
Kúpna zmluva je základným pilierom obchodných vzťahov, avšak nie vždy je jej platnosť a účinnosť nespochybniteľná. V určitých situáciách, najmä v kontexte konkurzného práva, môže súd rozhodnúť o jej právnej neúčinnosti voči konkurzným veriteľom. Tento článok sa zaoberá dôvodmi, ktoré vedú k takémuto rozhodnutiu, a to najmä s ohľadom na súdnu prax a relevantné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a Občianskeho zákonníka (OZ).
Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR je základnou hmotnoprávnou podmienkou neúčinnosti napádaných právnych úkonov, aby došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Ak kúpna cena bola primeraná, nedochádza k zmenšeniu majetku. Dôvodom je, že predajom za ekvivalentnú cenu sa len mení štruktúra majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok.
Pre neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR musia byť všetky zákonné podmienky odporovateľnosti splnené kumulatívne. Základným predpokladom odporovateľnosti je, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 60 ods. 1, 2 ZKR.
Súdy pri posudzovaní neúčinnosti právnych úkonov skúmajú, či bola preukázaná pluralita veriteľov v čase účinnosti napádaných právnych úkonov a či došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Ak tieto podmienky nie sú splnené, súd žalobu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zamietne.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keby bola preukázaná pluralita veriteľov v čase účinnosti napádaných právnych úkonov, čo však v konaní nebolo preukázané, v prvom rade nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka neúčinnosti napádaných právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR a to, že napádanými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko kúpne ceny boli primerané, čo ani nebolo v konaní sporné, ako to aj súd prvej inštancie skonštatoval v odôvodnení rozhodnutia ( str. 14), keď samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná pluralita veriteľov ani zmenšenie majetku dlžníka napádanými úkonmi, čím nebola splnená obligatórna podmienka neúčinnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, odvolací súd dospel k záveru, že ani ďalšie napádané právne úkony nie sú voči konkurzným veriteľom neúčinné, pretože všetky zákonné podmienky odporovateľnosti musia byť pre neúčinnosť právneho úkonu splnené kumulatívne.
Právne úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Až v prípade preukázania ukrátenia veriteľa (čo sa v danom konaní nepreukázalo) súd posudzuje ďalšie osobitné predpoklady odporovateľnosti uvedené v jednotlivých skutkových podstatách, napr. § 60 ods. 1, 2 ZKR. Vzhľadom k tomu, že základným predpokladom odporovateľnosti je, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky, bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť.
Ak sú úpadca a žalovaný spriaznené osoby, úmysel ukrátiť veriteľov predmetnými právnymi úkonmi sa predpokladá, ako aj vedomosť druhej strany s týmto úmyslom sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.
Ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku veriteľa z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a OZ.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
V rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22Co/14/2017 sa riešila otázka neúčinnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi úpadcom REGATEL spol. s r. o. a obcou Jaslovské Bohunice. Žalobca, správca konkurznej podstaty, žiadal určenie neúčinnosti týchto zmlúv a povinnosť žalovaného poskytnúť peňažnú náhradu do konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, avšak odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, pretože nebola preukázaná pluralita veriteľov ani zmenšenie majetku dlžníka.
V inej veci, vedenej na Okresnom súde Prešov, sa sťažovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, avšak Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 403/2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím poukázal na porušenie základného práva na súdnu ochranu.
Vzťah zaťa a svokra, resp. svokry, nie je automaticky považovaný za vzťah blízkych osôb. Práve od toho, či vzťah pôjde podradiť pod definíciu vzťahu blízkych osôb, pritom závisí aj to, v akej dôkaznej pozícii sa ocitne veriteľ dlžníka požadujúci, aby úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie jeho pohľadávky bol voči nemu určený za neúčinný. Len ak ide o blízke osoby, platí, že je tu dôkazné bremeno nadobúdateľov majetku dlžníka inak súceho na uspokojenie pohľadávky veriteľa na to, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohli poznať.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite