Dedenie zo závetu v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Dedenie zo závetu je jednou z dvoch foriem dedenia upravených slovenským právnym poriadkom. Druhou formou je dedenie zo zákona. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým pre prípad svojej smrti nariaďuje, kto a v akom rozsahu má nadobudnúť jeho majetok. Slovenská judikatúra, najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prináša dôležité interpretačné závery týkajúce sa dedenia zo závetu, ktoré majú význam pre právnu prax a zabezpečenie spravodlivosti v dedičských konaniach. Tento článok sa zameriava na vybrané aspekty dedenia zo závetu, ako ich interpretuje judikatúra.

Dôkazné bremeno pri preukazovaní pravosti závetu

V prípade, ak je závet spísaný vo forme súkromnej listiny, vzniká otázka, kto znáša dôkazné bremeno pri preukazovaní jeho pravosti. Najvyšší súd Českej republiky vyjadril právny názor, ktorý je relevantný aj pre slovenské právo, že dôkazné bremeno v otázke pravosti závetu spísaného vo forme súkromnej listiny znáša ten, kto sa na tento závet odvoláva. To znamená, že ak dedič zo závetu predloží súkromnú listinu ako závet, musí preukázať, že táto listina je pravá a že skutočne pochádza od poručiteľa.

Existencia dôvodu vydedenia

Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ zbavuje svojho potomka práva dediť. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase, keď poručiteľ prejaví svoju vôľu v listine o vydedení. Pri posudzovaní, či sú dané dôvody pre vydedenie, sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali pred spísaním listiny o vydedení. To znamená, že ak sa potomok správal k poručiteľovi spôsobom, ktorý by inak zakladal dôvod na vydedenie, ale toto správanie nastalo až po spísaní listiny o vydedení, nemôže sa naň prihliadať.

Negatívna podmienka pre výkon funkcie svedka závetu

Zákon vyžaduje, aby pri spísaní závetu boli prítomní svedkovia, ktorí spĺňajú určité podmienky. Jednou z negatívnych podmienok pre výkon funkcie svedka je, že svedkom nemôže byť dedič zo zákona ani osoba blízka tomuto dedičovi. Judikatúra zdôrazňuje, že okruh zákonných dedičov a osôb im blízkych, ako negatívnej podmienky pre výkon funkcie svedka, nie je limitovaný stavom v čase spísania závetu. To znamená, že ak sa niekto stal zákonným dedičom až po spísaní závetu, nemôže byť svedkom závetu, aj keď v čase spísania závetu nespĺňal túto negatívnu podmienku.

Postup započítania podľa Občianskeho zákonníka

Započítanie (kolácia) je inštitút dedičského práva, ktorého účelom je dosiahnuť spravodlivé rozvrhnutie majetkového prínosu pochádzajúceho od poručiteľa do majetku dedičov. Cieľom je odstrániť alebo aspoň zmenšiť majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ majú pôvod v majetkových zdrojoch plynúcich od poručiteľa. Tento cieľ sa dosahuje vyrovnaním rozdielov, ku ktorým medzi dedičmi došlo v dôsledku právneho úkonu poručiteľa, ktorým za svojho života obdaroval niektorého z viacerých (budúcich) dedičov. Pri započítaní ide o modifikáciu zákonného dedičského podielu obdarovaného dediča.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Už zo samej podstaty matematického výpočtu, ktorým sa realizuje započítanie, je zrejmé, že význam tu má nielen správne určenie celkovej ceny poručiteľovho majetku v čase jeho smrti, ale tiež správne určenie hodnoty daru (zápočtu). Hodnota daru v čase jeho nadobudnutia (najmä v prípade nehnuteľností) nemusí byť totožná s hodnotou daru v čase smrti poručiteľa; rozhodujúcou však je všeobecná cena darovanej veci v čase darovania, teda nie v čase smrti poručiteľa alebo prejednania dedičstva. Všeobecnou cenou sa pritom rozumie cena, za ktorú by v danom mieste a čase (obdarovania) bolo možné obstarať rovnakú (obdobnú) vec v závislosti od ponuky a dopytu.

