
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je rozsiahla téma, ktorá sa dotýka mnohých aspektov života, najmä v kontexte vysokoškolského štúdia a jeho prípadného prerušenia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom zohľadňuje rôzne faktory a situácie, ktoré môžu nastať.
Za vyživované dieťa sa považuje:
Dôležité je, že za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom. Nárok trvá do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov]. Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, sa tiež považuje za sústavnú prípravu na povolanie štúdiom. Daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31. augusta bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, alebo sa zamestná, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem.
Ak dieťaťu bol priznaný invalidný dôchodok, za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti ho nemožno považovať. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Ak bol invalidný dôchodok priznaný so spätnou platnosťou, nárok na daňový bonus zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti
Zákon o rodine jasne hovorí, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pre zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je rozhodujúce nadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti (18 rokov) je významná okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. S plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony.
Po dosiahnutí plnoletosti by malo byť výživné platené priamo dieťaťu a nie druhému rodičovi. Neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Na zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie, ak existuje. Je však vhodné odkomunikovať zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom.
Je vhodné, aby maloleté dieťa malo zriadený účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr.
Ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.
Na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výživnom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konania sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok
Plnoleté dieťa má nárok na výživné, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole, a popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby. Nie je však možné to zneužívať. Ak by sa popri štúdiu mohlo samo živiť, výživné mu nepatrí.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže o nej rozhodnúť súd. Výživné súdy spravidla určujú pri jednom dieťati vo výške cca 20 % z príjmov povinného rodiča bez ohľadu na výšku rodinných prídavkov. Ale tie percenta nie sú určené zákrokom. Súčasne platí, že dieťa má právo zdielať životnú úroveň svojho rodiča.
Nakoľko je dieťa dospelé, rodič si od neho nevie vynútiť styk. Ani súd mu nemôže prikázať, aby sa s ním stýkalo. To však rodiča nezbavuje plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť, a to až do času, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť (ak študuje na VŠ, potom dosiahnutím II. stupňa).
Povinnosť platiť výživné voči deťom sa nekončí ukončením štúdia na strednej škole, ani nahlásením sa na úrade práce. Rodič je povinný platiť výživné, kým nie je dieťa schopné sa samé živiť (samozrejme to nemôže zneužívať a byť pasívna v otázke osamostatnenia sa). V prípade, že má vyživovaciu povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím, je možné z jeho strany podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V konaní musí otec preukázať, že ste schopná sa sama živiť (napr. že ste zamestnaná, podnikáte, brigádujete a popritom si hľadáte práca na TPP…).
V zmysle Trestného zákona, kto najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.
Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite
Ukončenie bakalárskeho štúdia automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Rozhodujúce je, či je dieťa schopné samo sa živiť - teda či má objektívnu možnosť zabezpečiť si vlastné príjmy, napríklad zamestnaním. Ak je evidované na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie, vo väčšine prípadov sa vyživovacia povinnosť rodiča ešte neskončila. Súd by však vždy posudzoval konkrétne okolnosti - napríklad, či sa nevyhýba práci úmyselne alebo či je nezamestnanosť len dočasná.
Odporúča sa, aby dieťa o tejto situácii informovalo otca a v prípade nezhody sa obrátilo na súd, ktorý môže rozhodnúť, či vyživovacia povinnosť trvá. Ďalším krokom je sledovať, či sa situácia nezmení - akonáhle sa zamestná, vyživovacia povinnosť zaniká.
Ak dieťa ukončilo štúdium maturitou a už počas štúdia začalo pracovať. Má pravdepodobne zmluvu na dohodu alebo je brigádnik, aby za neho zamestnávateľ nemusel platiť odvody. Jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda. Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť. Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní (napr. štúdiu na vysokej škole (nadstavbové štúdium) Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť. Pokiaľ však váš syn už ukončil prípravu na svoje budúce povolanie, potom by mala vaša vyživovacia povinnosť zaniknúť a syn by sa mal riadne zamestnať tak, aby si dokázal z príjmu pokryť svoje životné potreby. Ak by ste chceli mať právnu istotu, odporúčam podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za prepokladu, že vaša vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím. Súd bude skúmať, či je syn schopný samostatne sa živiť, a ak áno, vyživovaciu povinnosť zruší. Pokiaľ však vaša vyživovacia povinnosť nebola určená súdnym rozhodnutím, potom môžete synovi oznámiť, že nakoľko už neštuduje, ale začal pracovať, vaša vyživovacia povinnosť zanikla a že výživné mu už poskytovať nebudete.
