Rozsudok vo veci výživného a podmienky opakovaného štúdia: Komplexný pohľad

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jednou zo základných povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Avšak, čo sa stane, ak dieťa po úspešnom ukončení jedného stupňa vysokoškolského štúdia pokračuje v štúdiu na inom odbore? Alebo ak dieťa opakovane mení študijné odbory? Táto problematika je komplikovaná a vyžaduje si individuálne posúdenie každého prípadu. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a analyzuje Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.04.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. R 66/2023 a poskytuje komplexný pohľad na problematiku výživného a opakovaného štúdia.

Základné princípy vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou rodičov, ktorá je upravená v § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Všeobecne platí, že táto povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nemožno paušálne určiť, kedy môžeme hovoriť o schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; závisí to totižto od individuálnych okolností každého prípadu. V rozhodovacej praxi sa ustálilo, že vysokoškolské štúdium dieťaťa sa považuje za sústavnú prípravu na jeho budúce povolanie, a práve kvôli časovej náročnosti vysokoškolského štúdia sa dieťa nie je schopné samostatne živiť.

Formy plnenia vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Prvá forma spočíva v osobnej starostlivosti o dieťa alebo tiež v starostlivosti o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, a to napr. bývanie alebo strava. Tretia forma spočíva v platení výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

Trvanie vyživovacej povinnosti

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné živiť sa samé, a to bez ohľadu na jeho vek. Rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa nedá vylúčiť ani obmedziť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t.j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. Na tomto mieste je taktiež potrebné poznamenať, že rovnako ani samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo spôsobilosť pracovať, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti jeho rodičov. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už skončilo prípravu na konkrétne povolenie, vyživovacia povinnosť rodičom nezaniká. Z hľadiska prípravy dieťaťa na povolanie je teda možné konštatovať, že vyživovacia povinnosť rodičov zaniká dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese, t. j. prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita. Súhrne je teda možné konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká taktiež v prípade smrti dieťaťa, resp.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 66/2023

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7CdoR/5/2023 zo dňa 27.04.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod zn. R 66/2023, sa zaoberalo otázkou zrušenia vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu v prípade, ak dieťa po absolvovaní jedného študijného odboru na vysokej škole začne študovať iný odbor.

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

Skutkový stav

Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, resp. oprávnenej, a vrátenia už vyplateného výživného za približne dvojročné obdobie. Približne po dvoch rokoch štúdia medicíny sa navrhovateľ dozvedel, že jeho dcéra nepokračuje v štúdiu ošetrovateľstva v študijnom programe druhého stupňa (magisterskom študijnom programe), ale naopak študuje medicínu na inej vysokej škole. Navrhovateľov kľúčový argument preto možno zhrnúť tak, že zákonnú povinnosť prispievať na výživu dieťaťa, kým nie je schopné samo sa živiť nemožno aplikovať neobmedzene aj vo vzťahu k tzv.

Rozhodnutie súdov nižších stupňov

Prvostupňový súd navrhovateľovi sčasti vyhovel, pretože zrušil vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére, ale konanie v časti o vrátení vyplateného výživného zastavil. Chronologicky prvý sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil odvolací súd, ktorý vyslovil názor, že: „[V] konaní nebola preukázaná opakovaná zmena študijných odborov zapríčinená ľahkovážnym prístupom oprávnenej k danému štúdiu, či dokonca jej neschopnosťou vynaložiť určitú mieru úsilia pre dosiahnutie stanoveného študijného cieľa. Okrem toho bolo dôležitou skutočnosťou to, že, zjednodušene napísané, prioritným cieľom navrhovateľovej dcéry bolo stať sa lekárkou, pričom štúdium ošetrovateľstva jej pomohlo pripraviť sa na štúdium medicíny, pretože tieto študijné odbory spolu navzájom súvisia. Odvolací súd teda sformuloval právny názor, že navrhovateľova dcéra nepristupovala k štúdiu ľahkovážne, ale rozhodla sa absolvovať študijný program prvého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, ktoré jej vytvorilo určitý základ pre štúdium študijného odboru všeobecného lekárstva (medicíny).

Právny názor dovolacieho súdu

Napokon sa vec dostala až pred Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý sa ako súd dovolací stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu. Spomínaná, podľa nášho názoru nie celkom správna, extenzívna interpretácia § 62 ods. 1 Zákona o rodine dovolacím súdom bola nasledovná: „Dovolací súd v danej súvislosti pripomína, že rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť. […] Toto štúdium by totiž malo slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. V tejto časti dovolací súd hovoril o štúdiu, ktoré na seba nadväzuje, teda štúdium študijného programu na druhom stupni vysokoškolského štúdia nadväzujúcom na študijný program absolvovaný na prvom stupni vysokoškolského štúdia, s čím úplne súhlasíme. Zároveň dovolací súd uviedol, že „rodičia sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie“, s čím súhlasíme, ale to by podľa nášho názoru malo znamenať, že rodičia by mali so svojim dieťaťom komunikovať o jeho vysokoškolskom štúdiu po absolvovaní strednej školy a mali by ho správne nasmerovať na študijný program, pre ktorý má schopnosti a nadanie. Zároveň bude dieťa po vyštudovaní tohto odboru uplatniteľné na trhu práce. Ďalej však dovolací súd uviedol: „Môže samozrejme nastať aj prípad, keď toto ďalšie štúdium na predchádzajúce štúdium priamo nadväzovať nebude, avšak z konkrétnych okolností bude zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa, čo je práve daný prípad. Čo sú v tomto prípade spomínané konkrétne okolnosti, z ktorých je zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa? Naráža dovolací súd na tvrdenie dcéry, že jej prioritným cieľom bolo už od ukončenia strednej školy stať sa lekárkou? Okrem iného dodávame, že princíp prvoradého záujmu dieťaťa je ustanovený v čl. 5 Zákona o rodine, ale vzťahuje sa výlučne na maloleté deti, a preto je naň potrebné v prípade vysokoškolákov takpovediac zabudnúť. Súdy tak pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa týkajú plnoletých detí nie sú viazané princípom prvoradého záujmu dieťaťa. Preto by v kontexte vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu nemal cieľ dcéry stať sa lekárkou zohrávať dôležitú úlohu. Súdy by podľa nášho názoru mali hľadieť výlučne na fakt, či dcéra je po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa schopná sama sa živiť alebo nie, tak ako to predpokladá § 62 ods.