Zavrhnutia hodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle

O zavrhnutia hodné konanie proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle môže ísť len v prípade konania, ktorým sa dedič snaží vyvolať usporiadanie dedičskej postupnosti v rozpore s vôľou poručiteľa. Ak sa dedič snaží dosiahnuť, aby sa dedičstvo rozdelilo inak, ako si to poručiteľ želal, môže ísť o zavrhnutia hodné konanie, ktoré môže viesť k jeho dedičskej nespôsobilosti.

Vzťah univerzálnej sukcesie na právne posúdenie sporu v merite veci

Zmenou účastníka konania na základe univerzálnej sukcesie sa nemení povaha sporu a ani jeho právne posúdenie v merite veci. Ak počas súdneho konania dôjde k smrti účastníka, do jeho práv a povinností vstupujú jeho dedičia. Táto zmena účastníka konania nemá vplyv na to, ako súd posudzuje spor.

Úmrtie účastníka zmluvy

Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve.

Z ustanovení občianskeho zákonníka ani z povahy občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z darovania nemožno totiž presvedčivo dôvodiť, že by išlo o práva a povinnosti viazané len na osoby účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako sú uvádzané v § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy, trvá teda naďalej aj pre dedičov účastníka, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnej veci.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Aktívna vecná legitimácia v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva

Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak niekto nie je dedičom, nemôže sa domáhať určenia, že určitá vec patrí do dedičstva.

Účastníctvo v konaní o určenie predmetu dedičstva

Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení z 28. septembra 2006 sp.zn. 3 Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov.

Povolenie vkladu vlastníckeho práva po smrti poručiteľa - predávajúceho

Ak poručiteľ za svojho života uzatvorí zmluvu, v ktorej sa zaviaže previesť vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti na druhú zmluvnú stranu a po podaní návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva, avšak pred rozhodnutím o povolení vkladu zomrie, následne vkladové konanie pokračovalo s jeho právnymi nástupcami a vklad vlastníckeho práva na nadobúdateľa bol právoplatne povolený, je možné určiť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Posúdenie platnosti závetu

Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho posúdenia veci. Preto ak okresný súd v dedičskom konaní sám vyšetril podmienky dedičského práva zákonnej a závetnej dedičky posúdením platnosti závetu z hľadiska jejho formálnych náležitostí ako prejudiciálnej otázky a vo výrokovej časti napadnutého uznesenia určil, že ďalej bude konať s účastníčkou ako so zákonnou dedičkou, nepostupoval v rozpore so zákonom.

Neprejednanie vecí v konaní o dedičstve, ktoré boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľa

Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia. Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu (štátneho notárstva) o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Ak poručiteľ v čase smrti skutočne vlastnil sporné pozemky, osoby prichádzajúce do úvahy ako jej dedičia nadobudli predmet dedičstva smrťou tejto poručiteľky. Pokiaľ sporné pozemky napriek tomu, že ich poručiteľ v čase smrti vlastnil, neboli predmetom konania o dedičstve, mohli byť prejednané v konaní o tzv. novoobjavenom majetku.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Konanie o novoobjavenom majetku

Požiadavka, aby o majetku poručiteľa, ktorý sa objaví až po právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, prebehlo konanie o dedičstve (v odôvodnených prípadoch dokonca aj bez návrhu), je odrazom dôsledného uplatnenia princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Svedčí o zámere, aby konaním o dedičstve prešli všetky aktívne a pasívne zložky poručiteľovho majetku. Dedič totiž nevstupuje len do práv a povinností, ktoré sú mu známe v čase konania o dedičstve, ale zásadne do všetkých práv a povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli.

Účel konania o dedičstve

Účelom konania o dedičstve je prejednanie dedičstva a rozhodnutie o dedičstve podľa zásad dedičského práva hmotného. Dedičským konaním sa predovšetkým sleduje zistenie právnych nástupcov poručiteľa a zistenie majetku a dlhov poručiteľa. I keď súd v dedičskom konaní, rovnako ako v iných konaniach zisťuje dokazovaním skutkový stav, nie je možné priznať rovnakú váhu a relevanciu zisťovaniu do úvahy prichádzajúcich dedičov a zisťovaniu majetku a dlhov poručiteľa. To vyplýva z toho, že kým zisťova.

