
Tento článok sa zaoberá komplexnou problematikou rozhodovania súdov v prípadoch určenia otcovstva a zverenia dieťaťa do starostlivosti. Detailne analyzuje práva a povinnosti rodičov, procesné aspekty konania a kritériá, ktoré súdy zohľadňujú pri rozhodovaní o najlepšom záujme dieťaťa.
Základným princípom v rodinnom práve je rovnocennosť rodičov. Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery, otec má na dieťa rovnaké právo ako matka. Obaja rodičia sú rovnocenní. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Často sa však otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať.
Pred podaním návrhu na súd je vždy vhodné pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu s druhým rodičom. Pokúste sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne. Môžete jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás. Takáto dohoda môže ušetriť čas, finančné prostriedky a emocionálne vypätie všetkých zúčastnených.
Vo svojej otázke nepíšete, či bolo výživné určené súdom, pokiaľ áno, tak dočasné zverenie dieťaťa (bez rozhodnutia súdu) nie je dôvodom na to, aby ste prestali platiť výživné. Je to možné iba ak by ste sa s matkou na tom dohodli. Niekedy to rodičia robia tak, že si dajú potvrdenie, že výživné za určité obdobie bolo druhému rodičovi zaplatené (ak majú výživné určené súdom). Ak už bolo výživné určené súdom, je dôležité dodržiavať platobné povinnosti, pokiaľ sa s druhým rodičom nedohodnete inak.
Ak súd v minulosti rozhodol o zverení dieťaťa matke, zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Invalidný a starobný dôchodok: Prechod
Vo Vašom prípade môžete podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické. Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Myslím si však, že ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami. Je dôležité preukázať, že zmena pomerov nastala a že táto zmena má negatívny dopad na dieťa.
Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval). Môže nastať aj situácia, že by Vám súd zveril dieťa neodkladným opatrením a vo veci samej by Váš návrh zamietol a dieťa by sa tak vrátilo do starostlivosti matky. Najvhodnejšie by bolo ak by ste žiadali zveriť maloleté dieťa do svojej starostlivosti (natrvalo), nakoľko pobyt u matky a jej rodičov na neho negatívne vplýva a domáhať sa tohto zverenia súdnou cestou (návrhom na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie dieťaťa do Vašej starostlivosti).
Základným kritériom pre zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je záujem maloletého dieťaťa. Na základe Vášho príspevku nepredpokladám, že s matkou dieťaťa dokážete dospieť k rodičovskej dohode. V takom prípade, Vám zostáva podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na miestne príslušný okresný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené základné kritérium, bude súd skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Pokiaľ ide o získanie detí do opatery otca do času, kým nerozhodne súd je možné riešiť predbežným opatrením. V predbežnom opatrení je potrebné súdu popísať v čom vidíte nevyhnutnosť predbežnej úpravy zverenia. Je vhodné priložiť k predbežnému opatreniu aj konkrétne dôkazy, pretože slová nemusia postačovať.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to. Záujmy rodičov a detí majú byť vo vzájomnej rovnováhe, avšak zvrchovaný záujem dieťaťa v okolnostiach konkrétneho prípadu môže prevážiť nad záujmom toho-ktorého rodiča. Napriek tomu, že sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o neprimeraný zásah do rodičovských práv sťažovateľa ako otca maloletej, ústavný súd nepochybuje o snahe všeobecných súdov dospieť k rozhodnutiu v najlepšom záujme maloletej, tak ako to má na mysli čl. 4 CMP. S ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa je úzko prepojené právo dieťaťa vyjadriť svoj názor. Ten nemusí byť vždy v záujme dieťaťa a dieťa nemusí vedieť vyhodnotiť, čo je v jeho záujme.
Prečítajte si tiež: Sprievodca odvolaním
Predbežné opatrenie, ktoré je procesnoprávnym inštitútom, má zabezpečiť úpravu v právnych vzťahoch, ktoré sú ohrozené, narušené, alebo vtedy, ak je ohrozený výkon rozhodnutia. Predbežné opatrenie má dočasný charakter a je opodstatnené vtedy, keď nie je možné definitívne rozhodnutie vo veci samej. Zákonná úprava predbežných opatrení v ustanovení § 75 O. s. p. vo svojej hypotéze predpokladá vecne legitimovaného navrhovateľa, osvedčenie jeho práva, ako aj skutočnosti, z ktorých bude zrejmá potreba dočasnej úpravy vzťahov.
Ústavný súd považuje za neakceptovateľné, ak namiesto obnovenia či ďalšieho rozvíjania esenciálneho vzťahu sa dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne pre odlúčeného rodiča. Práve plynutie času môže mať v rodinnoprávnych veciach ďalekosiahle následky. Napokon aj ESĽP pripomína, že účinný rešpekt rodinného života vyžaduje, aby budúce vzťahy medzi rodičom a dieťaťom neboli stanovené obyčajným plynutím času (pozri rozhodnutie vo veci Sylvester proti Rakúsku z 24. 4. 2003, sťažnosť č. 36812/97 a č. 40104/98, bod 69, alebo rozhodnutie vo veci).
Dvojjazyčné rodiny, či národnostne zmiešané rodiny dnes už nie sú ničím výnimočným. S manželstvom s cudzincom či výchovou spoločných detí súvisia však niekedy i nezhody a prípadné rozchody partnerov či rozvody manželov. Maloleté dieťa môže byť zverené do výlučnej osobnej starostlivosti otca alebo matky. Rodičia sú rovnocenní a v každom jednotlivom prípade je potrebné prihliadať na individuálne okolnosti prípadu. Vždy je dôležité starostlivo upraviť i styk s druhým rodičom a otázku výživného na dieťa.
Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút vzdanie sa dieťaťa alebo vzdanie sa otcovstva k dieťaťu. Je potrebné si uvedomiť, že určenie otcovstva a inštitút otcovstva nie je právom a povinnosťou iba otca dieťaťa, ale je veľmi dôležitým inštitútom aj z pohľadu samotného dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojho otca, poznať svoju identitu, čo pomáha jeho zdravému všestrannému vývoju.
V takom prípade je možné v lehote troch rokov odo dňa určenia otcovstvo tzv. druhou domnienkou zaprieť otcovstvo. Pri zapretí otcovstva sú dôležité dve podmienky. Jednak musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Na druhej strane musia existovať dôležité dôvody pre zapretie otcovstva. Zákon ich uvádza ako "ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa" (napr. ak by sa dodatočne zistilo, že otec dieťaťa je neplodný…). Nezáujem otca o dieťa alebo jeho neochota, neschopnosť platiť výživné nie sú zákonnými dôvodmi na zapretie otcovstva. Byť rodičom je nielen výsadou, ale sú s ním spojené i dôležité rodičovské povinnosti, zodpovednosti. Medzi najdôležitejšie patrí rodičovská zodpovedať zabezpečiť adekvátnu výživu svojmu dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a dôchodky
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. V rámci takéhoto súdneho konania súd upravuje rodičovské práva a povinností k maloletému dieťaťa komplexne. Vzhľadom na to, že je maloleté dieťa dlhodobo vo Vašej osobnej starostlivosti a otec nejaví žiadny záujem podieľať sa na jeho výchove je vysoko pravdepodobné, že dieťa bude zverené do Vašej osobnej starostlivosti. Napriek tomuto faktickému stavu však bude súd zisťovať tzv. Pri určení styku môže súd rozhodnúť aj tak, že styk neurčí a v takom prípade sa bude môcť otec dieťaťa s dieťaťom stretávať po vašej predchádzajúcej dohode a iba s Vaším súhlasom. Zabezpečovať výživu pre svoje dieťa je základnou a prvoradou rodičovskou zodpovednosťou každého rodiča. To, že nejaví žiadny záujem o dieťa alebo sa s ním nechce stretávať, ho nezbavuje povinnosť prispievať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. O všetkých týchto aspektoch úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa však v rámci súdneho konania môžete s otcom maloletého dieťaťa aj dohodnúť. Ak Vaša dohoda nebude odporovať zákonu a súd ju posúdi ako súladnú s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, súd ho schváli rozsudkom. Bez schválenia súdom je takáto rodičovská dohoda nevykonateľná.
Podľazákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej môže súd zveriť dieťa, môže byť aj starý rodič, ak spĺňa stanovené podmienky. Ak váš syn nie je schopný byť zákonným zástupcom a matka dieťaťa odišla, je potrebné podať na súd návrh na zverenie dieťaťa do vašej osobnej starostlivosti spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, aby dieťa zostalo vo vašej starostlivosti až do konečného rozhodnutia vo veci. Musíte zdôrazniť, že od narodenia sa o vnúčika staráte a máte najlepšie predpoklady zabezpečiť jeho potreby. Súd následne bude v konaní skúmať skutočný stav veci a ak matka nebude schopná sa o dieťa postarať, dieťa zverí do vašej starostlivosti. Samozrejme, ak by súd zistil, že matka je schopná sa o dieťa postarať, potom má primárne ona právo na starostlivosť o neho. Pokiaľ však tomu tak nie je, dieťa jej nemôže zveriť.
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Zákon upravuje tzv. domnienky určenia otcovstva. Na Váš prípad by sa dala použiť druhá z nich a otcovstvo by mohlo byť určené súhlasným vyhlásením rodičov. Z dôvodu, že priateľka vášho syna ešte nie je plnoletá, treba takéto vyhlásenie urobiť na súde. Matka priateľky vášho syna tomuto nemá ako zabrániť. Ak by už otcovstvo vášho syna bolo určené spomínaným spôsobom, bude v rozsahu v akom rodičovské práva a povinnosti nemá druhý rodič, teda matka dieťaťa, vykonávať tieto práva iba váš syn, čím zabezpečíte, aby bolo dieťa v starostlivosti aspoň jedného z rodičov do dovŕšenia plnoletosti priateľky vášho syna. Ďalej treba podotknúť, že priateľka vášho syna síce nie je plnoletá, no aj tak disponuje rodičovskými právami a povinnosťami nakoľko je matkou dieťaťa. Avšak tým, že plnoletá nie je musí jej rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o jej dieťa priznať súd. Súd tak môže urobiť na základe § 29 Zákona o rodine a to v takom prípade, že matka dieťaťa spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.
V takýchto prípadoch je nutné podať návrh na zapretie otcovstva, kde postačuje uviesť, že s Vaším manželom už viac ako rok nežijete v spoločnej domácnosti, intímny styk ste mali možno ešte dlhšie, a preto je vylúčené, že by bol otcom dieťaťa. Ak manžel nebude namietať a tiež potvrdí, že je vylúčené, že by bol otcom dieťaťa, nakoľko v rozhodnom čase nemal s Vami pohlavný styk, súd zaprie jeho otcovstvo. Na základe rozhodnutia súdu bude Váš manžel vymazaný z rodného listu maloletého dieťaťa. Po tomto výmaze z rodného listu budete môcť s biologickým otcom dieťaťa súhlasne, hoci aj pred matrikou (nie je nutné pred súdom) súhlasne vyhlásiť otcovstvo k Vášmu dieťaťu. Do rodného listu bude následne tento muž zapísaný ako otec dieťaťa.
Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté. Predmetný zákon upravuje len príslušnosť slovenských súdov, preto návrh na určenie otcovstva adresujte súdu v mieste trvalého bydliska dieťaťa, inak v mieste Vášho trvalého bydliska, inak v mieste trvalého bydliska otca dieťaťa. Váš partner, teda otec dieťaťa v pozícii muža, ktorý o sebe tvdí, že je otcom bude musieť podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine podať návrh na súd na určenie otcovstva k maloletému. Tento návrh bude smerovať tak proti matke ako aj proti maloletému dieťaťu. V tomto konaní by súd v prípade pochybností o tom, že Váš partner bol jediným mužom, s ktorým matka dieťaťa súložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, nariadil znalecké dokazovanie - analýzou DNA. V súčasnosti je však prax taká, že súd spravidla nariaďuje znalecké dokazovanie analýzou DNA, keďže je v konaní povinný zistiť skutočný stav veci. Tento návrh na určenie otcovstva je možné podať ihneď po narodení dieťaťa, pričom doba, do ktorej je nutné takýto návrh podať, nie je zákonom nijako ohraničená.
