Neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu: Dôvody a právne aspekty

Konanie v omyle nie je v právnom styku výnimočným javom, avšak nie každá takáto situácia automaticky vedie k spochybneniu platnosti právneho konania. Tento článok sa zameriava na analýzu neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu, pričom rozoberá relevantné právne aspekty, dôvody a judikatúru.

Omyl ako právny pojem

Omyl predstavuje nevedomú nezhodu vôle a prejavu. V prípade vonkajšieho omylu konajúca osoba nevedome prejaví inú vôľu, ako v skutočnosti má. Môže ísť o použitie slov v inom význame, prerieknutie a podobne. Dôležité je, že konanie v omyle musí byť vždy nevedomé. Ak by účastník vedome prejavil inú vôľu, išlo by o simulované právne konanie, nie o omyl.

Podstatný omyl a jeho význam

Nie každý omyl má právny význam. Z hľadiska právnych následkov je relevantný iba taký omyl, ktorý sa týka podstatnej (rozhodujúcej) skutočnosti. Omyl je podstatný, ak sa týka akejkoľvek skutočnosti rozhodujúcej pre vykonanie právneho úkonu. Ak by znalosť skutočného stavu veci viedla konajúceho k tomu, že by právny úkon neurobil vôbec alebo by ho urobil za podstatne iných podmienok, ide o podstatný omyl.

Pri posudzovaní podstatnosti omylu je rozhodujúce subjektívne hľadisko, teda či sa omyl javí ako podstatný mýliacemu sa. Skutočnosť, ktorá je pre konajúceho podstatná, musí byť ozrejmená aj druhej strane. Podstatnosť omylu sa posudzuje vždy podľa okolností konkrétneho prípadu. Účastníci môžu v právnom úkone označiť nejakú skutočnosť za rozhodujúcu.

Príkladom nepodstatného omylu by bola situácia, ak by sa kupujúci mylne domnieval, že prsteň je z 18-karátového zlata, pričom by bol len zo 16-karátového zlata. Ak by si však kupujúci a predávajúci v kúpnej zmluve vymenili túto vlastnosť prsteňa ako rozhodujúcu pre jeho kúpu, omyl kupujúceho by bol podstatný.

Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky

Uvedenie do omylu

Uvedením do omylu je každé konanie účastníka právneho úkonu, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom omylu u druhého účastníka. Uvedenie do omylu sa posudzuje objektívne, bez ohľadu na zavinenie účastníka právneho úkonu a formu zavinenia. Nie je podstatné ani to, že tento účastník pri uvádzaní do omylu konal v dobrej viere.

Uvedenie do omylu môže spočívať aj v nekonaní, teda v opomenutí konania. Ide o prípad, kedy jeden účastník právneho úkonu neposkytne druhému účastníkovi isté informácie, ktoré by mu mal poskytnúť, či už zo zákona alebo na základe ich zmluvných vzťahov. Ak následne druhý účastník v dôsledku tohto informačného deficitu získa mylnú predstavu o niektorej z rozhodujúcich skutočností pre jeho rozhodnutie, ide o prípad uvedenia do omylu.

Príkladom je situácia, kedy účastník právneho úkonu nechal druhého účastníka právneho úkonu vykonať právny úkon, aj keď o tomto omyle vedel alebo musel vedieť, a preto mu mohol v jeho vykonaní zabrániť.

Ospravedlniteľnosť omylu

Omyl je právne relevantný iba vtedy, ak nebol zavinený samotným účastníkom právneho úkonu, ktorý konal v omyle. Omyl konajúceho preto musí byť ospravedlniteľný. Ide o požiadavku, ktorá vyplýva z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil.

Ospravedlniteľnosť omylu spočíva v tom, že k omylu došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhla. Ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou ohľadom využitia možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, nepôjde o ospravedlniteľný omyl.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského

Pohnútka a jej význam

Pohnútka predstavuje vnútorné ciele konania, ktoré ešte nie sú vôľou, ale len vedú k utváraniu vôle a k jej určitému obsahu. Zostávajú však väčšinou skryté v pozadí vôle, neprejavujú sa navonok, a preto druhá strana o nich nevie. Pohnútka nemá vo vzťahu k platnosti právneho úkonu spravidla žiadny právny význam.

O omyl v pohnútke ide napríklad vtedy, ak kupujúci od predávajúceho na základe kúpnej zmluvy kúpi nehnuteľnosť v určitej lokalite, nakoľko podľa informácií kupujúceho je táto lokalita veľmi vyhľadávanou. Neskôr sa ale ukáže, že daná lokalita je síce vyhľadávanou, avšak nie až tak ziskovou, ako si predstavoval kupujúci, nakoľko žiadny z potencionálnych nájomcov nie je ochotný platiť požadované nájomné.

Pohnútka môže mať právny význam iba vtedy, ak sa stane súčasťou právneho úkonu (napríklad pri tzv. darovaní z vďačnosti).

Relatívna neplatnosť a dovolanie sa neplatnosti

Nakoľko ide o relatívnu neplatnosť, v omyle konajúca osoba sa neplatnosti právneho úkonu musí dovolať.

