
Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života a slúži na ochranu zdravia zamestnancov a podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Je zakotvená v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a každý zamestnanec má na ňu právo. Výpočet nároku na dovolenku sa môže zdať komplikovaný, ale s týmito informáciami a vzorcami to zvládnete.
Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi za odpracované dni. Zamestnávateľ však môže odsúhlasiť čerpanie dovolenky aj skôr, ak predpokladá, že zamestnancovi nárok na dovolenku vznikne. Základná výmera dovolenky sú 4 týždne. Ak zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, ročný nárok je 20 dní.
Zamestnanec, ktorý dosiahol alebo dosiahne v danom roku 33 rokov, má nárok na predĺženú dovolenku. Pozor, tento nárok vzniká až odo dňa oznámenia dosiahnutia veku 33 rokov. V prípade narodenia dieťaťa a oznámenia v priebehu roka sa tento nárok alikvótne kráti.
V prípade, že zamestnanec začína alebo končí pracovný pomer v priebehu roka, jeho nárok na dovolenku sa alikvótne kráti. Napríklad, ak pracovný pomer trvá od 1.1. do 15.8.2025, patrí mu dovolenka len za 7 mesiacov (1-7/2025).
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok, napr. 50%, tj. 20 hodín týždenne rovnomerne (4 hodiny denne namiesto 8 hodín), ročný nárok na dovolenku je rovnaký, keďže je vyčíslený v dňoch.
Prečítajte si tiež: Nárok na dovolenku pri rodičovskej dovolenke
V prípade, že zamestnanec neodpracoval aspoň 60 dní (pracovných zmien podľa svojho rozvrhnutia / kalendára), patrí mu len dovolenka za odpracované dni. Táto je vo výške 1/12 (jednej dvanástiny) nároku za každých 21 odpracovaných dní.
Aby sme vedeli určiť koľko zamestnanec odpracoval dní, potrebujeme vedieť, čo sa pre účely výpočtu dovolenky považuje za neodpracovanú dobu. Informácia o neodpracovaných dňoch nám zároveň slúži aj pre vyčíslenie prípadného krátenia dovolenky.
Za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
To znamená, že v prípade dlhodobej PN prechádzajúcej do nasledujúceho roka sa v novom roku začnú spočítavať neodpracované dni pre prípadné krátenie znova od 1.1.
Čerpanie dovolenky ovplyvňuje sumu, ktorá je zamestnancovi za jeho prácu vyplatená. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok sa počíta z priemerného zárobku a Zákonník práce bližšie definuje v § 134 spôsob jeho výpočtu. Výška náhrady mzdy za dovolenku nie je ovplyvnená tým, či zamestnancovi bolo napr. vyplatené mimoriadne odmeny alebo ide o čerpanie nároku za aktuálny rok.
Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku pri prechode
Priemerný zárobok (dovolenkový priemer) pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku možno chápať ako priemerný hrubý zárobok. Zisťuje sa ako súčet hrubých miezd zúčtovaných zamestnancovi v rozhodujúcom období a počtu hodín odpracovaných zamestnancom v tomto období.
Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny štvrťrok. T. j. ak zamestnanec čerpal v júni 5 dní dovolenky, rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. január - marec 2023. Priemerný zárobok sa vypočíta ako podiel celkovej sumy miezd a celkového počtu odpracovaných hodín. Výsledok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Do odpracovaných hodín sa nezahŕňa napr. počet hodín odpracovaných zamestnancom prácou nadčas.
Zamestnanec pracuje na pracovisku, kde je pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Pre rok 2023 napr.:
Na to, aby mohol byť zamestnancovi určený priemerný zárobok, musí v rozhodujúcom období odpracovať aspoň 21 dní, resp. 168 hodín. Ak túto podmienku nespĺňa, použije sa tzv. pravdepodobný zárobok, o ktorom sa dočítate viac nižšie v článku. Výška priemerného zárobku zamestnanca však vždy dosiahne priemerný zárobok minimálne v sume minimálnej mzdy. Ak by bol priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, použije sa suma minimálnej mzdy, ktorá napríklad od 1. 1. 2023 predstavuje 700 eur. Bližšie informácie o minimálnej mzde nájdete v článku Minimálna mzda od 1. 1. 2023.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín (napr. z dôvodu, že prácu nevykonával, bol dlhšie práceneschopný a pod.), zisťuje sa jeho pravdepodobný zárobok. Ten sa zisťuje dvoma spôsobmi - buď ku dňu, kedy začal vykonávať prácu (prvý spôsob), resp. na začiatku rozhodujúceho obdobia (druhý spôsob). Do úvahy sa berie mzda, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku výkonu práce alebo pravdepodobný zárobok, ktorý by dosiahol za rovnaké obdobie ako pri zisťovaní priemerného zárobku.
