Sociálny román: Zrkadlo spoločnosti a jej premien

Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín, do ktorých patria. Autori prostredníctvom neho reflektujú dobové problémy, nerovnosti a konflikty, čím vytvárajú zrkadlo, v ktorom sa spoločnosť môže vidieť. Tvorbou sociálnych románov autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ.

Charakteristické znaky sociálneho románu

Sociálny román sa zameriava na vykreslenie spoločenských pomerov a ich vplyvu na jednotlivca. Medzi jeho hlavné znaky patrí:

• Zobrazenie spoločnosti: Román zobrazuje komplexný obraz spoločnosti s jej sociálnymi vrstvami, inštitúciami a mocenskými vzťahmi.
• Sociálny typ: Literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva, znaky sa stali jeho živím symbolom, (stelesňuje obyvateľstvo). Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy (napr. postavy z nižších vrstiev sú tvrdé, čestné, ale strpia aj poníženie od pánov, lebo vedia kam sociálne patria).
• Sociálne konflikty: Román skúma konflikty medzi rôznymi sociálnymi skupinami, ako aj vnútorné konflikty jednotlivcov spôsobené spoločenskými tlakmi.
• Kritika spoločnosti: Autori často kritizujú nedostatky spoločnosti, ako sú chudoba, nespravodlivosť, vykorisťovanie a morálny úpadok.
• Realistické zobrazenie: Román sa snaží o verné a autentické zobrazenie skutočnosti, pričom sa opiera o dobové reálie a spoločenské poznatky.
• Vplyv prostredia: Román zdôrazňuje vplyv sociálneho prostredia na formovanie charakteru a osudov postáv.
• Sociálna angažovanosť: Autori sa snažia podnietiť čitateľov k zamysleniu nad spoločenskými problémami a k aktívnemu zapojeniu sa do ich riešenia.
• Aktuálnosť: Román reflektuje aktuálne spoločenské problémy a témy.

Vývoj sociálneho románu

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. V tomto období sa prehlbovali sociálne rozdiely, vznikali nové spoločenské problémy a narastal tlak na spoločenskú reformu.

Realizmus ako východisko

Realizmus, ako umelecký smer, ktorý sa snažil o objektívne zobrazenie skutočnosti, vytvoril ideálne podmienky pre rozvoj sociálneho románu. Realistickí spisovatelia sa zamerali na zobrazovanie konkrétneho, všedného života, pričom sa nevyhýbali ani negatívnym stránkam spoločnosti.

Sociálny román v slovenskej literatúre

Aj v slovenskej literatúre má sociálny román svoje významné miesto. Slovenskí autori sa v ňom zamerali na zobrazovanie života na dedine, sociálnych rozdielov medzi statkármi a sedliakmi, ako aj na problémy robotníckej triedy.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Významní predstavitelia a ich diela

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov sociálneho románu patria:

