Zrieknutie sa Príplatkov v Rámci Mzdy: Podmienky a Dôsledky

Mzdové príplatky a mzdové zvýhodnenia sú plnenia, na ktoré má zamestnanec nárok podľa Zákonníka práce. Pri splnení určitých podmienok má zamestnanec nárok okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj na doplnkové plnenia, ktoré sa zväčša vyplácajú vo forme tzv. mzdových príplatkov. Tieto príplatky kompenzujú zamestnancovi prácu vykonávanú za sťažených podmienok, v neštandardnom čase alebo nad rámec bežného pracovného času.

Druhy Mzdových Príplatkov a ich Naviazanosť na Mzdu

Zákonník práce upravuje viaceré mzdové zvýhodnenia a plnenia. Mzdové príplatky či mzdové zvýhodnenia sú plnenia, na ktoré má zamestnanec zo Zákonníka práce nárok.

Medzi najčastejšie patria:

• Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas.
• Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu.
• Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu (rizikovú aj nerizikovú).
• Náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
• Náhrada za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
• Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
• Mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

Novelou Zákonníka práce, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2023, bola výška väčšiny mzdových príplatkov opätovne naviazaná na výšku minimálnej mzdy, t. j. príplatky sa aj v roku 2026 určujú percentom z minimálnej hodinovej mzdy.

Príplatky Naviazané na Minimálnu Mzdu

Mnohé príplatky sú priamo závislé od výšky minimálnej mzdy. To znamená, že so zvyšovaním minimálnej mzdy automaticky rastú aj tieto príplatky. Aj zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, patrí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, ktorých výška je závislá od výšky minimálnej hodinovej mzdy v zmysle osobitného predpisu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Vzdanie sa funkcie

Pri výpočte minimálnej výšky príplatkov sa vždy vychádza z hodinovej minimálnej mzdy určenej pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase. Tento základ sa použije aj v prípadoch, keď je na pracovisku ustanovený kratší týždenný pracovný čas alebo ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok. Napríklad, ak zamestnanec pracuje na 30-hodinový týždenný pracovný čas, minimálna hodinová mzda pre jeho úväzok sa síce prepočíta, ale pri určovaní výšky príplatkov sa vždy vychádza zo sumy minimálnej hodinovej mzdy pre 40-hodinový pracovný čas v roku 2026.

Minimálna mzda na rok 2026 je určená vo výške 915 eur mesačne. Minimálna hodinová mzda pre 1. stupeň náročnosti práce pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase tak predstavuje 5,259 eura. Mzdové zvýhodnenia, napr. príplatky za nočnú prácu alebo prácu počas víkendov, majú tak rovnakú garantovanú spodnú hranicu pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na stupeň náročnosti práce, zamestnávateľ však môže v kolektívnej alebo pracovnej zmluve dohodnúť aj vyššie príplatky, než predpisuje samotný Zákonník práce.

Príplatky Naviazané na Priemernú Hodinovú Mzdu

Niektoré príplatky sú naopak naviazané na priemernú hodinovú mzdu zamestnanca. Ide najmä o príplatky za prácu nadčas a aktívnu pracovnú pohotovosť. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie.

Možnosti Dohody o Iných Príplatkoch

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi vyššie príplatky, ako sú stanovené zákonom, prípadne dobrovoľné príplatky, tak je potrebné ich upraviť so zamestnancom v pracovnej zmluve, resp. v kolektívnej zmluve. Taktiež zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť poskytovanie aj iných, tzv. dobrovoľných príplatkov, ktoré Zákonník práce neupravuje.

Práca Nadčas: Podmienky a Obmedzenia

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Rozsah a podmienky práce nadčas upravuje § 97 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Ako sa vzdať vodičského oprávnenia skupiny AM?

Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku.

Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Mzdové Zvýhodnenie za Prácu Nadčas v Roku 2026

Podľa § 121 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu nadčas jeho dosiahnutá mzda a zároveň mzdové zvýhodnenie. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže namiesto vyplatenia príplatku dohodnúť na čerpaní náhradného voľna v dohodnutom termíne. V takom prípade zamestnancovi prináleží za hodinu nadčasu hodina náhradného voľna a príplatok mu už nepatrí. Ak sa však konkrétny termín neustanoví a náhradné voľno nie je poskytnuté najneskôr do štyroch mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná, má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie. V takom prípade má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku.