Kritický pohľad na rozhodnutie

Rozhodnutie je problematické najmä z dôvodu, že ignoruje spomínaný teleologický význam § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Pavelková v kontexte doteraz citovaného tvrdí, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá v prípade vysokoškolského štúdia dieťaťa do momentu, kým dieťa úspešne ukončí druhý stupeň vysokoškolského štúdia v bežnom vzdelávacom procese. Lenže ak dieťa úspešne ukončí prvý stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom programe ošetrovateľstvo a rozhodne sa študovať študijný program všeobecné lekárstvo, tak ide o vybočenie z rámca bežného vzdelávacieho procesu, pretože o bežný vzdelávací proces by išlo v prípade, ak by dieťa pokračovalo v štúdiu na druhom stupni vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo. Tento prípad teda vnímame odlišne v porovnaní s dovolacím súdom, pretože štúdium medicíny bolo podľa nás samoúčelné a neobsahujúce znaky sústavnosti a cieľavedomosti. Znaky sústavnosti a cieľavedomosti by mohlo podľa nás spĺňať výlučne štúdium ošetrovateľstva, v ktorom by dcéra pokračovala na magisterskom štúdiu. Znak cieľavedomosti by štúdium medicíny spĺňalo v takom prípade, ak by si dcéra po neúspešnom prijímacom konaní na medicínu podala prihlášku opäť o rok a v prípade prijatia, by ukončila štúdium ošetrovateľstva a nastúpila na medicínu. Rozhodnutie odvolacieho a dovolacieho súdu rešpektujeme, i keď sa skôr stotožňujeme s rozhodnutím a odôvodnením prvostupňového súdu. Nepochybujeme o tom, že ak dieťa pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu na druhom stupni, ktorý nadväzuje na úspešne absolvovaný prvý stupeň, zachovanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je spravodlivé a vhodné; pretože takéto štúdium vykazuje znaky sústavnosti a cieľavedomosti, na ktoré sa odvoláva dovolací súd.

Objektívny pohľad na schopnosť samostatne sa živiť

Ak sa na túto situáciu pozrieme z objektívneho hľadiska, tak dcéra v tomto prípade nadobudla schopnosť samostatne sa živiť, pretože sa mohla zamestnať vo vyštudovanom odbore. Opäť pripomíname, že Zákon o rodine nehovorí o tom, či sa dieťa je s prihliadnutím na jeho časové a iné možnosti schopné v aktuálnej fáze života samostatne živiť. Naopak, hovorí o tom či dieťa objektívne má schopnosť samostatne živiť. Ak je dieťa schopné zamestnať sa a samostatne sa živiť, ale rozhodne sa (dobrovoľne) nepokračovať v štúdiu a zvyšovaní jeho kvalifikácie a rovnako sa rozhodne nezamestnať, ale študovať iný odbor, tak podľa nášho názoru nastáva zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu ku dňu skončenia štúdia na vysokej škole v prvom vyštudovanom odbore. Takýto záver je v súlade s teologickým výkladom § 62 ods.

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

Ďalšie relevantné faktory pri rozhodovaní o výživnom

Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj ďalšie relevantné faktory, ako sú:

• Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča: Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
• Odôvodnené potreby oprávneného: Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje na pokrytie jeho potrieb.
• Životná úroveň rodičov: Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Zánik a obnova vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zaniká, ak sa dieťa stane schopným samostatne sa živiť. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, sa stáva schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať.

Do pozornosti by sme sa chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

Praktické rady a odporúčania

• Sledovanie zmien v živote dieťaťa: Je dôležité sledovať zmeny v živote dieťaťa, ktoré by mohli mať vplyv na vyživovaciu povinnosť, ako napríklad ukončenie štúdia, nástup do zamestnania, zmena študijného odboru a pod.
• Komunikácia s dieťaťom: Rodičia by mali so svojím dieťaťom komunikovať o jeho vysokoškolskom štúdiu po absolvovaní strednej školy a mali by ho správne nasmerovať na študijný program, pre ktorý má schopnosti a nadanie.
• Podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti: V prípade, ak sa dieťa stane schopným samostatne sa živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Právna pomoc: V prípade nejasností alebo sporov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti odporúčame vyhľadať právnu pomoc.

tags: #rozsudok #výživné #opakované #štúdium #podmienky