
Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým vzniká trvalý právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, podobný vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Osvojením dieťaťa preberajú osvojitelia všetky práva a povinnosti rodičov. Tento článok sa venuje podmienkam a aspektom adopcie detí na Slovensku, vrátane medzinárodných osvojení a špecifických situácií, ako je adopcia osamelou osobou alebo osobami rovnakého pohlavia.
Právny inštitút osvojenia (adopcie dieťaťa) sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Na Slovensku je proces adopcie upravený zákonom o rodine a vykonávajú ho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Cieľom je zabezpečiť deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, stabilné a milujúce prostredie.
Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom. Medzi hlavné patrí:
Podanie žiadosti: Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie
Sociálne šetrenie: Pracovníci ÚPSVaR navštívia domácnosť žiadateľa a posúdia jeho sociálne a bytové podmienky.
Psychologické vyšetrenie: Psychológ posúdi osobnosť a psychickú stabilitu žiadateľa.
Príprava na náhradné rodičovstvo: Žiadateľ absolvuje prípravu, ktorá ho má pripraviť na výchovu osvojeného dieťaťa.
Zaradenie do zoznamu žiadateľov: Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie.
Čakanie na dieťa: Čakanie na dieťa môže byť rôzne dlhé a závisí od viacerých faktorov, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení
Stretnutia s dieťaťom: Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťatkom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova).
Predosvojiteľská starostlivosť: Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá spravidla niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine.
Osvojenie: Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.
Áno, je to možné. Zákon o rodine umožňuje osvojenie dieťaťa aj osamelou osobou, ak sú splnené všetky ostatné podmienky a osvojenie je v záujme dieťaťa.
Medzinárodné osvojenie je možné, ak sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika je zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach od 1.10.2001.
Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku
Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 k tejto otázke v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku.
K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
Zaujímavú diskusiu nastoľuje otázka skupín osvojiteľov všeobecne a v konkrétnosti najmä osvojiteľov rovnakého pohlavia. Na prvý pohľad by sme mohli usúdiť, že zákon je jasný a jednoznačný, nie je to však pravda. Práve naopak - téma osobného stavu a pohlavia osvojiteľa/osvojiteľov je veľmi aktuálna a rezonuje nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe.
Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba. Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Je teda zrejmé a jednoznačné že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi. Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa.
Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd. Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život.
Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.
Súčasťou podpory rodín pri narodení dieťaťa je aj finančná pomoc zo strany štátu. Medzi tieto príspevky patria: