
Pracovný pomer je dôležitý právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý je možné ukončiť len za určitých, zákonom stanovených podmienok. Pre zamestnávateľa sú tieto podmienky prísnejšie ako pre zamestnanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpovediach a odstupnom, pričom zohľadňuje rôzne situácie a aspekty, ktoré s tým súvisia.
Zákonník práce definuje spôsoby, akými je možné ukončiť pracovný pomer. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer môže byť ukončený:
Pracovný pomer zaniká aj smrťou zamestnanca alebo uplynutím doby určitej, ak ide o pracovný pomer na dobu určitú.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len zo zákonných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patria:
Dôvod výpovede musí byť jednoznačne vymedzený a nemôže sa dodatočne meniť.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, a trvá minimálne jeden mesiac. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu výpovede.
Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na dlhšej výpovednej dobe.
Aby bola výpoveď platná, musia byť splnené nasledovné podmienky:
Výpoveď je neplatná, ak:
Vo väčšine prípadov platí zákaz výpovede počas PN, ak si zamestnanec dočasnú práceneschopnosť nespôsobil sám alebo pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok. Existujú však výnimky, kedy je skončenie pracovného pomeru počas PN platné:
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnanec aj zamestnávateľ si môžu uplatniť svoje nároky na súde v zákonných lehotách. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak bol pracovný pomer skončený z dôvodov:
Minimálna výška odstupného je určená zákonom a závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a odvíja sa od priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ môže vyplatiť aj vyššie odstupné. Odstupné sa vypláca v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.
Počas výpovednej doby má zamestnanec povinnosť riadne si plniť úlohy vyplývajúce z jeho pracovnej náplne. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu, ak sa na nej dohodli v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný riadne si plniť mzdové a odvodové povinnosti voči zamestnancovi vo výpovednej dobe.
Ak je výpoveď neplatná, pracovný pomer naďalej trvá. Zamestnanec musí zamestnávateľovi oznámiť, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu škody vo výške jeho priemernej mzdy za obdobie od doručenia tohto oznámenia až do času, kedy mu umožní pokračovať v práci.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Pracovný pomer je možné ukončiť aj dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Dohoda musí mať písomnú formu a musí obsahovať:
Dohoda o skončení pracovného pomeru je platná dňom, ktorý je v dohode určený.
Zamestnanec má právo na odstupné pri skončení pracovného pomeru dohodou, ak je dôvodom ukončenia:
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu ukončenia.
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak pracovný pomer trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Vzor výpovede zo strany zamestnanca by mal obsahovať: