Rozprávky pre mentálne postihnuté deti: Cesta k inklúzii a rozvoju

Mentálne postihnutie predstavuje výzvu v oblasti výchovy a vzdelávania detí. Narušená komunikačná schopnosť mentálne retardovaných detí má svoju špecifickú etiológiu, špecifickú symptomatológiu a metódy starostlivosti o reč takto postihnutých detí majú tiež svoje výrazné osobitosti. V súčasnosti sa však čoraz viac objavujú inšpirujúce rozprávky, ktoré približujú problematiku inklúzie. Práve vďaka takémuto začleňovaniu do príbehov sa deti začnú zaujímať o problematiku hendikepu. Cieľom tohto článku je preskúmať význam rozprávok pre mentálne postihnuté deti, ich prínos k rozvoju a inklúzii, a poskytnúť praktické rady pre rodičov, pedagógov a všetkých, ktorí sa podieľajú na ich výchove.

Špecifiká komunikácie a potreby mentálne postihnutých detí

Narušená komunikačná schopnosť mentálne retardovaných detí má svoje špecifiká. Metódy starostlivosti o reč takto postihnutých detí majú tiež svoje výrazné osobitosti. V našej práci sa chceme zamerať predovšetkým na tieto osobitosti, s konečným cieľom pomôcť rodičovi, pedagógovi, špeciálneho pedagógovi, vychovávateľovi atď.

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, prejavujúce sa už v útlom detskom veku.

Delí sa na oligofréniu a demenciu. Oligofrénia, čiže slabomyseľnosť, je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života, nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky alebo sociálne podmienené (napr. extrémna výchovná zanedbanosť). Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života.

Podľa stupňa mentálnej retardácie, zisťovaného testami inteligencie a vyjadreného číselným kvocientom IQ (za normu sa považuje IQ okolo 100), rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Zoznam zakázaných rozprávok

• Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - deti sú vychovávateľné a vzdelávateľné.
• Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - deti nie sú vzdelávateľné, iba vychovávateľné.
• Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - deti nie sú vzdelávateľné ani vychovávateľné.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi. V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

Význam rozprávok pre rozvoj mentálne postihnutých detí

Rozprávky zohrávajú kľúčovú úlohu vo vývoji všetkých detí, no pre deti s mentálnym postihnutím majú ešte hlbší význam. Sú výborným pomocníkom pri komplikovaných životných situáciách, ktoré dieťa potrebuje spracovať, prijať a naučiť sa na ne reagovať. Ponúkajú im bezpečný priestor na spoznávanie sveta, učenie sa novým veciam a rozvíjanie sociálnych zručností.

• Rozvoj fantázie a predstavivosti: Rozprávky podnecujú fantáziu a predstavivosť detí, čo je dôležité pre ich kognitívny vývoj.
• Učenie sa novým pojmom a konceptom: Prostredníctvom rozprávok sa deti učia novým pojmom, konceptom a hodnotám.
• Rozvoj sociálnych zručností: Rozprávky často zobrazujú rôzne sociálne situácie a interakcie, ktoré deťom pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo seba a učiť sa, ako sa správať v rôznych situáciách.
• Emocionálny rozvoj: Rozprávky pomáhajú deťom spracovať emócie, učiť sa empatii a porozumieť pocitom iných.
• Podpora inklúzie: Moderné rozprávky čoraz častejšie zobrazujú postavy s rôznymi hendikepmi, čím podporujú inklúziu a odbúravajú predsudky.

Ako vyberať rozprávky pre mentálne postihnuté deti

Pri výbere rozprávok pre mentálne postihnuté deti je dôležité zohľadniť ich individuálne potreby a schopnosti.

• Zvoľte jednoduché a zrozumiteľné príbehy: Rozprávky by mali mať jednoduchú dejovú líniu a zrozumiteľný jazyk.
• Používajte vizuálne pomôcky: Obrázky, ilustrácie a iné vizuálne pomôcky pomáhajú deťom lepšie pochopiť príbeh.
• Uprednostňujte interaktívne rozprávky: Interaktívne rozprávky, ktoré umožňujú deťom zapojiť sa do deja, sú pre ne pútavejšie a efektívnejšie.
• Vyberajte rozprávky s pozitívnym posolstvom: Rozprávky by mali deťom prinášať pozitívne posolstvo a podporovať ich sebavedomie.
• Zohľadnite vek a záujmy dieťaťa: Rozprávky by mali byť primerané veku a záujmom dieťaťa.

Príklady rozprávok a projektov podporujúcich inklúziu

V súčasnosti existuje množstvo rozprávok a projektov, ktoré sa zameriavajú na inklúziu a podporu mentálne postihnutých detí.

