Nemajetková ujma pri poskytnutí osobných údajov a možnosti jej náhrady

Právo na ochranu osobnosti je komplexný pojem, ktorý zahŕňa ochranu fyzickej schránky človeka, ako aj jeho psychického prežívania. Zasahuje do rôznych oblastí, ako je ochrana života, zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. V prípade porušenia týchto práv je možné domáhať sa rôznych foriem zadosťučinenia, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Najčastejšie zásahy do práva na ochranu osobnosti

V súdnej praxi sa najčastejšie riešia nasledovné zásahy do osobnostných práv:

• Zásahy do práva na súkromný a rodinný život: Tieto zásahy často súvisia s poškodením zdravia alebo cudzím zavinením úmrtia, napríklad pri dopravných nehodách, nesprávnom poskytnutí lekárskej pomoci alebo úrazoch na pracovisku z dôvodu nedodržania pravidiel BOZP.
• Zásahy do občianskej cti a dôstojnosti: Tieto zásahy sú spôsobené šírením nepravdivých alebo hanlivých vyjadrení na adresu poškodenej osoby, a to na sociálnych sieťach, v médiách, na verejných podujatiach alebo zhromaždeniach.
• Zásahy do práva na súkromie: Tieto zásahy vznikajú v dôsledku odhalenia alebo zverejnenia intímnych, dôverných informácií alebo osobných údajov. Môže k nim dôjsť úmyselne s cieľom poškodiť, ale aj z nedbanlivosti, napríklad nedostatočnou ochranou údajov alebo zverejnením videa či fotografie bez privolenia.

Možnosti nápravy pri zásahu do osobnostných práv

Ak dôjde k porušeniu osobnostných práv, poškodená osoba sa môže domáhať, aby ten, kto sa previnil:

• Upustil od neoprávnených zásahov.
• Odstránil následky týchto zásahov.
• Poskytol primerané zadosťučinenie.
• Nahradil nemajetkovú ujmu v peniazoch, ak iná forma zadosťučinenia nie je dostatočná, napríklad ak bola značne znížená dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti.

Príkladom môže byť situácia, keď je do cti osoby zasiahnuté nepravdivým príspevkom na sociálnej sieti. V takom prípade môže poškodený žiadať, aby súd nariadil odstránenie príspevku a aby autor príspevku uverejnil ospravedlnenie. Ak by však príspevok zasiahol do života poškodeného natoľko, že by ospravedlnenie nebolo dostatočnou kompenzáciou (napríklad strata zamestnania alebo narušenie vzťahov s blízkymi), môže sa domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Peňažné sumy priznávané súdmi pri zásahu do osobnostných práv

V posledných rokoch sa náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do súkromného a rodinného života pozostalých v dôsledku úmrtia blízkej osoby pohybovala približne od 10 000 do 20 000 Eur. Táto náhrada sa priznáva každému členovi užšej rodiny samostatne. Napríklad, v prípade riešenom Krajským súdom Trnava (sp.zn. 21Co/3/2023) bolo za spôsobenie úmrtia otca pri dopravnej nehode priznaných 10 000 Eur pozostalému dospelému dieťaťu a 17 000 Eur manželke, čo predstavuje celkovú kompenzáciu 27 000 Eur. Ak zosnulý člen rodiny nežil s pozostalým v jednej domácnosti, priznaná náhrada sa môže znížiť (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 5Co/101/2022).

Prečítajte si tiež: Nárok na kompenzáciu

Za narušenie občianskej cti šírením nepravdivých údajov sa priznávajú nižšie čiastky, pričom rozpätie súm môže byť široké v závislosti od okolností a následkov zásahu. Pomerne vysokú náhradu priznali súdy napríklad lekárovi Sabakovi kvôli statusom predstaviteľov strany Republika, s prihliadnutím na dosah rozširovaných tvrdení na verejnosť. V iných prípadoch verbálnych útokov môže postačovať aj ospravedlnenie (napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 11Co/237/2019).

Zásahy do osobnostných práv, ktoré prakticky zmenia celý život dotknutej osoby, nemožno porovnávať so zásahmi, ktoré síce majú potenciál narušiť osobnú sféru, ale negatívne následky nespôsobia. Tento rozdiel sa premieta aj do výšky priznávanej nemajetkovej ujmy. Príkladom je súdny spor, v ktorom sa žalobca domáhal priznania náhrady kvôli nedostatočnej ochrane jeho osobných údajov mobilným operátorom. V tomto prípade súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110 Eur (napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp.zn. 10Co/22/2023).

Zvýšenie trov konania v roku 2024

Okrem náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch musí narušiteľ osobnostných práv počítať aj s náhradou trov súdneho konania. Tarifné odmeny za zastupovanie vo veciach ochrany osobnosti pre advokátov sa navýšili. Od začiatku roka 2024 je odmena za 1 úkon právnej služby v spore ohľadom osobnostných práv, v ktorom sa zároveň nežiada náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, až 121,17 Eur. Ak sa uplatňuje aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, navýši sa odmena za 1 úkon na sumu 180,93 Eur. V bežnom súdnom konaní o zásahu do osobnostných práv sa vykonajú minimálne 3 úkony právnej služby, pričom sa odmeny za jednotlivé úkony sčítavajú a pripočíta sa k nim aj tzv. režijný paušál (pre rok 2024 ide o sumu 13,73 Eur). Náhrada trov právneho zastúpenia sa víťazovi sporu priznáva práve v sume podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Pri uplatňovaní nárokov z práv na ochranu osobnosti je potrebné počítať aj so súdnym poplatkom. Ak sa žaloba podá bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, navyšuje sa od 1. 4. 2024 súdny poplatok z čiastky 66 Eur na sumu 100 Eur. Ak si náhradu nemajetkovej ujmy uplatníte, bude do 31. 3. 2024 tvoriť súdny poplatok súčet čiastky 66 Eur a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac však 16 596,50 Eur.

Náhrada nemajetkovej ujmy podľa GDPR

Podľa článku 82 Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR) má každá osoba, ktorá v súvislosti s porušením povinností podľa GDPR utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, právo na náhradu škody. Súdny dvor EÚ (Súdny dvor) sa zaoberal touto problematikou v rozsudku vo veci C-300/21, zo dňa 4. mája 2023. Súd posudzoval situáciu, kedy spoločnosť Österreichische Post zhromažďovala informácie o politických preferenciách rakúskeho obyvateľstva pomocou algoritmu. Žalobca sa tak bez svojho súhlasu dostal na zoznam osôb, ktoré mali podporovať určitú politickú stranu, čo sa ho dotklo.

Prečítajte si tiež: Kompenzácia za nezákonnú väzbu

Súdny dvor zaujal stanovisko, že existencia ujmy alebo spôsobenej škody je len jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Ďalšími podmienkami sú porušenie povinností vyplývajúcich z GDPR a príčinná súvislosť medzi porušením a ujmou. Súdny dvor sa tiež zaoberal otázkou, či pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy môžu národné súdy vychádzať z praxe, že ujma spôsobená dotknutej osobe musí dosahovať určitý stupeň závažnosti. Súd zaujal stanovisko, že vyžadovanie určitej intenzity ujmy ako podmienky na priznanie náhrady by bolo v rozpore s právom únie.

Súdny dvor uviedol, že GDPR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo pravidlá určovania výšky náhrady škody. Z dôvodu absencie tejto úpravy priamo v GDPR prináleží každého členského štátu stanoviť vo svojom právnom poriadku podmienky týkajúce sa žalôb určených na zaručenie ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z GDPR.

V kontexte vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora je potrebné spomenúť aj Návrhy generálneho advokáta Giovanniho Pitruzzella vo veci C-340/21, ktorý sa vyjadril k možnej ujme dotknutých osôb, ktorá vznikla únikom osobných údajov na internet, pričom boli zverejnené údaje o ekonomickej a sociálnej identite osôb - osobné údaje z oblasti sociálneho zabezpečenia a daní. Generálny advokát sa vyjadril, že aj ujma spočívajúca v obave z možného zneužitia osobných údajov v budúcnosti, môže predstavovať nemajetkovú ujmu zakladajúcu právo na náhradu.

Judikatúra a náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých osôb

Na otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb sa nazerá najmä prostredníctvom skúmania relevantnej judikatúry. Autori ALI, D. - SÁSIK, M. sa venovali tejto téme v článku "Výška náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb v kontexte recentnej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky". Platná slovenská právna úprava v tejto oblasti je veľmi úzka a jej výklad a aplikácia sú pomerne problematické. Podľa J. Mandelíka, najproblematickejšie miesta tejto právnej úpravy sú neexistencia zákonom upravených kritérií pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, chýbajúca systematická úprava odškodňovania či už materiálnej alebo nemateriálnej ujmy a nejasná transpozícia ustanovení úniového práva do zákona č. 381/2001 Z. z.

V Občianskom zákonníku sa pojem nemajetková ujma nachádza v troch ustanoveniach: § 13 ods. 2 (porušenie osobnostných práv fyzickej osoby), § 442 ods. 2 (trestný čin korupcie) a § 443a ods. Hoci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je výslovne upravený v ust. § 13 ods. Judikatúra slúži súdom ako najcennejší inšpiratívny zdroj pre ich rozhodovanie.

Prečítajte si tiež: Obvinenie a nemajetková ujma

Edmund Horváth a Lucia Budinská sa venovali ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy v knihe "Ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy". Autorka sa v článku zaoberá podstatou náhrady nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí a najmä otázkou, ujmu na akom právnom statku má náhrada nemajetkovej ujmy kompenzovať. Kriticky sa snaží dôvodiť, prečo sa peniazmi vyvažuje nie smútok, emocionálna bolesť a utrpenie zo straty blízkeho, ale zásah do absolútneho osobnostného práva.

