
Uznanie nároku je dôležitý právny inštitút, ktorý má významné dôsledky v občianskom aj obchodnom práve. Posilňuje postavenie veriteľa a zjednodušuje proces dokazovania v prípadnom súdnom spore. Tento článok sa zameriava na dôvody pre uznanie nároku, jeho právne účinky a rozdiely v úprave v občianskom a obchodnom zákonníku.
Uznanie nároku predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým uznáva svoj záväzok voči veriteľovi. Tento úkon má zabezpečovaciu funkciu a je upravený v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, hoci s určitými odlišnosťami. Uznanie dlhu/záväzku posilňuje postavenie veriteľa v rovine hmotnoprávnej aj procesnoprávnej a zároveň zasahuje do obsahu samotného záväzku.
V občianskom práve je uznanie dlhu upravené v § 558 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Pre platnosť uznania dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka musia byť splnené nasledovné podmienky:
Uznanie dlhu má niekoľko dôležitých právnych účinkov:
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
Pokiaľ dlžník uzná dlh zabezpečený ručením, je voči ručiteľovi uznanie dlhu účinné, len ak s ním ručiteľ vyslovil súhlas. Ručiteľ sa môže platne dovolať premlčania, aj keď dlžník platne uznal svoj dlh.
V obchodnom práve je uznanie záväzku upravené v § 323 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods.
Pre platnosť uznania záväzku v zmysle Obchodného zákonníka musia byť splnené nasledovné podmienky:
Uznanie záväzku má podobné právne účinky ako uznanie dlhu v občianskom práve, avšak s určitými odlišnosťami:
Hoci oba inštitúty, uznanie dlhu a uznanie záväzku, majú spoločný cieľ - posilniť postavenie veriteľa, existujú medzi nimi určité rozdiely:
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Uznanie nároku má priamy vplyv na priebeh súdneho konania. Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku. Súd nemá v zmysle O.s.p. v prípade uznania nároku právo skúmať skutkový stav, pretože sa musí uspokojiť s uznávacím prejavom žalovaného.
Rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok, ktorý sa opiera o uznávací prejav žalovaného. Súd nemá právo skúmať skutkový stav, ale musí nárok v zmysle uznania priznať. Splnenie podmienok určených v § 153a O.s.p. stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný.
Proti výroku o uznaní nároku nemožno podať odvolanie, okrem prípadov, keď neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia alebo vtedy, ak výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nová právna úprava sporového konania rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného ale aj žalobcu.
K tzv. v prípade, ak bol rozsudok pre zmeškanie vydaný bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia, môže žalovaný podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvedie ospravedlniteľné dôvody zmeškania a k návrhu priloží vyjadrenie. V prípade, ak bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený priamo na pojednávaní z dôvodu, že sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, môže žalovaný podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom uvedie ospravedlniteľné dôvody zmeškania. Na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaným je ustanovená subjektívna 15dňová lehota, ktorá plynie od okamihu, kedy sa žalovaný o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. Za ospravedlniteľné dôvody možno považovať „všetky dôvody, pre ktoré by súd odpustil zmeškanie akejkoľvek inej procesnej lehoty, t. j. všetky prípady náhlych a neočakávaných prekážok v podobe zdravotných, či iných dôvodov, pre ktoré žalovaný zmeškal predpísaný procesný úkon a bolo by preto nespravodlivé sankcionovať ho za porušenie povinnosti, ktoré sám nespôsobil[4]“. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 184/2009 ospravedlniteľným dôvodom „sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je rovnako tzv. Vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu pripadá do úvahy iba v prípade, ak sa nariaďuje pojednávanie.
V prípade, ak dlžník nespláca svoj dlh, veriteľ sa môže obrátiť na rozhodcovský súd a požadovať, aby rozhodcovský súd rozhodol a zaviazal dlžníka k úhrade dlhu. Konanie na rozhodcovskom súde je v priemere 10-krát rýchlejšie ako súdne konanie. V rozhodcovskom konaní je možné získať rozhodcovský rozsudok (t.j. právoplatné súdne rozhodnutie) do 5-6 týždňov, pričom klasickom súdnom konaní pred všeobecným súdom, ak by sa dlžník nezúčastňoval súdneho konania, to môže trvať štandardne približne 9 až 12 mesiacov a v prípade, ak by dlžník robil v konaní prieťahy a odvolával sa, tak získanie právoplatného rozhodnutia môže trvať až niekoľko rokov. Právna sila rozhodcovského rozsudku je pritom rovnaká ako rozsudku všeobecného súdu a takisto je exekučným titulom. Ďalšou výhodou okrem rýchlosti súdneho konania je aj nižší súdny poplatok. Treťou výhodou je nemožnosť sa odvolať proti rozsudku rozhodcovského súdu. Konanie pred rozhodcovským súdom je jednostupňové.
Hlavné výhody konania pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. sú:
Judikatúra súdov poskytuje dôležité usmernenia pri interpretácii ustanovení o uznaní dlhu:
V obchodnej praxi je uznanie záväzku spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu (napríklad z kúpnej zmluvy), konkrétne napríklad záväzku zaplatiť fakturovanú kúpnu cenu za dodaný tovar. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v § 323 ObchZ, aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne (nepodnikateľské) vzťahy.