• Honoré de Balzac: Francúzsky spisovateľ, ktorý vo svojom cykle Ľudská komédia zobrazil komplexný obraz francúzskej spoločnosti 19. storočia. Jeho diela, ako napríklad Otec Goriot, Šagrénova koža, Stratené ilúzie a Sesternica Beta, poukazujú na negatívne dôsledky kapitalizmu a na morálny úpadok spoločnosti. Balzac bol veľkým francúzskym spisovateľom. Jeho diela sú čítané na celom svete. Je predstaviteľom realizmu. 19. storočia. Písal z prostredia nízkej, no aj vyššej spoločnosti. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Dielo Otec Goriot vzbudilo medzi čitateľmi veľký ohlas a bolo zároveň vyvrcholením predchádzajúcej Balzacovej tvorby. Spisovateľ tu siaha do skutočnosti a ukazuje nám pravú tvár kapitalistickej spoločnosti. Paríž nezobrazuje ako tajomné mesto, ale ako mesto, kde sa sústreďujú najvyššie a najnižšie spoločenské vrstvy. Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Goriot vyvýšil dcéry medzi anjelov, no rozhodne nad seba‑úbožiaka. V penzióne žil s ďalšími 18 spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na 12 000 frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. „Ach srdce mi puká. Umieram, deti moje! Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri čom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. „Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. Myšlienky vystihujúce dielo:„… zobrazoval psychickú krízu človeka v spoločnosti, znalec psychiky, postavy sú odrazom vtedajšej spoločnosti, výborne vedel vykresliť ich charaktery, - predchodcom naturizmu.
• Gustave Flaubert: Autor románu Pani Bovaryová, ktorý zobrazuje život ženy uväznenej v manželstve bez lásky a jej túžbu po romantickom ideále. Ema Bovaryová je vydatá za lekára, manželstvo ju však neteší. Manžel ju síce miluje, ale ona túži po romantickej láske z románov.
• Stendhal: Autor románu Červený a čierny, ktorý rozpráva príbeh ctižiadostivého mladíka, ktorý sa snaží preniknúť do vyššej spoločnosti. Mladý vidiečan Julien sa chce dostať do vysokej spoločnosti a nebojí sa pritom používať nekalé praktiky. Prejde kňažským seminárom, má milenky, niektoré len zneužíva a nakoniec sa jednej z nich ide pomstiť. Postrelí ju a končí na gilotíne. Zarytý nepriateľ aristokracie, bojoval v Napoleonovej armáde. Červený a čierny - ctižiadostivý mladík Julien Sorel rozhodnutý skoncovať s chudobou stane sa dôstojníkom, po Napoleonovej porážke sa cez ženy dostáva do vysokej spoločnosti, keď postrelí svoju 1. milenku dostáva sa pred súd, odmieta milosť a obviňuje spoločnosť, popravia ho, no ani tento trest ho nezbavil ctižiadosti. Julien prehráva dobrovoľne v konflikte, v ktorom stojí čierna farba spoločnosti a červená farba túžby po plnom a vášnivom živote proti sebe.
• Émile Zola: Predstaviteľ naturalizmu, ktorý vo svojich románoch zobrazil život francúzskej spoločnosti s dôrazom na negatívne vplyvy prostredia a dedičnosti. Jeho dielo Nana je príbehom kurtizány, ktorá sa živí prostitúciou. Príbeh kurtizány, ktorá mala zlé detstvo, preto sa začala živiť prostitúciou. Hrá v divadle a postupne si získava čoraz viac bohatých milencov. Veľmi nimi opovrhuje a jej jediným potešením je jej syn. Má zlé i dobré obdobia, nakoniec odíde do cudziny a vráti sa, až keď jej syn dostane kiahne.
• Charles Dickens: Anglický spisovateľ, ktorý vo svojich románoch zobrazil život chudobných a utláčaných vrstiev spoločnosti. Jeho diela, ako napríklad Oliver Twist, David Copperfield, Malá Doritka, Ťažké časy a Veľké nádeje, poukazujú na sociálnu nespravodlivosť a na pokrytectvo spoločnosti. Kronika Pickwickovho klubu : Pán Pickwick je typ dobráka, čudáka, ktorý chce naprávať krivdy, ale pretože je nepraktický rojko, často sa dostáva do komických situácií. Jeho sluha Sam Weller sa riadi sedliackym rozumom. Pod jeho vplyvom sa mení komický Pickwick na charakterovú postavu. Vydiera ho advokátska firma, on sa dá radšej zatvoriť do väzenia, než by platil vydieračom. Toto anglický čitateľ nechápe ako útok na spoločnosť, pretože dielo je humoristické. Miera kritiky anglickej buržoázie sa zvyšovala v dielach (románoch): Oliver Twist - prostredie najbiednejších londýnskych vrstiev, odhaľuje pokrytectvo spoločnosti, obžaloba anglickej zaostalosti v sociálnych otázkach. David Copperfield - autobiografický román Malá Doritka - spoločenské a triedne protiklady Ťažké časy - sociálny román Veľké nádeje - Kritizuje anglické školstvo, výchovu a spoločenské rozdiely.
• Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Ruský spisovateľ, ktorý vo svojich románoch skúmal psychologické a morálne dôsledky sociálnej nespravodlivosti. Jeho diela, ako napríklad Zločin a trest, Idiot, Biedni ľudia, Ponížení a urazení a Bratia Karamazovci, zobrazujú život v spoločnosti zmietanej sociálnymi konfliktmi a morálnym úpadkom. Bol 10 rokov vo vyhnanstve na Sibíri, jeho dielo je odrazom všetkých spoločenských vrstiev v Rusku v čase narastania moci statkárstva a buržoázie, sústredil sa na mestský život drobných meštiakov. Postavy - zle platení úradníci, študenti, rodiny skrývajúce biedu a závislosť od úžerníkov (Ponížení a urazení). Jeho cieľom a filozofiou bolo prekonať zlo dobrým (Biedni ľudia, Dvojník, Obec Stepančíkovo a jej obyvatelia) Osudy ľudí, ktorí sa dostali na vyhnanstvo na Sibír (Zápisky z mŕtveho domu). Slávu mu priniesli romány: Idiot, Bratia Karamazovi, Zločin a trest - chudobný študent Raskoľníkov zavraždí úžerníčku s myšlienkou, že odstráni škodlivú bytosť, no do plánu mu vošla jej sestra a tak sa stal dvojnásobným vrahom. Zoznámil sa s prostitútkou Soňou Marmeládovou, ktorá ho presvedčí, aby sa priznal, dostal vyhnanstvo na Sibíri a ona šla s ním. Východiskom mu bola prijatá poklona a cit k žene.
• Lev Nikolajevič Tolstoj: Ruský spisovateľ, ktorý vo svojich románoch zobrazil život ruskej spoločnosti s dôrazom na morálne hodnoty a duchovný rozmer života. Jeho diela, ako napríklad Vojna a mier a Vzkriesenie, poukazujú na sociálne nerovnosti a na potrebu spoločenskej reformy. Románová epopeja Vojna a mier - vyzdvihuje hrdinstvo ruského ľudu pri obrane vlasti v období napoleonských vojen proti európskym národom. Na princípe konfrontácie je zobrazený osobný i spoločenský život, vidiek a mesto, príroda a história, ale aj románové postavy (Kutuzov, Napoleon, cár Alexander ). Napoleona zobrazil ako človeka, ktorý nepochopil svoje postavenie a stal sa nepriateľom ľudstva. Vzkriesenie - autor píše o hladujúcom ľude, protestuje proti krivdám na súdoch, chcel aby privilegovaná vrstva išla medzi ľud, vedomá si viny voči nej. Šľachtic Nechľudov má pocit viny a rozhodne sa sprevádzať odsúdenú prostitútku do vyhnanstva, ponúka jej manželstvo, no ona odmieta a spojí svoj život s politickým spoluväzňom.
• Martin Kukučín: Slovenský spisovateľ, ktorý vo svojich dielach zobrazil život na slovenskej dedine a sociálne rozdiely medzi statkármi a sedliakmi. Jeho román Dom v stráni je klasickým príkladom slovenského sociálneho románu. Narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jaseňová na Orave. Absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a viac rokov pôsobil ako učiteľ. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy. študentského spolku Detvan. Zoznámil sa tu s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do roku 1922. Nasledujúcu zimu prežil v Martine a v ďalších rokoch žilstriedavo v rôznych chorvátskych mestách, kde ochorel na zápal pľúc a zomrel v nemocnici v Pakraci. rozbijú o tvrdú realitu spoločenských rozdielov; autor tu zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky, tance; zobrazil dobré vlastnosti statkárov í sedliakov, ich pracovitosť; smrť Mateho Beraca - v zime- symbolizujepominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej Katice, ktorá prijíma lásku najprv odmietnutého sedliaka Paška, naznačuje zmierenie postáv Hlavná myšlienka: Rozpor medzi Težarmi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Podal tu pre Kukučina netypický záver - nie Je harmonický. SEDLIACTVO - predstavuje ho rodina Mate Beraca - je tu ukázaný rozklad ich myslenia, mladšia generácia sedliakov je veľmi zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poliMATE BERAC - klasicky sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v pôde vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava, má všetky znaky kladného hrdinu. Vyznačuje sa múdrosťou, je hlava rodiny, tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu, že odchádza za prácou do mesta. Je presvedčený, že medzí ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú."nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom, celá rodina si ho váži pre múdrosť a otvorenosť,NIKO DUBČIČ- mladý statkár, syn šory Anzuly, pokiaľ nepoznal Katicu Beracovú, zviedol nejedno dievča. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženustatkárku DorícuKATICA BERACOVÁ - najmladšia a najmilšia dvéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. V láske k Nikovi vidí možnosť, ako preniknúť do sveta pánov. OBSAH - je rozdelený do 4 častí:Vzplanutie lásky medzi Nikom a KaticouKatino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvuNikov rozchod s KaticouSmrť Mateho Beravca, ktorá tvorí symbolický epilógčasové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných obdobíJazyk diela-výskyt srbsko - chorvátskych výrazov, veľmi veľa talianskych a francúzskych slov, nárečová slová
• Jozef Cíger Hronský: Slovenský spisovateľ, ktorého dielo Jozef Mak je psychologickým románom so silnými sociálnymi motívmi.
