Bezodplatný prenájom a výdavky z daňového hľadiska

Tento článok sa zaoberá daňovými aspektmi bezodplatného prenájmu a s tým súvisiacich výdavkov. Skúmame, ako zákon o dani z príjmov upravuje problematiku daňových a nedaňových výdavkov, a to najmä v kontexte bezodplatného prenájmu majetku. Zameriame sa na to, ako sa posudzujú rôzne typy výdavkov, ako sú cestovné náhrady, výdavky na pracovné a sociálne podmienky, poistenie, povinné platby, spotreba pohonných látok, zostatková cena, manká a škody, a to všetko v kontexte bezodplatného prenájmu.

Daňové výdavky a ich charakteristika

Problematika daňových výdavkov a nedaňových výdavkov je upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v § 19 a § 21. Daňovo uznané, resp. neuznané výdavky (náklady) nie sú v uvedených ustanoveniach vymedzené taxatívne.

Základná charakteristika daňového výdavku je uvedená v zákone o dani z príjmov v rámci definícií základných pojmov, konkrétne v § 2 písm. i):

• výdavok zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak uvedený zákon neustanovuje inak,
• do výšky limitovanej osobitným predpisom - zákon o dani z príjmov v tejto súvislosti odkazuje napríklad na zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, podľa ktorého z § 5 ods. 1 vyplýva, že daňovo uznaným výdavkom je výška povinného prídelu do sociálneho fondu vypočítaná podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b),
• v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, ak výdavok (náklad) limituje zákon o dani z príjmov alebo zahrnutie výdavku v zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako vyplýva z účtovníctva - takéto obmedzenie pre výdavky je uvedené v § 19 ods.

Vo všeobecnosti platí, že na daňové účely sa akceptujú náklady, resp. výdavky zaúčtované v účtovníctve, ak zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov v § 2 písm. j) ďalej predpokladá vecnú a časovú súvislosť príjmov a výdavkov v zdaňovacom období, čo znamená, že daňové výdavky musia byť súčasťou základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým vecne a časovo súvisia. Ak daňovník vedie účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania a náklady a výnosy účtuje v časovej a vecnej súvislosti s daným obdobím, tento postup je aj v súlade so zákonom o dani z príjmov. Uvedené platí, len ak zákon neustanovuje inak. Zákon o dani z príjmov presne ustanovil, kedy sa nedodrží časová a vecná súvislosť nákladu s príslušným zdaňovacím obdobím. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2004 už nečlení výdavky na zaplatené a nezaplatené. Výnimkou sú podľa § 17 ods. 21 zákona o dani z príjmov len zmluvné pokuty, úroky z omeškania (okrem úrokov z omeškania z úverov platených bankám a úrokov v prípade vzniku nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte platených bankám) a poplatky z omeškania a podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov sprostredkovateľské provízie uhrádzané fyzickej osobe a nájomné uhrádzané fyzickej osobe (naviac pri nájomnom sa vyžaduje časové rozlíšenie), ktoré sa zahŕňajú do základu dane až po zaplatení.

Dôležitou poznámkou na úvod je aj to, že prípadné opravy chýb minulých účtovných období, o ktorých účtovné jednotky účtujú v bežnom účtovnom období podľa významnosti na účte 428 - Nerozdelený zisk minulých rokov, resp. na účte 429 - Neuhradená strata minulých rokov alebo na účte nákladov či výnosov, sa podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov zahŕňajú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia.

Prečítajte si tiež: Podmienky postúpenia zmluvy

Cestovné náhrady

Cestovné náhrady upravuje zákon o dani z príjmov v dvoch ustanoveniach. V § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov je ustanovený rozsah a podmienky cestovných náhrad, ktoré do daňových výdavkov uplatňujú ich poskytovatelia v súvislosti s pracovnými cestami zamestnancov. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami sú výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru a pri výkone práce v zahraničí osobám vymedzeným týmto zákonom. V rámci ustanovenia § 19 ods. 2 písm.

Pracovnou cestou podľa § 2 zákona o cestovných náhradách je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom; ak takéto miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. U zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno za pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.

Odchylne zákon o cestovných náhradách vymedzuje pracovnú cestu u osôb, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby, a pritom nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Týmito osobami uvedenými v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sú napr. členovia predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným, členovia rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku. U týchto osôb nie je dané pravidelné pracovisko v zmysle pracovnoprávnych predpisov, preto u nich pracovná cesta trvá už od nástupu na cestu na plnenie činností vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti až do skončenia tejto cesty (napr.

Zamestnancami na účely zákona o cestovných náhradách sú osoby vymedzené v § 1 ods. osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu určité úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (ide o osoby, ktoré pre fyzickú osobu alebo právnickú osobu poskytujú určité služby a činnosti bez finančnej náhrady, napr.

Prečítajte si tiež: Aspekty bezodplatného prenájmu nehnuteľnosti

Pokiaľ zamestnanec použije pri pracovnej ceste hromadný dopravný prostriedok určený zamestnávateľom (autobus, vlak, lietadlo, taxislužbu, mestskú hromadnú dopravu a pod.), preukazuje svoj nárok na poskytnutie náhrady cestovného dokladom o výdavkoch, ktoré vynaložil na dopravu na pracovnej ceste. Nárokovými náhradami sú aj náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie. Zákon o cestovných náhradách bližšie nešpecifikuje pojem „výdavky na ubytovanie“ ani konkrétne podmienky pre poskytovanie jeho náhrady. Preto je potrebné vychádzať z konkrétnych podmienok pracovnej cesty. Pokiaľ zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bezplatné ubytovanie, nevzniknú zamestnancovi žiadne výdavky na ubytovanie, a preto mu nepatrí ani tento druh náhrady.

Medzi základné nároky zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu patrí stravné. Výška stravného sa určuje na každý kalendárny deň pracovnej cesty, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty. Stravné je zákonom vymedzené v hodinových pásmach, pričom dolná hranica je v trvaní 5 hodín a horná hranica je nad 18 hodín. Výšku stravného určuje opatrenie, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa opatrenia MPSVaR SR č. 615/2005 Z. Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, znemožní zamestnancovi, aby sa zúčastnil napr. závodného stravovania, resp. stravovania zvyčajným spôsobom, môže mu byť priznané stravné až do výšky spodnej hranice stravného v prvom časovom pásme.

PRÍKLAD č. Zamestnanec vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom v prvý kalendárny deň trvala pracovná cesta od 22,00 hod. do 24,00 hod., t. j. 2 hodiny, a druhý kalendárny deň od 0,00 hod. do 4,00 hod. Zamestnancovi vznikol nárok na stravné, pretože jeho pracovná cesta celkovo za dva kalendárne dni trvala 6 hodín, t. j. viac ako 5 hodín, pričom pracovná cesta v každom kalendárnom dni neprekročila 5 hodín.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné sa mu neposkytuje. V prípade zabezpečenia čiastočného bezplatného stravovania sa nárokové stravné kráti spôsobom uvedeným v § 5 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 18 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru). Ak sú zamestnancovi pri tuzemskej pracovnej ceste preukázaným spôsobom v rámci ubytovacích služieb poskytnuté raňajky, zamestnancovi sa tento výdavok v doklade o ubytovaní uznáva, pričom stravné, na ktoré má zamestnanec nárok počas kalendárneho dňa, sa kráti o preukázanú sumu za raňajky. V prípade, ak preukázaná suma za raňajky je vyššia ako 25 % zo stravného, na ktoré má zamestnanec nárok, zamestnávateľ kráti stravné len o 25 %. O 25 % kráti zamestnávateľ stravné aj v tom prípade, ak suma za poskytnuté raňajky nebude na doklade o ubytovaní vyčíslená.

