Nedostatok pasívnej legitimácie štátu v kontexte súdnych sporov

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou nedostatku pasívnej legitimácie štátu v súdnych sporoch, pričom analyzuje rôzne aspekty a súvislosti s tým spojené. Vychádza z konkrétneho prípadu, kde sa poukazuje na spornosť určenia správneho subjektu, ktorý má byť žalovaný v prípade náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a poukázať na relevantné právne predpisy a judikatúru.

Vecná a miestna príslušnosť súdu

V úvode je potrebné zdôrazniť, že súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej, ako to ustanovuje § 104a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Vecná príslušnosť predstavuje druh, stupeň a konkrétny súd, ktorý má prejednávať a rozhodovať určitú vec. V zmysle § 9 ods. 1 OSP sú na konanie v prvom stupni zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa len v prípadoch ustanovených v § 9 ods. 2 OSP.

Miestna príslušnosť určuje konkrétny súd zo všetkých vecne príslušných súdov, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Základné pravidlá určovania miestnej príslušnosti sú upravené v § 105 OSP. Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 OSP, ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca.

Vecná legitimácia

Vecná legitimácia predstavuje postavenie účastníka v hmotnoprávnom, resp. procesnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Na začiatku konania sa vecná legitimácia tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

V analyzovanom prípade bol zať aktívne vecne legitimovaný, lebo mu bol súdnym rozhodnutím priznaný nárok na náhradu mzdy, avšak v dôsledku tvrdených prieťahov v konaní a tvrdeného nesprávneho úradného postupu sa domnieva, že mu bola spôsobená škoda.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Zmena účastníka konania

§ 92 ods. 4 OSP ustanovuje, že „Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Na návrh niektorého z účastníkov konania môže súd uznesením rozhodnúť o zámene účastníka konania. V priebehu prvostupňového konania bolo možné navrhnúť súdu zámenu odporcu z Okresného súdu Bratislava II na Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takýto návrh ste však mohli urobiť iba v prvostupňovom konaní, nakoľko zámena účastníkov je možná len v konaní na súde prvého stupňa.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Nakoľko rozsudok, ktorým bola Vášmu zaťovi priznaná náhrada mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru sa stal právoplatným v roku 2003, bude sa vo Vašom prípade na podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzťahovať ešte zákon č. 58/1969 Zb. V zmysle § 18 ods. 1 uvedeného zákona „Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 „Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. V zmysle § 56 zákona č. 58/1969 Zb. o nárokoch podľa uvedeného zákona rozhodujú súdy. Z uvedeného dôvodu môžete opäť podať žalobou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na príslušnom okresnom súde, pričom žaloba má smerovať proti Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

Pre istotu sa odporúča vziať žalobu, o ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava III späť, aby nedošlo v prípade podania novej žaloby k vzniku neodstrániteľnej prekážky postupu konania res iudicata, t.j. k prekážke rozsúdenej veci.

Právo na bezprieťahové konanie

Právo na bezprieťahové konanie je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je zakotvené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie ústavy hovorí, že „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Porušenie práva na bezprieťahové konanie môže byť porušené buď nečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou príslušného štátneho orgánu, teda aj súdu. Za zbytočný prieťah v konaní sa považuje skutočnosť, keď súd v zákonom ustanovenej lehote svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou poruší právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Ústavná sťažnosť

V zmysle § 49 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, je možné podať sťažnosť na Ústavný súd. Uvedená sťažnosť však v súlade s § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde musí byť podaná v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Nedostatok pasívnej legitimácie ako dôvod zamietnutia žaloby

Dôvodom zamietnutia žaloby môže byť nedostatok pasívnej legitimácie. Súd je viazaný výrokom, ako aj odôvodnením, ktoré takto uviedol.

Nestrannosť súdu

Dôležitým aspektom je aj nestrannosť súdu (sudcu). Z hľadiska práva na nestranný súd prichádza do úvahy zrušenie meritórneho rozhodnutia.

Príklad z judikatúry

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 15. januára 2009 č. k. 19 C 19/2002-222 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému uviesť do pôvodného stavu rozvody ústredného kúrenia vedúce do nebytového priestoru č. X., nachádzajúceho sa na prízemí objektu na P. a udržiavať toto pripojenie v stave, v akom sa nachádzalo pred 8. februárom 1999. Dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, keď podľa názoru prvostupňového súdu mala žalobkyňa žalovať subjekt vykonávajúci správu priestorov garáží. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom zo 16. júna 2011 sp. zn. 9 Co 417/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

tags: #namietka #nedostatku #pasívnej #legitimácie #štátu