• Milo Urban: Slovenský spisovateľ, ktorý vo svojich dielach zobrazil život na slovenskej dedine počas 1. svetovej vojny a v medzivojnovom období. Jeho román Živý bič je expresívnym obrazom vojnových útrap a ľudového vzdoru. Písal poéziu a prózu, patrí do slovenskej literatúry po roku 1945. Červené víno Bol to jeho prvý román a dosiahol ním veľký úspech. Spojil v ňom kritický realizmus s lyrizovanou prózou. Ide o generačný román s autobiografickými prvkami. Typický sociálno-psychologický román, ktorý ma prvky expresionizmu - postavy plné vitality, vášne, života a lyrizovanej prózy. Využívaním postupov ľudovej rozprávky (boj dobra a zla) autor majstrovsky ovplyvňuje city čitateľa, vyvoláva v ňom sympatiu, rozcitlivenie. Citlivejšieho čitateľa prinúti vyroniť slzu. Využíva paradox napr. Dej rámcuje aj jedna situácia z deja: na začiatku románu odchádzajú potajomky z bohatého majetku Michala Habdžu v Zelenej Mise Urban a Kristína a na konci románu odchádzajú ticho ako zlodeji s prázdnymi rukami Marek a Lucka. Habdžovci - Michal + Verona - rodičia Urbana, záleží im na majetku nie na cti Urban - pracovitý, najstarší syn, po tom ako si zobral za ženu Kristínu rozhodol sa vzoprieť rodičovskej „diktatúre“ a ušiel s ňou do Vlčindola. Kristína - Urbanova žena, pekná, pracovitá, bezhranične manžela miluje, je „predmetom“ nenávisti medzi Urbanom a jeho rodičmi a medzi Urbanom a Silvestrom B. Marek - Urbanove prvé dieťa, narodené hneď po svadbe. Jeden z najslávnejších a najobľúbenejších slovenských románov. Najvýraznejšie je spracovaná dedinská tematika - zachytáva plasticky západoslovenskú dedinu vo vinohradníckom kraji, zaľudnenú typickými obyvateľmi. Autor zachytáva život dediny na troch generáciách Habdžovcov je to teda generačný román, ale najviac je dielo autobiografickým románom, pretože postavy Urbana a Kristíny mali svoje prototypy v rodičoch autora. Je to aj spoločenský román - postavy sú presne zakotvené vo svojej spoločenskej vrstve a autor cez ne poukazuje na jej napredovanie alebo zánik (napr. zánik patriarchálneho sedliactva). Sociálny román - dielo o boji dedinského človeka o prežitie v ťažkej práci, ale aj o vykorisťovaní a propagácii sociálno-demokratických a neskôr komunistických myšlienok. Autor zobrazuje nesmiernu biedu na slovenskej dedine. Nedostatok peňazí má za dôsledok biedu, choroby a smrť detí. Takmer celé dielo je o láske Urbana a Kristíny(je ľúbostným románom), neskôr o láske Marka a Magdalény, ale aj mnohých iných dvojíc. Lásku chápe autor ako expresionisti - ako vášeň, je pudová, ale aj oddaná, nežná. Je tam láska v každej forme - materinská, súrodenecká, starorodičovská, manželská, mimomanželská. Celú pospolitosť dediny formuje práca a láska a niekde sa pridáva choroba. Autor zachytáva vypuknutie 1. svetovej vojny, odchod otcov a synov na front, osudy rodín, ktoré zostali bez živiteľa. Zachytí správy o prvých ranených, ale aj zabitých.
• Peter Jilemnický: Spisovateľ, kt. - V prvom čerpá z intelektuálskeho prostredia. V románe Chlieb moderným kompozičným a výrazovým poňatím reaguje na najpálčivejšie spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života. Za jeho najväčší tvorivý experiment sa považuje jeho román Pisár Gráč. Možno ho charakterizovať ako križovatku rôznych umeleckých smerov, ktoré v tomto čase zasiahli slovenské umenie (expresionizmus, existencializmus a impresionalizmus). Ide tu o „záznam“ autorovho vedomia o vojne a uvedomenie si dôsledkov 2. svetovej vojny, ktorá práve začína. Vojnu zobrazuje ako cirkus; hrdinstvo a vlastenectvo ako falošné hodnoty.

Sociálny a psychologický román

Sociálny a psychologický román sú dva podžánre románu, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty ľudskej existencie. Sociálny román zdôrazňuje vplyv spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv, zatiaľ čo psychologický román sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich.

Sociálny román v kontexte literárnych žánrov

V bohatej typológii žánru nájdeme napr. pikareskný román, idylický, román v listoch (epištolárny r.), gotický, historický, filozofický alebo aj román o románe (metaromán). V 60. rokoch 20. storočia vznikol vo Francúzsku antiromán (objektívny r.), ktorý sa odkláňa od epickosti. Rozprávanie nahrádza deskripciou. Autorom prvého slovenského pôvodného románu René mláďenca príhody a skúsenosti (1784) je J. I.

Sociálny román dnes

Sociálny román nestratil svoju aktuálnosť ani v súčasnosti. Autori sa v ňom naďalej venujú zobrazovaniu spoločenských problémov, ako sú chudoba, nezamestnanosť, rasizmus, xenofóbia a klimatická kríza. Prostredníctvom svojich diel sa snažia podnietiť čitateľov k zamysleniu nad týmito problémami a k aktívnemu zapojeniu sa do ich riešenia.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #román #znaky