• Vnímajkovia: Výnimočné háčkované bábiky pomáhajú vysvetliť deťom odlišnosť jednoduchým detským jazykom - cez rozprávku a hru. Zároveň je to nástroj, ako ich viesť k vnímavosti voči sebe navzájom aj voči ľuďom, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom odlišní. Súčasťou Vnímajkov sú rozprávky k jednotlivým postavičkám, pracovné materiály, omaľovánky i CD s pesničkami.
• Nejmenší slon na světě: Český animovaný seriál, ktorého hlavnou postavou je slonie mláďa Bedříšek s trpasličím vzrastom. Prínosom tohto animovaného seriálu je okrem iného aj to, že zobrazuje postoj rodiča, ktorý má niekedy problém prijať hendikepované dieťa.
• Projekt Rozprávky večných detí: Kysucká knižnica v Čadci realizuje projekt, ktorý umožňuje mentálne znevýhodneným deťom a mládeži kysuckého regiónu využívať knižné bohatstvo pomocou špeciálne upravených aktivít a zároveň ich netradičné nápady a výtvory predstaviť ich rovesníkom a ostatným návštevníkom knižnice.

Praktické tipy pre prácu s rozprávkami

• Vytvorte príjemnú a uvoľnenú atmosféru: Deti by sa mali pri počúvaní rozprávok cítiť príjemne a uvoľnene.
• Používajte rôzne zmysly: Zapojte do rozprávania rôzne zmysly - používajte hračky, obrázky, hudbu, vône a chute.
• Buďte trpezliví a flexibilní: Každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup.
• Opakujte rozprávky: Opakovanie rozprávok pomáha deťom lepšie si zapamätať príbeh a učiť sa novým veciam.
• Diskutujte o rozprávke: Po prečítaní rozprávky sa s deťmi porozprávajte o tom, čo sa im páčilo, čo sa naučili a ako sa cítili.

Hra ako dôležitý doplnok k rozprávkam

Hra je pre deti s mentálnym postihnutím rovnako dôležitá ako rozprávky. Dieťa sa cez hru vyrovnáva s okolitou realitou, rozvíja svoje schopnosti práve takým spôsobom, ktorý je mu prirodzený, príjemný a zároveň primeraný.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

• Chápanie vecí cez hru.
• Hra znamená veci zažiť (stotožňovanie sa s tým čo robí).
• Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť.
• Nerušená hra uspokojuje a spôsobuje radosť (považované za efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností).

Pri hre je dôležité brať do úvahy mentálny vek detí a prispôsobiť hry ich schopnostiam. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí a striedať aktivity, aby sa deti nenudili. Hra by nemala trvať dlho, maximálne 20 minút.

Poznáme veľké množstvo hier, musíme ich rozdeliť do určitých kategórií, každá hra má iný cieľ. Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách, tak že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať sponntánosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvolnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napetie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo žiavota, u starších detí dej dokážu rozvýjať a v tom im pomáha fantázia.

Hry tvorivé môžu byť:

1. hry predmetové - dieťa manipuluje s predmetom,
2. hry úlohové, námetové - dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého
3. dramatizačné hry - dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje

Isté je že deti pri napodobňovaní dospelích si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti. Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každe zdravé dieťa ale musíme brať do úvahy ich postihnutie aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.

Inklúzia v detských kolektívoch

V súčasnosti sa súčasťou detských kolektívov čoraz častejšie stávajú integrovaní žiaci. Deti sa tak viac stretávajú s rovesníkmi s rôznymi hendikepmi, ako je telesné či duševné postihnutie. Kľúčovým obdobím v živote dieťaťa pre vytváranie si vzťahu s hendikepovanými je obdobie predškolského veku, keď začína nadväzovať prvé kamarátske vzťahy. Práve preto poukazuje psychológ a pedagóg Zdeněk Helus na veľký význam výchovy: „Deti v predškolskom veku nemajú v sebe zakorenené stereotypy voči hendikepovaným vrstovníkom, dokážu ich veľmi dobre prijať. Vhodným výchovným pôsobením dokážu rodičia nielen zabrániť vytváraniu predsudkov, ale aj vzbudiť záujem detí o hendikepovaných a túžbu pomáhať im. Ak však okolie, napr. rodičia, pedagógovia, prezentujú negatívne postoje, dieťa ich preberie. Deti sú zvyčajne veľmi citlivé na bolesť a utrpenie iných.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Stereotypy a mediálna prezentácia hendikepovaných

Najmä reklama, i tá, ktorá je určená deťom, často kladie dôraz na fyzickú formu, potrebu „mať sa dobre“, žiť bezstarostný život. V reklamných spotoch vystupujú fyzicky dokonalé a dobre naladené deti, v duchu stereotypného obrazu pekné = dobré. Na druhej strane niektoré reklamy, najmä v snahe získať peniaze pre charitatívne organizácie, deformujú stereotypným obrazom hendikepovaných v snahe vyvolať u publika dojatie a ľútosť. Najčastejšie stereotypné zobrazenia hendikepovaných sú postavy žobrajúci mrzákov či slepých muzikantov ako komparz filmu alebo „super mrzákov“ s mimoriadnymi schopnosťami, ktoré kompenzujú ich hendikep. Vzniká tak predstava, že každý hendikepovaný má nejaké superzručnosti. Treba si však uvedomiť, že ľudia na invalidných vozíkoch sa nedokážu v silnej emocionálne chvíli prekonať a zrazu sa postaviť na nohy a kráčať.