Veriteľ poručiteľa ako účastník konania o dedičstve

Výpočet prípadov, v ktorých poručiteľov veriteľ je účastníkom konania o dedičstve, je taxatívny. V tomto ustanovení ide o dve skupiny veriteľov (podľa toho, či veriteľ je jediným účastníkom konania o dedičstve, alebo či je ním popri dedičovi). Do prvej skupiny patrí ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb a súd mu vydal poručiteľov majetok nepatrnej hodnoty. Do druhej skupiny, v ktorej veriteľ poručiteľa vystupuje v podstate ako „protivník“ dediča (dedičov), sa zaraďuje veriteľ, ktorý: a/ sa s dedičom (dedičmi) dohodol na prenechaní predlženého de.

Zistenie majetku a dlhov poručiteľa

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že správne zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov je v konaní o dedičstvo východiskom pre vyhotovenie súpisu aktív a pasív dedičstva, pre určenie všeobecnej ceny majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva a predovšetkým pre samotné rozhodnutie o dedičstve. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celej ich šírke, to znamená, že nielen do práv ale i povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Dedičstvo teda tvor.

Dedenie a princíp úradnej ingerencie

Dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Prejednanie dedičských vecí patrí do právomoci súdov s tým, že súdy môžu poveriť notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania.

Návrh na vydanie dedičstva

Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má, je predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom.

Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva

„V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.“. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vz.

Sporné skutočnosti v dedičskom konaní

Keďže dedičské konanie je konaním nesporovým, a preto súdu v dedičskom konaní neprináleží objasňovať skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. V prípade, ak vyšetrenie podmienok dedičského práva závisí od objasnenia spornej skutočnosti, súd v súlade s § 175k ods. 2 OSP odkáže uznesením toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí nie je možné považovať za spornú skutkovú otázku v zmysle § 175k ods. 2 OSP v namieta.

Postup súdneho komisára v konaní o dedičstve

Postup súdneho komisára v konaní o dedičstve preto zásadne smeruje k zisteniu majetku poručiteľa a po splnení tejto úlohy k jeho ďalšiemu postupu podľa § 175zca ods. 1 alebo 2 Občianskeho súdneho poriadku. Hoci účastníci nesporových konaní nemajú dôkaznú povinnosť, ich procesné postavenie má napomáhať k dosiahnutiu jeho účelu najmä povinnosťou celkovej súčinnosti a nespôsobovania zbytočných prieťahov v konaní.

Neodkladné opatrenia v dedičskom konaní

Neodkladné opatrenia sú dočasné opatrenia, vo svojom charaktere (zmysle a funkcii) zhodné s tým čo všeobecné ustanovenia OSP nazývajú „predbežné opatrenia“. Od predbežných opatrení v iných občianskych súdnych konaniach sa líšia len tým, že v konaní o dedičstve ich súd má vykonať aj bez návrhu. Jak Najvyšší súd tak aj Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre mnoho krát uviedli že konanie o predbežnom opatrení a konanie vo veci samej sú dve rozličné konania a úkony súdu v každom z nich.

Konanie o novoobjavenom majetku z úradnej moci

Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 175x ods. 1 OSP upravuje konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa na základe návrhu a ustanovenie § 175x ods. 2 OSP konanie o prejednaní dedičstva k novoobjavenému majetku poručiteľa z úradnej moci súdu. Krajský súd vychádzajúc z tohoto ustanovenia poukázal na zhodu právnej úpravy pre konanie o dedičstve začaté či už z úradnej moci, alebo na základe návrhu. Ďalej krajský súd argumentoval tým, že v položke 18a písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. je určený poplatok za konanie o dedičst.

Dohoda dedičov a rozpor záujmov

„V prvom rade treba uviesť, že ak v konaní o dedičstve jeden z dedičov navrhol i v zastúpení druhého z dedičov dohodu, ktorá sa svojimi dôsledkami blíži k odmietnutiu dedičstva (§ 463 Občianskeho zákonníka), je potrebné pred rozhodnutím o vydaní osvedčenia skúmať, či medzi splnomocniteľom a splnomocnencom neexistuje rozpor v záujmoch (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je preto v takom prípade potrebné, najmä ak nie je táto možnosť na uzavretie dohody výslovne obsiahnutá v predloženej plnej moci udelenej dedičom inému dedičovi, vypočuť ho na jej obsah.

tags: #rozsudok #najvyssieho #sudu #dedenie #zo #zavetu