Judikatúra a právna veta

Judikatúra poskytuje dôležité usmernenie pri posudzovaní neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu uvedenia do omylu. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 sa zaoberal relatívnou neplatnosťou kúpnej zmluvy podľa § 49a Občianskeho zákonníka, pričom predávajúci žalobcovia mali byť kupujúcou žalovanou uvedení do omylu o druhu prevádzaných pozemkov. Dovolací súd uviedol, že omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, ak bez neho by k úkonu vôbec nedošlo.

Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby

Ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR zdôrazňujú, že omyl musí byť podstatný a že druhý účastník omyl konajúceho vyvolal alebo o ňom musel vedieť.

Príklady z praxe

Ako vyplýva z názvu, kúpil som auto z druhej ruky. Bohužiaľ, objavili sa pri ňom nejaké poruchy, preto som ho dal do servisu. Avšak servis zistil vážne nedostatky a určil, že vozidlo nie je vhodné pre premávku po pozemných komunikáciách. Problém spočíva v tom, že bývalý majiteľ mi skutočný stav vozidla zatajil a stále sa tvári, že o ničom nevie. Našiel som však malý náznak ako na túto situáciu právne nadviazať. Bývalý majiteľ robil technickú kontrolu asi pred desiatimi dňami prostredníctvom známosti. Technik v servise mi môže potvrdiť, že tieto poruchy neboli spôsobené nedávno, teda že museli byť na vozidle aj v čase technickej kontroly a nemohli mu preto vydať platný technický preukaz. Rád by som sa opýtal, či je možné táto fakt uznaniať právnym spôsobom a akú šancu na úspech mi asi dávate. (1) Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.

Jednou zo zákonných povinností predávajúceho je upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. vo Vašej otázke uvádzate, že predávajúci pri predaji vozidla zamlčal veľmi vážne vady na vozidle. Tým porušil svoju zákonnú povinnosť upozorniť Vás na vady. Je potrebné rozlišovať medzi vadami, ktoré spôsobia to, že vec je nepoužiteľná na účel, ktorému má slúžiť a vadami, ktoré nespôsobia to, že sa stane nepoužiteľnou. Uvádzate, že vady sú takého rozsahu, že je auto v podstate nespôsobilé na prevádzku. V jazyku občianskeho práva ide v tomto prípade o vady, ktoré spôsobujú neupotrebiteľnosť veci (auta). Vo Vami posudzovanom prípade by bolo možné uvažovať aj o trestnom čine podvodu. Uvádzate, že bývalý majiteľ sa tvári, že o ničom nevie. Ak má auto vady, ktoré ho robia nespôsobilým na vedenie v cestnej premávke a predávajúci Vás na to neupozornil, potom máte právo odstúpiť od zmluvy. Odporúčam Vám zaslať predávajúcemu písomné odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpením od zmluvy táto zmluva zanikne od počiatku a zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom svoje plnenia, ktoré si poskytli. Vy teda budete musieť vrátiť auto späť predávajúcemu, alebo mu umožniť (preukázateľne), aby si ho prevzal. On Vám bude musieť vrátiť peniaze. V odstúpení od zmluvy odporúčam uviesť aj lehotu na vrátenie peňazí a rovnako aj navrhnúť spôsob vrátenia auta. Na odstúpenie od zmluvy nepotrebujete súhlas predávajúceho, a preto nadobudne účinky doručením. Ak by predávajúci po odstúpení odmietol vrátiť peniaze, môžete ho žalovať na súde. Okrem samotnej kúpnej ceny máte nárok na úhradu nákladov, ktoré Vám vznikli v súvislosti s uplatnením Vášho práva zo zodpovednosti za vady veci. Ak chcete uplatniť aj tieto náklady, musíte ich požadovať najskôr od predávajúceho, najlepšie v predmetnom odstúpení od zmluvy. Týmito nákladmi môže byť napr. Pokiaľ ide o trestnoprávnu rovinu, ak máte podozrenie, že Vás uviedol do omylu, aby sa na Váš úkor obohatil, potom môžete podať trestné oznámenie a uplatniť si náhradu škody. Trestné právo sa však používa až ako úplne posledná možnosť. Ak je možné danú situáciu vyriešiť prostriedkami civilného práva, potom je potrebné využiť tieto prostriedky a nepodávať hneď trestné oznámenie.

Zmluva o prevode vlastníctva a dedičské konanie

Napadnúť zmluvu o prevode vlastníctva, závet alebo darovaciu zmluvu nie je jednoduchá záležitosť a počítať treba aj so súdnymi spormi. Každý účastník zmluvného vzťahu má právo napadnúť zmluvu alebo inú právne záväznú listinu, ak je s jej obsahom nespokojný, poškodzuje ho a sú objektívne dôvody, pre ktoré by zmluva nemala vstúpiť do platnosti. Slovenský právny systém pripúšťa absolútnu a relatívnu neplatnosť zmluvy. Dôsledkom absolútnej neplatnosti je, že takáto zmluva nikoho nezaväzuje a právny úkon nemá žiadne účinky. Každý prípad napadnutia zmluvy je osobitý a súd posudzuje dôvody, pre ktoré chce niektorá zo strán napadnúť zmluvu. Potrebné je rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti. Do úvahy treba vziať dôvody, ktoré udáva účastník zmluvy a tie môžu byť - nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne uvedenie do omylu.

tags: #neplatnosť #kúpnej #zmluvy #uvedenie #do #omylu