Ak dieťa poberá sociálne štipendium, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Ak má rodič pochybnosti, či má platiť výživné na plnoleté dieťa, môže postupovať nasledovne:
Ak rodič platí výživné na základe súdneho rozhodnutia, nemôže jednoducho prestať platiť. Musí podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd bude skúmať, či sa zmenili pomery a či je dieťa schopné samo sa živiť.
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu. Ak je splnená vyššie uvedená podmienka, oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky § 2 ods. Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z. Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole [okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov].
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto povinnosť trvá, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Vek dieťaťa nie je rozhodujúci, ale skôr jeho schopnosť zabezpečiť si vlastné potreby.
Schopnosť samostatne sa živiť znamená schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Súdna prax spája vznik tejto schopnosti aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. Pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, súd zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda s nižším príjmom spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné trvá. Kedy je dieťa schopné sa samostatne živiť? Keď je pripravené vykonávať prácu na ktorú sa pripravovalo štúdiom.
Štúdium na vysokej škole, aj v externej alebo diaľkovej forme, sa spravidla považuje za pokračovanie nezaopatrenosti. Súd pri posudzovaní, či je dieťa schopné samostatne sa živiť, zohľadňuje nielen výšku zárobku, ale aj jeho pravidelnosť, dlhodobosť a či je schopný pokryť všetky životné náklady dieťaťa (bývanie, strava, štúdium, zdravotná starostlivosť a pod.). Príležitostná alebo čiastočná brigáda, najmä ak ide o nižší príjem, spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti rodiča.
Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Ktorý konkrétny deň to je? Tu sa právne názory rozchádzajú, štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy.
Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššie nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí.
Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na zrušení výživného. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa bezdôvodne súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde. Samozrejme, plnoleté dieťa môže byť zastúpené advokátom alebo druhým rodičom, avšak vo väčšine prípadov súd trvá na výsluchu dieťaťa na súde čo logicky vedie k zhoršeniu vzťahov rodiča s dieťaťom.
Ak rodič zvažuje podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory a zhromaždiť potrebné dôkazy. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd v obvode bydliska navrhovateľa.
Súd vypočuje dieťa a rodiča na pojednávaní a vykoná potrebné dokazovanie. Až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení výživného je potrebné výživné platiť.
Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.
Až do mesiaca v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil až do doby než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať tzv.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám viem pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkam zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Vo výnimočných prípadoch môžu dobré mravy ovplyvniť trvanie nároku dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Zákon o rodine v tretej hlave upravuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Táto povinnosť je zákonná a trvá, až kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Zákon neobmedzuje právo na výživu konkrétnym vekom dieťaťa. Rozhodujúce sú viaceré faktory, ako vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby a majetkové pomery. Vo väčšine prípadov výživné zaniká ukončením magisterského štúdia prvej vysokej školy. Ak by dieťa chcelo študovať ďalšiu vysokú školu po ukončení jednej, vyživovacia povinnosť už zvyčajne netrvá. Avšak, ak dieťa ukončí prípravu na povolanie a má pracovné príležitosti, ale nemá záujem pracovať, povinnosť platiť výživné nepokračuje. Ak dieťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, je povinné prispievať na domácnosť podľa svojich možností.
Výživné na vysokoškoláka nezaniká automaticky, ak dieťa popri dennom štúdiu brigáduje. Výnimkou je situácia, keď dieťa pracuje a študuje externe, čím sa predpokladá, že sa dokáže samo živiť. Vo vzťahu k rodičom platí aj princíp solidarity, ktorý hovorí, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako ich rodičia. Ak sú majetkové pomery dieťaťa lepšie ako rodičov, nemá to vplyv na ich vyživovaciu povinnosť. Pri stanovení výšky výživného sa berú do úvahy majetkové pomery a životná úroveň rodičov. Ak bola vyživovacia povinnosť určená súdom a dôvody pre jej určenie zanikli, je vhodné, aby rodič podal návrh na zrušenie výživného pre plnoleté dieťa. Až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení je však potrebné výživné platiť.
Prerušenie štúdia samo o sebe automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné sa samo živiť. Ak dieťa preruší štúdium, aby pracovalo, môže to mať vplyv na posúdenie jeho schopnosti samostatne sa živiť. Súd bude skúmať dôvody prerušenia štúdia a či je dieťa schopné si zabezpečiť všetky svoje potreby. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť, napríklad z dôvodu choroby alebo invalidity, rodičia sú naďalej povinní ho vyživovať. Ak sa však dieťa nezamestnáva z lenivosti, existuje dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Ak študentka prvého ročníka vysokej školy zistí, že odbor nie je pre ňu vhodný a štúdium ukončí ešte v prvom semestri, vyživovacia povinnosť otca, ktorý jej platí výživné, pravdepodobne skončí v momente, keď prestane byť študentkou VŠ.