Lenka Krhůtová vo svojej štúdii uvádza, že výrazný pozitívny posun v zmene postojov voči ľuďom so zdravotným postihnutím nastáva v tých krajinách, ktoré mediálne prezentujú zdravotné postihnutie už v detskej produkcii. Nie však stereotypným zobrazením, ale vytváraním modelových situácií. Zmeny správania kladie do priamej súvislosti s pôsobením špeciálnych programov. Ich sledovaním sa deti môžu priamo konfrontovať so situáciami, do ktorých sa môžu v reálnom živote dostať.

Zmyslové čítanie pre mentálne postihnuté deti

Snažíme sa vzbudiť záujem o knižky u mentálne postihnutých detí. Deti pomocou dotyku vnímaju príbeh. Čítanie prebieha cez zmysly. Naše deti nevedia čítať, preto sa snažíme priblížiť im rozprávky a príbehy inou formou. Pracujeme s deťmi, ktoré majú mentálne postihnutie, viacnásobné postihnutie, sú nevidiace, majú metabolické poruchy. Každé dieťa vyžaduje individuálny prístup a metódy práce. Pracujeme v menších skupinách po 2 až 3 deti. Samozrejme závisí od formy postihnutia. Ak pracujeme s autistami, tak máme niekedy aj štyri deti, ak s viacnásobným postihnutím tak dve. Knižky vyberáme my - terapeuti alebo rodičia detí podľa aktuálnych potrieb konkrétneho dietaťa. Uprednostňujeme hmatové knižky, čierno-biele rozprávkové knižky s veľkými jednoduchými obrázkami. Neskôr prechádzame na leporelá, bez hmatového sprievodu. Na úvod aktivity si vždy zaspievame pesničku NA HADA (opakujúca sa melódia je veľmi ľahko zapamatateľná pre deti) a po nej si zopakujeme týždňovú aktivitu. Každý týždeň sa venujeme inej téme. Napríklad: Z rozprávky do rozprávky, Zvedavý sloníček, Na záhrade, Ružové kráľovstvo. Každú aktivitu rozoberieme na menšie časti, aby deti lepšie pochopili postavám, deju alebo len jednotlivým obrázkom. Napríklad tak, že keď pozeráme knižku o záhradníkovi, terapeut si nasadí klobúk, zoberie košík so zeleninou… Snažíme sa deťom dať nové zručnosti, aby ich vedeli modifikovať. Časový úsek je individuálny, niekedy to trvá mesiac, inokedy aj šesť mesiacov. Ak dieťa zareaguje na daný obrázok, považujeme to za zvládnutú akciu. Každé dieťa má svoju knižku. Pri našich deťoch sme zatiaľ neskúsili vzájomné podávanie alebo výmenu knižiek, nakoľko kým sa naučia pracovať s jednou knižkou, často prejdú aj mesiace. Ale závisí to od postihnutia a potrieb konkrétneho dieťaťa. Príbehy sa menia tak, ako si ich zvolí sám terapeut. Pracujeme s jednou stranou v knihe, maximálne s dvomi. Ide nám o kvalitu a pochopenie práce s knihou, rešpektujeme preto pomalé tempo našich detí. S knižkou pracujeme každý deň, pomáhame im prekonávať bariéry a snažíme sa vytvárať podnetné prostredie pre ich komplexný vývin. Po desiatich minútach zväčša knižky odkladáme, lebo vieme, že ich zrakový vnem je unavený. Reakcie detí sú úžasné. Keď vidia, že sa chystajú knižky, prejavujú radosť. Niektoré tlieskajú alebo kričia. Občas niektorým deťom vyvolávajú drsné povrchy v knižke záchvaty. Stalo sa nám už aj, že povrch vyvolal epileptický záchvat. Na druhej strane je potrebná rôznorodosť materiálu v knižkách, aby sa vytvárali nové prepojenia (synapsie) v mozgu. S týmto treba rátať, nezľaknúť sa a citlivo to odsledovať. Odporúčame opakovať aktivity aspoň dvakrát do týždňa. Aby si dieťa vytvorilo postupnosť a získalo návyk na aktivitu. Veľký pozor venujem postupnosti obrázkov, menej je niekedy viac. Dôležité je rozplánovať si prácu s knižkou dopredu aspoň na mesiac.

tags: #rozpravky #pre #mentalne #postihnutych #deti