie je úkonom účastníka daňového konania oprávneného na podanie odvolania.

Kedy plnomocenstvo zaniká?

Plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie,
• zánikom právnickej osoby, avšak len v prípade, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

V prípade vypovedania splnomocnenia splnomocnencom alebo smrti splnomocniteľa zostáva splnomocnenec povinný urobiť všetky úkony, ktoré neznesú odklad tak, aby splnomocniteľ alebo jeho nástupca neutrpeli na svojich právach žiadnu ujmu.

Plnomocenstvo udelené advokátovi

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedené sa spravidla v splnomocnení priamo uvádza.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky

V niektorých osobitných druhoch konaní je zastúpenie advokátom zákonnou podmienkou. V civilnom súdnom konaní spravidla môže byť zástupcom strany sporu ktorákoľvek fyzická osoba. Súd má však právo nepripustiť takéto zastúpenie, ak zhodnotí, že zvolený zástupca, ktorý nie je advokátom, nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak vystupuje ako zástupca vo viacerých konaniach.

Povinné zastúpenie advokátom sa vyžaduje najmä v:

• v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou,
• v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
• v sporoch z nekalého súťažného konania,
• v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a
• v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,
• dovolacom konaní,
• v správnom súdnom konaní, pokiaľ ide o žalobcu, ktorý sám alebo jeho zamestnanec či člen nemá právnické vzdelanie druhého stupňa.

tags: #dodatočne #udelené #plnomocenstvo #v #správnom #konaní