Čo sa týka stanovenia toho, kto sa bude o dieťa osobne starať (prípadne či bude dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov), úpravy styku s dieťaťom ako i určenie vyživovacej povinnosti, je potrebné uviesť, že všetky tieto aspekty sú predmetom konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. S konaním o určenie otcovstva je obligatórne spojené toto konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Určenie otcovstva proti zomrelej osobe (mŕtvemu mužovi) je možné, avšak nemôžete návrh na určenie otcovstva podávať proti mŕtvemu mužovi (zomrelej osobe) ale proti jeho opatrovníkovi. Ak domnelý muž nie je nažive, žaloba o určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd.
Pri rozhodovaní o výživnom v súvislosti s rozhodnutím o zmene skoršieho rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno rodičovi, ktorý podľa novej úpravy dieťa v osobnej starostlivosti mať nebude, uložiť povinnosť zaplatiť výživné aj spätne za čas pred vydaním (a teda aj pred právoplatnosťou) rozhodnutia meniaceho výchovné pomery, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti zakladajúce zmenu pomerov, ku ktorým prišlo po vydaní skoršieho rozhodnutia. Zmenou pomerov je tu aj faktický stav osobnej starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s právom osobnej starostlivosti nezvrátil.
Úprava obsiahnutá v rozsudku o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu stratí účinnosť právoplatnosťou výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zánik účinnosti tejto úpravy nemožno viazať na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva, keďže výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode majú samostatný skutkový základ, v opravnom konaní sa preskúmavajú samostatne, takže nemožno vyvodiť, že by museli nadobudnúť právoplatnosť súčasne.
Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie.
Ak súd schváli dohodu rodičov o výživnom pre maloleté dieťa, nemožno túto dohodu účinne meniť inak než rozhodnutím súdu, t. j. rozsudkom, ktorým súd určí novú výšku výživného alebo rozsudkom, ktorým súd schváli novú dohodu o výške výživného.
Na základe § 24 ods. 2 zákona o rodine, možno rozhodnúť o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak skutkové okolnosti prípadu možno subsumovať pod toto zákonné ustanovenie. Hoci základom pre hmotno-právne posúdenie otázky, či má byť dieťa zverené do výlučnej starostlivosti jednej osoby (podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine) alebo do striedavej starostlivosti dvoch osôb (podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine), sú spoľahlivé skutkové zistenia o tom, čo je v záujme dieťaťa, samotný myšlienkový proces subsumovania zisteného skutkového stavu pod niektoré z citovaných hmotno-právnych ustanovení treba považovať za právne posúdenie veci. Súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 zákona o rodine, resp. § 100 ods.
Podľa niektorých názorov by sa za striedavú výchovu nemali považovať dlhšie cykly než tri týždne, t. j. mesiac, pol roka a rok, pretože strácajú charakter striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť by podľa niektorých odborníkov rovnako nemala znamenať striedanie školského kolektívu, výchova či presnejšie povedané rozšírený styk by mal prebiehať tak, že celá školská dochádzka prebehne v jednej krajine, letné a zimné prázdniny v druhej. Aj týždenné, aj polročné striedanie vytrháva dieťa z jeho detského kolektívu a robí z neho outsidera, pretože s kamarátmi nezdieľa spoločný osud. Ku všetkým týmto hľadiskám je treba pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti prihliadať a skúmať, ako bude ten ktorý typ výchovy ovplyvňovať osobnosť konkrétnych maloletých detí.
Zverenie dieťaťa do striedavej výchovy rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu; to predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej výchove maloletého dieťaťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov.
Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého. Rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa je skutočnosť, s ktorou zákon spája obligatórnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to bez ohľadu na to, či prípadne už práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu (ne)boli upravené skorším rozhodnutím súdu alebo ich dohodou. Eventuálna skoršia úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu stráca účinnosť právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov.
Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú.
Pravidelnú dochádzku dieťaťa do predškolského zariadenia nemožno preceňovať. Rozhodne ju nemožno uprednostňovať pred časom tráveným s otcom. Nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktoré nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou k tomu, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil. Na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť rodičov pri jeho odovzdávaní. Akokoľvek striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať (a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov), nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať už vtedy, keď jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy pro forma nesúhlasí.
tags: #rozhodnutie #súdu #určenie #otcovstva #zverenie #dieťaťa