
Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania bezdôvodného obohatenia, predovšetkým v kontexte spotrebiteľských úverových vzťahov. Cieľom je poukázať na výkladové nejasnosti, ktoré sa objavujú pri určovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípadoch, keď sa spotrebitelia domáhajú vrátenia plnenia od poskytovateľov úverov (banky, nebankové spoločnosti).
V posledných rokoch sa súdy čoraz viac stretávajú so situáciami, kedy spotrebitelia - fyzické osoby - žalujú poskytovateľov úverov a žiadajú vrátenie časti peňazí, ktoré im zaplatili. Táto situácia nastáva najmä vtedy, ak poskytovateľ úveru poruší zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. V takom prípade nastupuje sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako to upravuje § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý zabraňuje veriteľom vymáhať svoje nároky po uplynutí zákonom stanovenej doby. Ak veriteľ nepodnikne kroky na uplatnenie svojho práva včas, dlžník môže odmietnuť plniť s odkazom na premlčanie. Cieľom premlčania je posilniť právnu istotu a motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali včas.
Premlčanie nespôsobuje zánik samotného práva, ale zánik jeho vymáhateľnosti. Právo formálne existuje aj po uplynutí premlčacej doby, ale ak dlžník namietne premlčanie, súd mu už nemôže priznať ochranu. Z práva sa stane naturálna obligácia (prirodzený dlh), ktorý nemožno vynútiť súdnou cestou. Ak by však dlžník premlčaný dlh dobrovoľne splnil, veriteľ si smie plnenie ponechať a dlžník ho nemôže žiadať späť.
Súd neprihliada na premlčanie automaticky - musí ho namietnuť dlžník v konaní. Ak dlžník premlčanie nenamietne, súd môže aj premlčaný nárok priznať.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Pán Novák požičia svojmu známemu 1 000 € so splatnosťou 1. januára 2020. Ak pán Novák podá žalobu o vrátenie dlhu až vo februári 2024 a dlžník namietne premlčanie, súd žalobu zamietne, pretože od splatnosti uplynuli viac než 3 roky. Ak by dlžník premlčanie nenamietol, súd by dlh mohol priznať aj po rokoch.
Premlčanie sa týka najmä majetkových práv (nárokov z peňažných a iných plnení). Zákon však vymenúva výnimky, teda práva, ktoré časovo obmedzené nie sú a premlčaniu nepodliehajú:
V obchodnoprávnych vzťahoch sa premlčujú všetky práva zo záväzkových vzťahov, okrem práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Zákon stanovuje, dokedy treba právo uplatniť na súde, aby sa nepremlčalo. Existuje všeobecná premlčacia doba a pri niektorých právach aj osobitné lehoty.
V obchodnom práve je možnosť dohodou premlčaciu dobu predĺžiť, a to aj opakovane, avšak celkovo najviac na 10 rokov od pôvodného začiatku plynutia. Maximálna hranica 10 rokov platí aj v občianskom práve pre väčšinu nárokov.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
Vo všeobecnosti plynie premlčacia doba odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku plynie lehota od termínu splatnosti dlhu. Pri záväzku plniť opakovane plynie premlčacia doba samostatne pre každé jednotlivé plnenie od jeho splatnosti. Pri právach z porušenia povinnosti sa lehota počíta od momentu porušenia povinnosti alebo vzniku škody, pričom sa zohľadňuje aj moment dozvedenia sa o škode.
Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Spočívanie premlčania nastáva, ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde a riadne pokračuje v konaní. Prerušenie premlčania nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa.
Samotnú zmluvu o SÚ môžete posúdiť vo vlastnej réžii, prípadne túto zaslať na posúdenie na Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, Župné námestie 13, Bratislava 813 11. Následne podľa výsledku posúdenia je treba sa s výsledkom obrátiť na veriteľa a spor s ním riešiť (samotná zmluva o SÚ by mala obsahovať ustanovenie o spôsobe alternatívneho riešenia sporov), alt. vyzvať na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 15 dní a v prípade, ak nedôjde k úhrade, vec budete musieť postúpiť na súd.
Kľúčovou otázkou pri posudzovaní premlčania bezdôvodného obohatenia je určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Ustálená judikatúra súdov konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Určenie momentu, kedy sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, môže byť v praxi problematické. Spotrebitelia často nemajú právne vzdelanie a nemusia si byť vedomí toho, že ich zmluvné podmienky sú v rozpore so zákonom.
V prípadoch, keď spotrebiteľ zistí, že bol v rámci spotrebiteľského úveru ukrátený na svojich právach, vzniká otázka, či je možné argumentovať úmyselným bezdôvodným obohatením zo strany poskytovateľa úveru. Ak by sa preukázal úmysel, premlčacia doba by sa predĺžila na 10 rokov.
Argumentácia spotrebiteľov často spočíva v tom, že veriteľ - banka alebo nebanková spoločnosť - koná s odbornou starostlivosťou a musí vedieť, či práva, ktoré si na základe zmluvy prisvojuje, sú alebo nie sú v súlade so zákonom. Ak veriteľ uvádza do zmluvy ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, vedome tak robí s cieľom sledovať svoje ekonomické a právne záujmy, pričom ignoruje práva spotrebiteľa.
Krajský súd Prešov v rozhodnutí sp. zn. 7Co/84/2011 uviedol, že dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Súd zdôraznil, že žalovaný ako poskytovateľ úverov z vlastných zdrojov je povinný pri vykonávaní tejto činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.
Ak v zmluvách o úvere chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je jedna z náležitostí zmlúv o SÚ podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. 258/2001 Z. z., spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Prijatím plnenia bez právneho dôvodu vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať podľa § 451 OZ.
Okrem premlčania existuje aj inštitút preklúzie (prepadnutie práva). Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany.
Pre zaujímavosť spomeňme stručne, ako je to s premlčaním u našich susedov:
Inštitút premlčania chráni dlžníkov pred starými dlhmi a veriteľov núti konať bez zbytočných prieťahov. Je dôležité sledovať si lehoty, upomínať dlžníkov a v prípade nejasností sa poradiť s odborníkom.
tags: #bezdôvodné #obohatenie #premlčanie #súdne #rozhodnutia