PRÍKLAD č. Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na dvojdňovú pracovnú cestu, v rámci ktorej sa zamestnanec zúčastní pracovného stretnutia v sídle materskej firmy v inom meste. Zamestnanec nastúpil na pracovnú cestu v prvý deň o 16,30 hod. Ubytoval sa v hoteli, kde si z vlastných prostriedkov uhradil večeru, raňajky mal zaplatené v cene ubytovania. Obed mu bol poskytnutý v sídle materskej firmy bezplatne. Zamestnanec má za prvý deň pracovnej cesty nárok na stravné pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách. Za druhý deň pracovnej cesty má nárok na stravné pre časové pásmo nad 18 hodín, ale krátené o 25 % za raňajky (suma za raňajky bola vyššia ako 25 % stravného) a o 40 % z dôvodu zabezpečenia bezplatného obeda. Pri súčasne platných sumách stravného sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok, bude v prípade zabezpečenia raňajok krátiť o 52 Sk (25 % zo sumy 208 Sk) a obeda o 83,20 Sk (40 % zo sumy 208 Sk).

Prečítajte si tiež: Právna úprava bezodplatného nájmu

Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste sa poskytuje v inej ako slovenskej mene. Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon na účely stravného rozdelil čas trvania pracovnej cesty na tri časové pásma. Prvé pásmo je v čase od 0 do 6 hodín, druhé časové pásmo je v trvaní 6 až 12 hodín a tretie časové pásmo v trvaní nad 12 hodín v príslušnom kalendárnom dni. Výška stravného v cudzej mene je zverejnená opatrením Ministerstva financií SR. Na rok 2007 základné sadzby stravného v inej ako slovenskej mene pri zahraničných pracovných cestách ustanovuje opatrenie MF SR č. 641/2006 Z. z. Výška stravného je určená v závislosti od časových pásiem, pričom denná výška stravného v prvom pásme je 25 %, v druhom pásme 50 % a v treťom pásme 100 % základnej sadzby stravného. Pri prechode cez viaceré krajiny poskytne zamestnávateľ zamestnancovi stravné v mene a výške ustanovenej pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v jednom kalendárnom dni najviac hodín. Za bezplatne poskytnuté stravovanie v celom rozsahu alebo čiastočne sa stravné kráti spôsobom uvedeným v § 13 zákona o cestovných náhradách (suma stravného pre časové pásmo nad 12 hodín sa kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru).

PRÍKLAD č. Zamestnanec bol vyslaný na pracovnú cestu do Českej republiky. Pracovné stretnutie, ktoré bolo cieľom pracovnej cesty, bolo určené na 14. hodinu. Zamestnanec nastupoval na pracovnú cestu vo Zvolene o 5,00 hod., hranice do Českej republiky prechádzal o 7,00 hod., hranice na Slovensko pri spiatočnej ceste prechádzal o 24,00 hod., pracovná cesta skončila o 2,00 hod. pracovná cesta zamestnanca trvala od 5,00 hod. do 24,00 hod., t. j. celkom 19 hodín, z toho na území SR od 5,00 hod. do 7,00 hod., t. j. 2 hodiny; z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi nevznikol nárok na stravné v SR, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné, t. j. mimo územia SR od 7,00 hod. do 24,00 hod., t. j. pracovná cesta zamestnanca trvala od 0,00 hod. do 2,00 hod., tento čas strávil zamestnanec na území SR; zamestnancovi nevznikol nárok na stravné v slovenských korunách, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné, t. j. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi za túto zahraničnú pracovnú cestu stravné vo výške 600 Kč.

Zamestnancovi ďalej patrí náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov. Ide o výdavky, ktoré zamestnanec preukázateľne vynaložil na splnenie účelu pracovnej cesty, ako napr. služobný telefonický hovor, úschova batožiny, parkovací lístok, výdavok na vstupenku na veľtrh, výdavky na poštovné atď. Za takéto výdavky v žiadnom prípade nemožno uznať výdavky osobného charakteru. Pri zahraničnej pracovnej ceste zákon o cestovných náhradách ukladá zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného. Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá viac ako 12 hodín, sa 5 až 40 % počíta z plnej sadzby stravného, pri zahraničnej pracovnej ceste v trvaní 6 až 12 hodín sa 5 až 40 % počíta z polovičnej sadzby stravného a pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 6 hodín, prichádza do úvahy vreckové počítané z 25 % sadzby stravného. Vreckové nemožno priznať v cudzej mene nižšie, ako je 5 % dennej výšky stravného. Vreckové je nároková cestovná náhrada, ktorú zamestnanec nedokladuje.

Náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách v § 7. Z ustanovenia § 3 tohto zákona vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, je povinný písomne určiť podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ sa pri stanovení týchto podmienok môže so zamestnancom písomne dohodnúť, že zamestnanec pri pracovnej ceste použije vozidlo iné ako vozidlo zamestnávateľa. V praxi sa písomná dohoda so zamestnancom o použití takéhoto vozidla na pracovnú cestu najčastejšie realizuje formou osobitnej dohody. Medzi zamestnávateľom a zamestnancom nemusí však byť pre použitie vlastného motorového vozidla osobitná písomná dohoda. Zákon o cestovných náhradách neurčuje, aké vozidlo má v tomto prípade zamestnanec na pracovnú cestu použiť. Na pracovnú cestu môže zamestnanec teda použiť akékoľvek cestné motorové vozidlo, ktoré je buď v jeho vlastníctve (podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve), alebo ktoré patrí inej fyzickej alebo právnickej osobe (motorové vozidlo prenajaté alebo vypožičané s výnimkou vozidla, ktoré si prenajal alebo vypožičal zamestnávateľ). To znamená, že zamestnanec môže použiť na pracovnú cestu i motorové vozidlo, pri ktorom nie je v technickom preukaze zapísaný ako jeho držiteľ. Zákon bližšie neustanovuje ani podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste. Tieto podmienky sú teda vecou zamestnávateľa. Zamestnávateľ pravdepodobne nebude súhlasiť s použitím motorového vozidla, ktoré nie je poistené.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) a prenájom nehnuteľností

Z hľadiska DPH je nájom nehnuteľnosti považovaný za poskytnutie služby, konkrétne podľa § 9 ods. 1 písm. Pri nájme nehnuteľnosti je miestom dodania tejto služby na základe § 16 ods. Nie je podstatné, na aký účel sa nehnuteľnosť prenajíma, napríklad ak sa bude nehnuteľnosť prenajímať na reklamné účely, nemá to vplyv na určenie toho, že prenájom nehnuteľnosti sa považuje za službu spojenú s nehnuteľnosťou podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH. Samotný nájom nehnuteľnosti alebo jej časti podľa § 38 zákona o DPH môže byť oslobodený od dane.

Podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH sa platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, t. j. inému platiteľovi, alebo podnikateľovi - neplatiteľovi, môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane (môže to byť výhodnejšie vzhľadom na to, aby predtým odpočítanú DPH nemusel upravovať). Pri nájme nehnuteľností alebo jej časti dochádza zo strany prenajímateľa - platiteľa DPH, k opakovanému dodávaniu služby.

Príklady z praxe

• Slovenský platiteľ prenajíma budovu nachádzajúcu sa v SR inému slovenskému platiteľovi, nájom sa rozhodol podľa § 38 ods. Na základe zmluvy s nájomcom má tento možnosť časť priestorov poskytnúť do podnájmu inej osobe. Nájomca si DPH viažucu sa k nájomnému neodpočítava na základe § 49 ods. 3 zákona o DPH, pretože uskutočňuje činnosť oslobodenú od dane (poisťovacie služby). Pri fakturácii podnájmu využije možnosť oslobodenia od dane tejto služby podľa § 38 ods.
• Rakúsky podnikateľ, ktorý nemá v SR sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a nie je platiteľom dane v SR, vlastní v SR nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť prenajíma slovenskému platiteľovi dane. Miestom dodania služby je podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH Slovenská republika, pričom nájom je oslobodený od dane podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH. V danom prípade sa uplatní ustanovenie § 69 ods. 2 zákona o DPH o prenose daňovej povinnosti na príjemcu služby, preto rakúsky podnikateľ nie je povinný sa registrovať pre DPH v SR podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.
• Platiteľ dane, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, má uzatvorenú zmluvu o podnájme nehnuteľnosti (budovy) s nájomcom - neplatiteľom dane. V zmluve o podnájme nehnuteľnosti je uvedené, že nájomné (vrátane nájomného za parkovacie miesta) sa bude fakturovať oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 38 ods. V danom prípade zriadenie parkovacích miest nie je hlavnou transakciou, hlavnou transakciou je prenájom nehnuteľnosti. Podpornou skutočnosťou je aj skutočnosť, že parkovacie miesta boli zriadené, aj keď dodatočne, na pozemku, ktorý je spojený s prenájmom nehnuteľnosti, t. j.
• Vlastník budovy - platiteľ DPH, prenajíma nebytové priestory - kancelárie, v budove platiteľom DPH, neziskovej organizácii a zahraničnej firme. Pri uplatnení daňového režimu sa môže rozhodnúť, že všetky nájmy budú oslobodené od DPH podľa § 38 ods.
• Slovenský platiteľ uzavrel kontrakt s firmou v Chorvátsku na dodanie technologického zariadenia. Za tým účelom si prenajal v Chorvátsku sklad, kde skladuje časti technologického zariadenia až do vykonania jeho montáže. Skladovaný tovar je poistený. Pri službe poistenia sa miesto dodania určí podľa § 15 ods.
• Pretože nájomca je zdaniteľnou osobou, prenajímateľ sa môže v zmysle § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodnúť, že nevyužije možnosť oslobodenia od DPH pri nájme a nájom bude zdaňovať (zváži možnosti odpočítania dane v súvislosti s jeho nákladmi na budovu, napr. predpokladané stavebné úpravy, údržbu a opravy). Energie refakturuje nájomcovi s DPH, daňová povinnosť mu vzniká dňom vyhotovenia faktúry podľa § 19 ods. 3 písm.
• Platiteľ obstaral nehnuteľnosť s úmyslom jej nájmu, ktorý bude zdaňovaný v zmysle § 38 ods. Významná časť jeho činnosti nepredstavuje ekonomickú činnosť a pre túto časť činnosti nespĺňa definíciu zdaniteľnej osoby. Otázka spočíva v tom, či je možné nájomcu považovať pre účely § 38 ods. 5 zákona o DPH za zdaniteľnú osobu a či teda môže prenajímateľ fakturovať prenájom s DPH, resp. Podľa znenia § 38 ods. 5 zákona o DPH účinného od 1. 4. 2009 platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane (podľa zákona o DPH platného do 1. 4. Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. V konkrétnom prípade pri plánovanom prenájme je nájomcom osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, t. j. v tejto časti vykonávanej činnosti je zdaniteľnou osobou a súčasne vykonáva aj činnosť, ktorá nie je predmetom DPH, t. j. Uvedená skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie postupu podľa § 38 ods.
