Rozsudok pre zmeškanie v kontexte výživného: Medzi efektivitou a spravodlivosťou

Prijatím Civilného sporového poriadku sa očakávalo zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní pri zachovaní zákonitosti procesu rozhodovania. Rozsudok pre zmeškanie, či už žalobcu alebo žalovaného, bol avizovaný ako jeden z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa. Avšak, tento na prvý pohľad progresívny prostriedok môže v niektorých prípadoch spôsobovať účinky, ktoré nie sú v súlade s princípmi spravodlivosti.

Rozsudok pre zmeškanie ako sankcia za procesnú pasivitu?

Zákonodarca v dôvodovej správe označil rozsudok pre zmeškanie ako určitý druh sankcie za procesnú pasivitu strany v konaní. Čo sa však rozumie procesnou pasivitou, už bližšie nešpecifikoval. Z formálneho hľadiska, ak sú splnené všetky zákonom vymedzené predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie a protistrana to navrhne, sudca by mal rozsudok pre zmeškanie vydať. Zdá sa, že z gramatického výkladu ustanovení o rozsudku pre zmeškanie (okrem § 273 CSP) vyplýva, že sudca nemá možnosť rozhodnúť sa, či rozsudok pre zmeškanie vydá alebo nie. Hoci existujú možnosti, ako rozsudok pre zmeškanie napadnúť a dosiahnuť jeho zrušenie, vzniká otázka, či je takýto postup hospodárny, rýchly a efektívny.

Prílišný formalizmus vs. individuálne okolnosti

Ako príklad možno uviesť situáciu, keď sa procesne aktívny žalobca nedostaví na pojednávanie z dôvodu omylu v dátume. Dovtedy aktívne komunikoval so súdom, žalovaným, predkladal vyjadrenia a navrhoval dôkazy. Avšak, pre svoju neprítomnosť na pojednávaní a na návrh žalovaného je sudca nútený vydať rozsudok pre zmeškanie. V takýchto prípadoch by bolo namieste, aby sudca mal možnosť zvážiť, či rozsudok pre zmeškanie vydá, teda aby išlo o fakultatívny prostriedok.

V tomto smere sa k prílišnému formalizmu pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 4. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, ktorý uviedol, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nebol nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu.

Pred vydaním rozsudku pre zmeškanie je potrebné skúmať, či bola strana, v neprospech ktorej sa má rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna a či takýto postup bude voči nej spravodlivý. Je rozdiel posudzovať tento nástroj v prípade žalovaného, ktorý sa obštrukčným konaním snaží oddialiť rozhodnutie, a v prípade aktívneho žalobcu, ktorý sa z nejakého dôvodu výnimočne nedostaví na pojednávanie. V takom prípade nie je možné tvrdiť, že žalobca nemá záujem o pojednávanie a o rozhodnutie vo veci samej.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Ústavný súd Českej republiky sa vo svojom náleze zo dňa 23. februára 2016, sp. zn. IV. ÚS 2987/15 zaoberal otázkou ústavnosti rozsudku pre zmeškanie. Efektivitu súdneho konania nemôže zabezpečiť vydanie rozsudku pre zmeškanie, voči ktorému dotknutá strana využije všetky opravné prostriedky. Podstatou civilného konania je odstránenie prílišného formalizmu s cieľom zamerania sa na skutočný obsah. Sociálna koncepcia Franza Kleina má priniesť do konania rýchlosť a spravodlivosť. Prioritou musí zostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí na ňom chcú aktívne participovať.

Ochrana práv a spravodlivý proces

Hlavným poslaním súdneho konania je zaisťovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súdy by sa preto pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie mali odkloniť od prílišného formalizmu a mali by sa zamerať na skutočnú podstatu práva na spravodlivý proces. Rozsudok pre zmeškanie by mal byť vydaný len vtedy, ak sa javí ako spravodlivý aj z hľadiska materiálneho. V opačnom prípade existuje riziko vydania nespravodlivého rozhodnutia.

Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie

Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, vydaným v neprospech jednej zo strán sporového konania v dôsledku jej procesnej pasivity. Na jeho vydanie musia byť kumulatívne splnené formálne zákonné predpoklady. Medzi tieto predpoklady patrí riadne a včasné predvolanie na pojednávanie. Riadne predvolanie znamená, že súd v predvolaní správne uviedol adresu súdu, dátum a miestnosť, kde sa má pojednávanie uskutočniť, a predvolanie je vykázané v súdnom spise. Včasné predvolanie znamená doručenie predvolania strane najmenej 5 dní vopred. Strana sporu musí byť poučená v predvolaní na každé pojednávanie, nestačí poučenie len v predvolaní na prvé pojednávanie.

Okrem toho, súd musí skúmať, či sú splnené tzv. všeobecné podmienky konania a či nejde o spor s ochranou slabšej strany. Rozsudok pre zmeškanie nesmie byť vydaný v neprospech strany, ktorá je považovaná za slabšiu stranu.

Možnosti obrany proti rozsudku pre zmeškanie

Proti rozsudku pre zmeškanie existuje niekoľko možností obrany. Jednou z nich je podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ak strana tvrdí, že v čase konania pojednávania existoval ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na ňom nemohla zúčastniť. Voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je možné podať odvolanie.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Ďalšou možnosťou je podanie odvolania voči rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Túto možnosť strana využije vtedy, ak sa domnieva, že neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho vydanie. Odvolanie sa teda odlišuje od návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tým, že strana netvrdí existenciu ospravedlniteľného dôvodu, ale namieta nesplnenie formálnych zákonných predpokladov.

Ak strana zmeškala lehotu na podanie odvolania a domnieva sa, že všeobecný súd neprihliadol aj na materiálnu stránku veci, môže podať ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje nesprávnym procesným postupom.

Náhradné výživné ako forma pomoci

V prípadoch, keď si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, existuje možnosť požiadať o náhradné výživné. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť, alebo ak sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok.

Náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok. Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami, podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Žiadateľ o náhradné výživné je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Ďalej je povinný na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

tags: #rozsudok #pre #zmeskanie #výživné #podmienky