Vzhľadom na narastajúci nápor sporov o náhradu nemajetkovej ujmy na domácich súdoch je nárast záujmu o tému pochopiteľný a prirodzený. Po niekoľkoročnom spore v otázke pasívnej legitimácie poisťovateľov z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vo vzťahu k nárokom z nemajetkovej ujmy, a po zameraní sa aj na niektoré iné čiastkové otázky však na periférii záujmu akoby stále ostávalo zisťovanie, čo má vlastne náhrada za nemajetkovú ujmu v peniazoch kompenzovať.

Pri strate blízkeho človeka ide o ujmu utrpenú vo vnútornej citovej sfére, ktorá môže následne nadobúdať u každého jednotlivca rôznu formu vonkajšieho prejavu. Smútok, pocit prázdnoty, pocit hlbokej a nenapraviteľnej či neodvrátiteľnej straty sa u každého môže navonok prejavovať úplne iným spôsobom. Toto rozličné a najmä výhradne subjektívne vonkajšie prejavovanie citovej ujmy začína byť problémom v právnej rovine v momente, kedy tieto vonkajšie formy prežívania majú slúžiť ako ukazovateľ utrpenej ujmy, ktorá inak nie je (resp. objektívne vôbec nie je) merateľná, a tým ani kvantifikovateľná pre účel ocenenia jej náhrady v peniazoch.

Veštenie a zásahy do osobnostných práv

V súčasnosti čoraz viac ľudí využíva služby veštcov, nakoľko sú veľmi zvedaví, čo ich v budúcnosti čaká. Nie každý veštec alebo jasnovidec disponuje nadprirodzenými schopnosťami a keďže ľudia sú dôverčiví stačí, že veštci svoje schopnosti a danosti dokážu predstierať. Ochota veriť kartárkam, veštcom či astrológom vyplýva z nášho sklonu nekriticky prijímať univerzálne použiteľné informácie a vzťahovať ich na seba.

Aj nevinné veštenie alebo predpovedanie budúcnosti však môže spôsobiť výrazný zásah do osobnostnej sféry každého človeka, ktorého následkom môže byť ujma vo viacerých oblastiach spoločenského života. Bohužiaľ však chýba akákoľvek definovaná zodpovednosť veštca za poškodenie klienta neodborným postupom a bez príslušného vzdelania, ktorá poškodzuje nie len samotného klienta, ale v krajnom prípade aj jeho príbuzných.

Veštenie a predpovedanie budúcnosti, respektíve veštenie z karát a iných podkladov patrí medzi voľné živnosti zaradené medzi poskytovanie služieb osobného charakteru, na ktorých prevádzkovanie sa nevyžaduje odborná spôsobilosť a stačí splnenie všeobecných podmienok v zmysle ustanovenia § 6 odsek 1 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len ,,Živnostenský zákon“).

Objednávateľom veštenia je spotrebiteľ a dodávateľom je veštec, pričom ešte pred samotným veštením by mal spotrebiteľ súhlasiť s danými pravidlami a podmienkami, ktoré sú vypracované konkrétnym veštcom, a to v plnom rozsahu. Veštec by mal rovnako do obchodných podmienok zahrnúť aj možnosť odstúpenia od objednávky alebo jej zrušenie, napríklad do 14 dní od odoslania objednávky s upozornením, že v prípade ak klient už platbu zaplatil, suma mu bude v predpísanej lehote vrátená na jeho bankový účet.

Veštec by mal poskytovať viaceré spôsoby riešenia situácie a nie len striktne jedinú a je len na klientovi, ktorou cestou sa vyberie. Počas konzultácie by veštec nemal rozoberať ani jeho zdravotný stav, nakoľko nepôsobí ako lekár a rovnako by nemal odpovedať ani na otázky spojené so smrťou. Nemôže vykonávať ani magické úkony, ako spájanie partnerov, rozbíjanie rodín, prípadne ubližovanie iným ľuďom energetickým spôsobom.

Pokiaľ ide o ďalšiu právnu úpravu veštenia, okrem Živnostenského zákona je potrebné spomenúť aj Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, a to z dôvodu, že na televíznych obrazovkách sa v čoraz väčšej miere objavujú ponuky veštenia, najmä v podobe reklamy alebo telenákupu.

V súvislosti s telenákupom je dôležité uviesť aj ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 2006/2004 (ďalej len ,,smernica o nekalých obchodných praktikách“), a to v súvislosti s vymedzením pojmu spotrebiteľ a priemerný spotrebiteľ.

Vznikne klientovi často krát ujma, spočívajúca vo výraznom zásahu nie len do jeho majetkových, ale aj osobnostných práv. Ide o takzvanú nemajetkovú ujmu, za ktorú možno vo všeobecnom ponímaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, ale postihuje inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú. Ide najmä o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne.

Príkladom je spor, ktorým sa zaoberal Okresný súd Levice, v ktorom žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí služieb s veštcom z dôvodu ťažkej životnej situácie. Veštec ju zmanipuloval a dal jej podpísať zmluvu o poskytnutí služieb, s obsahom ktorej ju však neoboznámil, odvádzal jej pozornosť a ona si ani neuvedomila, že zmluvu podpisuje pri absencii slobodnej a vážnej vôle.

tags: #nemajetkova #ujma #pri #poskytnutí #osobných #údajov