Rozhodujúce obdobie zmeny percent invalidného dôchodku: Komplexný prehľad

Invalidný dôchodok je dôležitá sociálna dávka, ktorá má zabezpečiť príjem osobám so zdravotným postihnutím, ktoré im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V priebehu roka 2023 nastali v oblasti invalidných dôchodkov významné zmeny, ktoré sa dotkli tak výpočtu ich výšky, ako aj posudzovania miery invalidity. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto zmenách, s dôrazom na rozhodujúce obdobie a zmenu percent invalidného dôchodku.

Mimoriadne zvýšenie dôchodkových dávok

Sociálna poisťovňa zaviedla od 1. júla 2023 mimoriadne zvýšenie všetkých dôchodkových dávok o 10,6 %. Toto zvýšenie sa týka dôchodkových dávok vyplácaných k 1. júlu 2023 a priznaných od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023. Dôchodky v zvýšenej sume boli prvýkrát vyplatené v auguste, pričom zvýšené boli spätne od 1. júla. Zvýšenie prebehlo automaticky, takže poberatelia dôchodkov o zvýšenie nemuseli žiadať. Všetky dôchodkové dávky sa tak za rok 2023 zvýšili dvakrát, pričom do sumy dôchodku sa započítalo každoročné zvýšenie od 1. januára, ktoré bolo v roku 2023 11,8 %, a tiež mimoriadne zvýšenie od 1. júla 2023, ktoré je 10,6 %.

Rozmrazenie a zvyšovanie minimálnych dôchodkov

Ďalšou významnou zmenou bolo tzv. rozmrazenie a zvyšovanie minimálnych dôchodkov. To v praxi znamenalo zvýšenie sumy minimálneho dôchodku - došlo k tzv. rozmrazeniu sumy minimálneho dôchodku, a to tak, že sa sumy minimálneho dôchodku opäť naviazali na sumu životného minima. Rovnako ako pri valorizácii dôchodkov, aj pri rozmrazovaní a zvýšení súm minimálneho dôchodku ich Sociálna poisťovňa prepočítala automaticky, čo znamená, že poberatelia dôchodkov nemuseli o zvýšenie žiadať osobitne. Zvýšené dôchodky vyplatila Sociálna poisťovňa dôchodcom v auguste 2023 spolu s doplatkom za júl 2023.

Prepočet exekučných zrážok

Od júla 2023 Sociálna poisťovňa poberateľom dôchodku prepočítala aj sumu exekučnej zrážky z dôvodu zmeny sumy životného minima a valorizácie dôchodkov od 1. júla 2023. Exekučné zrážky sa tak rozdeľujú na prednostné a neprednostné pohľadávky, pričom ak ide o prednostnú pohľadávku (okrem výživného na maloleté dieťa), základná suma, ktorá sa nesmie zraziť poberateľovi dôchodku, je 268,88 eur mesačne, čo predstavuje 100% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Na každú osobu, ktorej poskytuje výživné, mu musí zostať ďalších 50 % z tejto sumy, čiže 134,44 eura mesačne. V prípade neprednostnej pohľadávky je základná suma, ktorá sa nesmie poberateľovi dôchodku zraziť, 140% sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, čo predstavuje sumu 376, 43 eur mesačne. Na každú osobu, ktorej poberateľ dôchodku poskytuje výživné, mu musí zostať ďalších 50 % z tejto sumy, čiže 188,21 eura mesačne.

Zmena nároku na predčasný starobný dôchodok

Vplyvom nového životného minima a valorizácie dôchodkov sa zmenil aj nárok na predčasný starobný dôchodok - ten vznikol po 30. júni 2023 iba vtedy, ak suma predčasného starobného dôchodku alebo súčet súm predčasného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 43/2004 Z. z.

Prečítajte si tiež: Výpočet invalidného dôchodku

Výplata predčasného starobného dôchodku pre SZČO

Počnúc júlom 2023 sa zmenila aj výplata predčasného starobného dôchodku pre slobodné povolania. Sociálna poisťovňa po 30. júni 2023 priznala povinne dôchodkovo poisteným SZČO predčasný starobný dôchodok. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nezanikne ani v prípade, že počas poberania predčasného starobného dôchodku vznikne poberateľovi povinné dôchodkové poistenie z výkonu takejto činnosti. Sociálna poisťovňa o opätovnom vzniku nároku na výplatu predčasného dôchodku rozhodla od 1. júla 2023 bez žiadosti.

Rozšírenie okruhu poberateľov rodičovského dôchodku

Od 1. júla sa rozšíril okruh poberateľov rodičovského dôchodku aj o poberateľov invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Nárok poberateľom vzniká už za obdobie pred 1. júlom, avšak nie skôr ako pred 1. januárom 2023. Na uplatnenie nároku musí poberateľ spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky, pričom jednou z nich je, že dieťa bolo v roku 2021 dôchodkovo poistené a do 31. augusta 2023 nepodá vyhlásenie, aby rodičovský dôchodok nebol priznaný.

Úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov

Súčasťou novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je aj úprava nároku na rodičovský dôchodok rodičov-dôchodcov, ktorých deti platia poistné na výsluhové zabezpečenie, teda do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

Započítavanie neukončeného nemocenského poistenia pri materskom

Po novom sa od 1. júla bude matkám započítavať pri materskom aj neukončené nemocenské poistenie, čím sa rozšíri obdobie počas, ktorého sa matke započítava doba poistenia o všetky ukončené a aktuálne doby iného nemocenského poistenia. Uvedené sa vzťahuje na prípady, kedy nárok na materské vznikne - najneskôr odo dňa účinnosti novely, t. j. 1. júla 2023.

Zvýšenie úrazových rent a pozostalostných rent

Úrazové renty a pozostalostné renty sa od júla 2023 mimoriadne zvýšili o 10,1 %. Zvýšenie sa týka aj ďalších úrazových dávok. Suma úrazových rent a pozostalostných rent sa prepočítala automaticky.

Prečítajte si tiež: PN (Penzijná Náhrada)

Rozšírenie zoznamu dlžníkov

V júli sa rozšíril aj zoznam dlžníkov - okrem fyzických a právnických osôb sa v zozname budú uverejňovať aj zamestnávatelia a zahraničné SZČO, ktoré si nesplnili svoje vykazovanie a oznamovacie povinnosti. Zamestnávateľom, ktorí budú uverejnení v zozname dlžníkov, pribudne od 1.

Nové maximálne sumy dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia

Posledné dve júlové zmeny sa týkajú nových maximálnych súm dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia a oznámenia odvodových povinností živnostníkom a ostatným SZČO Sociálnou poisťovňou.

Prehodnocovanie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Z novely zákona o sociálnom poistení vyplýva augustová zmena v podobe prehodnocovania percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Táto zmena sa netýka všetkých zdravotných postihnutí. Sociálna poisťovňa bude mať na celý proces dva roky a prehodnocovať percento invalidity bude z vlastného podnetu, teda poberatelia invalidného dôchodku nebudú musieť o prehodnotenie žiadať osobitne.

Zmeny v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení

Príloha č. 4 má po novele celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely, ale aj vytvorená nová Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné). Zmeny budú mať pri niektorých ochoreniach vplyv na uznanie invalidity, resp.

Postup Sociálnej poisťovne pri prehodnocovaní invalidity

Prehodnotenie percenta invalidity bude Sociálna poisťovňa vykonávať v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o stav trvalý (kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná), alebo je lehota kontrolnej lekárskej prehliadky určená až po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa bude postupne prehodnocovať percento invalidity zo zákona, t. j. z vlastného podnetu. Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na celý proces dva roky. Po prehodnotení percenta invalidity vydá v lehote 90 dní rozhodnutie.

Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku: Rozhodujúce obdobie

Garancia zachovania pôvodnej výšky dôchodku

Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, bude sa vyplácať naďalej invalidný dôchodok priznaný a vyplácaný podľa právnej úpravy účinnej pred 1. augustom 2023.

Odhadovaný dopad novely

Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % z nich, v priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 posúdi invaliditu u zvyšných 25 %. Nové žiadosti o invalidný dôchodok bude od 1. augusta 2023 posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č.

Dočasná úľava na sociálnych odvodoch pre zamestnávateľov v potravinárstve a živočíšnej výrobe

V rámci novely zákona o sociálnom poistení sa schválilo aj aby zamestnávatelia v potravinárstve a v živočíšnej výrobe šesť mesiacov neplatili časť sociálnych odvodov za svojich zamestnancov (za august 2023 až za január 2024). To by znamenalo, že zamestnávateľ by mal v tomto období platiť iba poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Naďalej mu zostala vykazovacia povinnosť aj vo vzťahu k poistnému za zamestnávateľa. Táto zmena je však ešte stále v procese rozhodovania Európskej komisie, nakoľko je možné, že ide o štátnu pomoc, ktorá by mohla byť riešená v zmysle Dočasného krízového a prechodného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.

Úprava rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazových dávok

Od augusta 2023 sa mení úprava rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazových dávok u zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania do 90 dní od začatia výkonu zárobkovej činnosti u svojho zamestnávateľa - rozhodujúce obdobie je po novom od začiatku zárobkovej činnosti do vzniku pracovného úrazu, resp. do dňa, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania už nebude naviazané na dni nemocenského poistenia zamestnanca, ale sa bude viazať na dobu trvania zárobkovej činnosti tohto zamestnanca. Z uvedeného vyplýva, že obdobie 90 dní zárobkovej činnosti sa od 1.

Zrušenie covidového úrazového príplatku

Od 1. augusta 2023 prestala Sociálna poisťovňa priznávať tzv. covidový úrazový príplatok. Práceneschopným zamestnanom z dôvodu ochorenia COVID 19 (predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach) nárok na túto pandemickú dávku od 1. Nárok na tento špecifický úrazový príplatok ešte mohol vzniknúť, avšak len v prípadoch, ak práceneschopnosť z dôvodu ochorenia COVID 19 pri práci vznikla určeným zamestnancom pred 1. augustom 2023 a poistenec zároveň spĺňal aj ostatné zákonné podmienky na jeho priznanie.

Určenie miestnej príslušnosti pobočiek Sociálnej poisťovne pre cudzincov

S účinnosťou od 1. Uvedená právna úprava umožňuje určiť miestnu príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne v prípade cudzincov, ktorí v Slovenskej republike získali podľa osobitného zákona inú formu pobytu ako trvalý pobyt. Zároveň sa rozširuje kompetencia ústredia Sociálnej poisťovne určiť miestnu príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne, ak túto nie je možné určiť podľa zákonom vymedzených kritérií. Ide napr.

Zmeny v sociálnom poistení pre SZČO od roku 2026

Od roku 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin, pri ktorých SZČO neplatí poistné či zmeny určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja platba minimálnych odvodov.

Nová definícia SZČO

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr.

Skrátenie odvodových prázdnin

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu, resp. 1. SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. 1. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. 2. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1.

Prechodné obdobie

Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31.

Nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre SZČO a DPO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026. Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50% na 60% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. SZČO, ktorej vniklo povinné poistenie k 1 júlu 2025/1. Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1.

Výška minimálneho poistného pre SZČO a DPO od 1.1.2026

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. Poistné v novej výške SZČO a DPO po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026 (za január 2026). Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na kalendárny mesiac.

Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu zamestnanca od 1.1.2026

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude od 1. Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca je od 1. Hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie sa v roku 2026 zvýši. Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa tak od 1. januára 2026 zvýši na sumu 16 764 eur. Suma maximálneho mesačného vymeriavacieho základu sa určuje k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a platí do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Maximálny mesačný vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na garančné poistenie, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity bude v sume 16 764 eur (11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, t. j.

Príklady platenia poistného z maximálneho vymeriavacieho základu od 1.1.2026

SZČO platiaca povinné poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 557,26 eura. Zamestnanec platiaci poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 1 575,81 eura. Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zamestnávateľ platiaci poistné na sociálne poistenie za zamestnanca z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 4 090,41 eura. Oproti predchádzajúcemu roku zamestnávateľ zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 252,30 eur. DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, platiaca poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 892,54.

Odvodová odpočítateľná položka pre trénerov od 1.1.2026

Od 1. januára 2026 platí odvodová odpočítateľná položka z príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v sume 300 eur mesačne (ďalej len „OOP trénera“), a to samostatne na každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu na uplatnenie OOP trénera nie je rozhodujúci. Ide o zamestnanca-trénera na základe napr. pracovnej zmluvy, dohody, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Zamestnanec-tréner vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nemusí urobiť žiaden administratívny krok. Znamená to, že odvodovú odpočítateľnú položku si u zamestnávateľa nemusí osobitne uplatniť či nahlásiť. Za účelom identifikácie zamestnanca-trénera, ktorému právny vzťah trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe trvá k 31. decembru 2025, bolo potrebné, aby zamestnávateľ do 31. decembra 2025 oznámil Sociálnej poisťovni takéhoto zamestnanca-trénera prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzických osôb - zmena (RLFO - zmena) s dátumom vzniku zmeny 1. Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nemôže byť zamestnancom-trénerom. Vymeriavací základ zamestnanca-trénera sa od 1. januára 2026 znižuje o OOP trénera (teda o 300 eur). Ak je vymeriavací základ zamestnanca-trénera za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, OOP trénera je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak povinné poistenie zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, tak vymeriavací základ sa znižuje o OOP trénera v sume 300 eur, t. j. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upravila tlačivá RFLO - prihláška/zmena, v ktorých môže zamestnávateľ pri prihlásení zamestnanca priamo uviesť príznak, že ide o zamestnanca-trénera.

Zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného od 1.1.2026

Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov, napríklad v období práceneschopnosti, poberania dávky materské, či ošetrovné, ak im v tomto období zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného). S účinnosťou od 1. januára 2026 už zamestnanec nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí.

• potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovenú osobu do jej skončenia, najdlhšie do 14.
• osobného a celodenného ošetrovania zákonom stanovenej osoby do jeho skončenia, najdlhšie do 90.

Rovnako od 1. januára 2026 ani zamestnávateľ už nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnanca počas vyššie uvedených období. Ak teda zamestnávateľ počas trvania týchto období zúčtuje zamestnancovi príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom, tak bude mať zamestnanec a aj zamestnávateľ povinnosť z tohto príjmu zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje zamestnancovi príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, v ktorom sú vyššie uvedené obdobia, ktoré sú do 31. decembra 2025 obdobiami vylúčenia, tak vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné, t. j. uplatní sa právna úprava účinná do 31. decembra 2025. Tieto zmeny sa netýkajú povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Tie budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako sa zmena netýka ani dobrovoľne poistených osôb, ktoré budú mať naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Výpočet invalidného dôchodku: Príklady

Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu invalidného dôchodku:

Príklad 1: Občan s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. Sociálna poisťovňa tieto prepočty robí v súlade so zákonom presne na dni, dni potom predelením číslom 365 premieňa na roky dôchodkového poistenia. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov.

Príklad 2: Občan s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac 70 %

Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. Pani Ilona sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 8 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov.

#

tags: #rozhodujúce #obdobie #zmena #percent #invalidného #dôchodku