• Dánsky podnikateľ prenajímal súbor garáží, ktoré vybudoval v súvislosti s výstavbou radových rodinných domov. Niektoré z garáží prenajímal obyvateľom rodinných domov, ostatné ďalším osobám. Garáže tvorili súbor jednotlivých objektov oddelených stenou, so samostatnými vchodmi. Termín „poskytnutie a prenájom nehnuteľného majetku“ zahŕňa okrem prenájmu majetku, ktorý je hlavným predmetom prenájmu, i všetok majetok, ktorý je k nemu pridružený.
• Spoločnosť z Veľkej Británie ako nájomca mala uzatvorenú zmluvu na prenájom administratívnych priestorov. Pôvodný prenajímateľ predal uvedenú nehnuteľnosť a nájomca uzavrel s novým vlastníkom dohodu o predčasnom ukončení nájmu, na základe čoho vlastník nehnuteľnosti uhradil nájomcovi náhradu za vzdanie sa pokračovania v nájme. Je odplata, ktorú platí prenajímateľ nájomcovi za predčasné ukončenie nájmu, považovaná za plnenie oslobodené od dane, teda je odplatou za nájom nehnuteľného majetku? Táto odplata predstavuje plnenie za späť postúpené právo nájomcom na prenajímateľa užívať nehnuteľný majetok. Pri predčasnom ukončení nájmu nehnuteľnosti, ak nájom bol oslobodený od dane, vzťahuje sa oslobodenie aj na odplatu za predčasné ukončenie nájomnej zmluvy.
• Nájomca uzavrel nájomnú zmluvu umožňujúcu mu používať nehnuteľný majetok za dohodnuté obdobie. Na základe zmluvy nájomca nebol bez súhlasu prenajímateľa oprávnený ďalej prenajímať (podnájom) nehnuteľnosť alebo postúpiť nájomné právo na tretiu osobu. Po udelení súhlasu prenajímateľa nájomca postúpil nájomnú zmluvu na nového nájomcu, ktorý sa podľa dohody o postúpení nájomnej zmluvy zaviazal odškodniť doterajšieho nájomcu v prípade akýchkoľvek strát alebo záväzkov vzniknutých z dôvodu nájomnej zmluvy. Transakcie, ktoré sú odvodené alebo pridružené k nájmu, neposkytované samotným prenajímateľom nemožno považovať za oslobodené zdaniteľné plnenia. Osoba podliehajúca dani, ktorá za účelom dosiahnutia určitého ekonomického cieľa disponuje voľbou medzi oslobodeným plnením a zdaniteľným plnením, musí sama vo vlastnom záujme uskutočniť náležité vlastné rozhodnutie v súlade s princípom neutrality systému DPH. Transakcie, ktoré sú odvodené alebo pridružené k nájmu, neposkytované samotným prenajímateľom nemožno považovať za oslobodené zdaniteľné plnenia.
• FML je inštitúcia, ktorá pôsobí v prenájme kotevných miest pre lode na vode a miest na súši pre zimovanie lodí. Kotevné miesto môže byť prenajaté na rok alebo kratšiu dobu. V prípade ročného nájmu má nájomca právo používať spoločné zariadenia prístavu. Každé miesto má individuálne číslo a je označené. Dlhodobí nájomcovia miest pre lode s právom umiestnenia na súši musia zaplatiť ročný poplatok za prenájom a zložiť vklad. Zahŕňa pojem „prenájom nehnuteľného majetku“ prenájom miest pre lode, ktorý spočíva v jednej časti na ploche územia prístavu, ako aj vo vymedzenom a identifikovateľnom mieste na vode? Čo sa týka miest na súši - súš používaná pre skladovanie lodí je nehnuteľným majetkom. Čo sa týka miest na vode, FML je vlastníkom prístavného terénu a bazénu. Skutočnosť, že tento terén je či už celý alebo sčasti zatopený, nebráni jeho kvalifikovaniu ako nehnuteľného majetku, ktorý môže byť predmetom prenájmu alebo árendy. Prenájom sa však netýka akejkoľvek kvantity vody, ale určenej časti bazénu. Miesto v prístavnom bazéne zodpovedá definícii nehnuteľného majetku. Prenájom miesta na kotvenie lodí sa považuje za prenájom nehnuteľnosti.

tags: #bezodplatny #prenajom #a #vydavky #danove #hladisko