Prečítajte si tiež: Ako na výpočet výšky dôchodku
Ak nie je možné zistiť pravdepodobný zárobok prvým spôsobom, určí sa druhý spôsob, t. j. pravdepodobný zárobok sa určí na začiatku rozhodujúceho obdobia. T. j. určí sa spravodlivá výška pravdepodobného zárobku. Na to je preto potrebné poznať nasledujúce údaje, a to:
Zamestnanec čerpal v júni 5 dní dovolenky. Pracovný čas je 40 hodín (t. j. 8 hodín na 1 pracovný deň). Rozhodujúcim obdobím na výpočet priemerného zárobku bude 1. štvrťrok roka, t. j. január - marec 2023. Za január, február a marec 2023 použijeme do vzorca na výpočet náhrady mzdy nasledovne:
Vypočítame priemerný hodinový zárobok za rozhodujúce obdobie:
Vypočítame náhradu mzdy za dovolenku v závislosti od úväzku, t. j. 6,0039 x 5 x 8 = 240,16 EUR.
Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň.
Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca. 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp.
V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“.
Pri určení „neprepočítanej“ výmery dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, bez ohľadu na skutočnú dĺžku pracovnej zmeny v hodinách pripadajúcu podľa rozvrhu práce na konkrétny deň.
Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5 hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú výmeru dovolenky má nárok? Aký bude zostatok jeho dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?
Vzhľadom na vek má zamestnanec nárok na ročnú výmeru dovolenky najmenej 4 týždne (20 dní). Dĺžka pracovnej zmeny, ktorá vyplýva z určeného týždenného pracovného času zamestnanca, je pri 5-dňovom pracovnom týždni 7,5 hodiny (37,5 : 5), ale skutočná dĺžka pracovnej zmeny, ktorú zamestnanec z dôvodu čerpania dovolenky neodpracoval, bola 11,5 hodiny. Ak si zamestnanec bude čerpať dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 20 dní sa mu odpočíta 1,53 dňa čerpanej dovolenky (11,50 : 7,5). Zostatok dovolenky bude 18,47 dňa (20 - 1,53). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.
Pri určení výmery „prepočítanej“ dovolenky vychádza zamestnávateľ z priemerného počtu pracovných dní pripadajúcich na jeden pracovný týždeň zamestnanca. Zistený priemerný počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca. Celkovú ročnú výmeru dovolenky zistíme tak, že priemerný počet dní pripadajúcich na jeden týždeň sa vynásobí počtom týždňov základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce (podľa veku zamestnanca).
Zamestnanec (28 rokov) pracuje u zamestnávateľa v nepretržitej zmenovej prevádzke. Určený pracovný čas je 37,5 hodín týždenne, a je rozvrhnutý nerovnomerne. V deň, v ktorom si čerpá dovolenku, mal naplánovanú 11,5-hodinovú pracovnú zmenu. Na akú ročnú „prepočítanú“ výmeru dovolenky má zamestnanec nárok? Aký bude zostatok dovolenky, ak si od začiatku roka čerpal len jeden deň dovolenky? (neodpracoval len jednu pracovnú zmenu)?
Podľa rozvrhu pracovných zmien má zamestnanec v príslušnom roku odpracovať 171 pracovných zmien.
Určíme, koľko dní dovolenky pripadá na jeden pracovný týždeň
Pre výpočet použijeme vzorec: Z = X : Y, kde:
V našom prípade: Z = 171 : 52,1785 = 3,277 dňa ~ 3,3 pracovnej zmeny za týždeň.
Určíme výmeru „prepočítanej dovolenky“, na ktorú má zamestnanec nárok
Pre výpočet použijeme vzorec: N = Z . V, kde:
V našom prípade: N = 3,3 x 4 = 13,2 ~ 13,5 dňa.
Záver
Keďže zamestnanec si čerpal dovolenku počas 11,5-hodinovej pracovnej zmeny, z ročnej výmery dovolenky v rozsahu 13,5 dňa sa mu odpočíta 1 deň čerpanej dovolenky. Zostatok dovolenky bude 12,5 dňa (13,5 - 1). Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy za 11,5 hodiny, t. j.
Ak má zamestnanec podľa rozpisu zmien naplánovanú pracovnú zmenu na pondelok (denná zmena), na utorok (nočná zmena), v stredu a vo štvrtok má voľno, na piatok (denná zmena), na sobotu (nočná zmena), v nedeľu má voľno, a chce čerpať dovolenku celý kalendárny týždeň, je vhodné vypísať si dovolenkový lístok na všetky dni od pondelka do nedele. Zamestnávateľ mu však za dobu čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku len za pracovné dni dovolenky, t. j.
Pre jednoduchší výpočet môžete použiť kalkulačku na výpočet dovolenky, ktorá je dostupná online. Pre správny výpočet je nutné uviesť vek, počet dní v týždni, ktoré pracujete, a ďalšie relevantné informácie.