V praxi je časté, že zamestnávateľ v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodne mzdu zamestnanca už so zohľadnením prípadnej práce nadčas - najviac však v rozsahu 150 hodín ročne. U vedúcich zamestnancov je možné dohodnúť mzdu už so zohľadnením prípadnej práce cez víkend, pričom im samostatné príplatky za sobotu a nedeľu neprislúchajú.

Nižšie Zvýhodnenie za Prácu v Noci, Sobotu a Nedeľu

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

Prečítajte si tiež: Oslobodenie od zla

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v sobotu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v sobotu, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu na hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v nedeľu, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31.

Práca vo Sviatok: Náhrada Mzdy a Príplatky

V prípade, že zamestnanec nepracuje v obvyklý pracovný deň kvôli sviatku, ktorý pripadol na tento deň, zamestnanec „prichádza“ o mzdu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Zamestnanec má nárok na mzdu a aj mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše, keďže pracuje v sobotu alebo nedeľu, aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu alebo nedeľu. Zamestnanec sa môže dohodnúť na čerpaní náhradného voľna - vtedy mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok zamestnanec nedostane.

Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.

Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12. hodine, 25. december, 26. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel. Zákon však aj v tomto prípade stanovuje výnimky, ako napr. maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov, predaj kvetov počas 8. mája a kvetov/ozdobných predmetov na hrobové miesta 1. novembra.

Pracovná Pohotovosť: Aktívna a Neaktívna

Zamestnanec je povinný byť na pracovisku alebo na inom dohodnutom mieste pripravený na výkon práce nad rámec svojej štandardnej pracovnej doby. Rozlišujeme aktívnu a neaktívnu pracovnú pohotovosť:

• Aktívna pohotovosť - zamestnanec počas pracovnej pohotovosti prácu reálne vykonáva - tento čas sa považuje za prácu nadčas a zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za nadčas vo výške najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.
• Neaktívna pohotovosť - zamestnanec prácu nevykonáva. Pri neaktívnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy.

Sťažený Výkon Práce a Mzdová Kompenzácia

Ak zamestnanec vykonáva prácu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach, napr. prácu v prostredí, kde je vystavený pôsobeniu chemických látok, biologických faktorov, prachu, hluku a pod. a príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil tieto práce do 3. alebo 4. kategórie, zamestnancovi prináleží mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj vtedy, ak ešte neboli prijaté preventívne opatrenia.

Kumulácia Príplatkov

Dôležité je upozorniť, že príplatky za prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok sa kumulujú. To znamená, že ak zamestnanec pracuje napr. v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, má nárok na príplatok za prácu v sobotu a súčasne aj na príplatok za prácu vo sviatok.

Zmeny v Zákonníku Práce v Súvislosti s Konsolidáciou Verejných Financií

1. novembra 2025 nadobúda účinnosť zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Jedným z opatrení je „rušenie“ niektorých sviatkov. ktoré nebudú dňami pracovného pokoja. Upravuje sa tiež zákaz maloobchodného predaja počas sviatočných dní. Tento krok vyvolal diskusiu medzi odborníkmi, odbormi aj podnikateľmi.

Od roku 2025 (vrátane) viac nie je dňom pracovného pokoja sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu); dočasne sa rušia aj ďalšie dva dni pracovného pokoja - 8. máj 2026 (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september 2026 (Sedembolestná panna Mária).

Zároveň sa zákonom o konsolidácii verejných financií upravuje obmedzenie maloobchodného predaja, a to už s účinnosťou od 1.11.2025. Zjednodušene sa hovorí o obmedzení maloobchodného predaja.

A zatiaľ čo doposiaľ sa obmedzenie maloobchodného predaja týkalo všetkých sviatkov (pričom 24.12. po 12. hodine), od 1.11.2025 sa bude zákaz nariadenia práce zamestnancovi v maloobchode týkať už len týchto 6 sviatočných dní:

• 1. január,
• Veľký piatok,
• Veľkonočná nedeľa,
• 24. december po 12. hodine,
• 25. december,
• 26. december.

Počas ostatných sviatkov budú môcť byť prevádzky otvorené.

tags: #zrieknutie #sa #príplatkov #v #rámci #mzdy