Zmysel života na dôchodku a aktivity pre plnohodnotné prežívanie

V súčasnosti sa vďaka pokroku v medicíne a zlepšujúcim sa životným podmienkam dožíva vyššieho veku čoraz viac ľudí. S predlžujúcou sa dĺžkou života nadobúda aj prežívanie staroby novú kvalitu. Avšak odchod do dôchodku môže pre mnohých predstavovať významnú životnú zmenu, ktorá so sebou prináša nielen voľný čas, ale aj potenciálnu stratu identity a zmyslu života. Preto je dôležité venovať pozornosť aktívnemu a plnohodnotnému prežívaniu dôchodkového veku, aby sa predišlo pocitom osamelosti, izolácie a duševnej kríze.

Starnutie ako prirodzený proces a výzva pre spoločnosť

Starnutie je prirodzený proces, ktorý završuje biologický vývin človeka. Staroba a starnutie sú problémom nielen individuálnym, ale aj spoločenským. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku. Sociálny status starších ľudí je často nízky a sú im pripisované negatívne osobnostné vlastnosti a nízke kompetencie. Preto je dôležité, aby spoločnosť prijala starobu, pretože seniori tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami a nemalá dávka tolerancie.

Kríza odchodu do dôchodku a hľadanie novej identity

Odchod do dôchodku býva pre niektorých ľudí životnou krízou, najmä u mužov predstavuje veľkú životnú zmenu. Človek, ako tvor spoločenský, chodil do práce celý svoj život, mal v nej povinnosti a náplň života. Niekto od neho niečo žiadal, bol za niečo zodpovedný, prejavovali mu dôveru, alebo mu niečo vytýkali. Práca zaraďuje človeka do určitého kolektívu, s ktorým sa delí o spoločné záujmy, kde má svoje určité postavenie, úlohy, zodpovednosť, povinnosti a svoj význam. Dosiahnutím dôchodkového veku sa táto úloha mení, človek je voľný, bez povinností, ale aj bez programu. Človek sa vidí aj v dôchodku v predošlých úlohách, ale pre okolie a pre priateľov už takým nie je. Preto môže obdobie dôchodku pre mnohých ľudí znamenať obmedzenie aktivity a duševnú krízu. Niektorí ľudia si začínajú viac všímať seba a ťažkosti, ktoré mali už aj predtým, lebo majú dosť času na premýšľanie. Úplná nečinnosť nie je vhodnou relaxáciou a oddychom.

Aktivity pre aktívne starnutie a zmysluplné využitie voľného času

Pre úspešné starnutie je potrebné, aby sa starší človek prispôsobil úbytku fyzických síl a zdravia, vyrovnal sa so vstupom do dôchodku a poklesom príjmu, vytvoril si pozitívne vzťahy medzi známymi, vyrovnal sa so smrťou životného partnera a dokázal vychádzať v ústrety sociálnym a verejným požiadavkám. Tieto náročné úlohy je možné zvládnuť len vtedy, ak je človek vyváženou osobnosťou, s reálnymi životnými cieľmi, reálnym sebahodnotením a dostatočne širokou škálou záujmov.

Záľuby a spoločenské aktivity

Najjednoduchším spôsobom využitia voľného času sú rôzne záľuby. Záľuba v spoločenských hrách väčšinou trvá iba krátko, po čase sa stáva nudnou. Veľkú časť voľného času môže zaberať športová aktivita, ktorá patrí do kategórie sociálnych kontaktov. Zatiaľ čo sa mladší tešia zo svojich atletických výkonov a hlavným motivačným prvkom je u nich súťaž, starší obvykle radi pokračujú vo svojom obľúbenom športe, ale s vylúčením súťaženia. V tomto veku sú vhodné kompromisy, pretože starnutie a rýchlosť či silácke výkony k sebe nepatria.

Prečítajte si tiež: Vplyv humoru na život

Šport a pohyb pre fyzické a duševné zdravie

Najobľúbenejšou a najčastejšou športovou činnosťou sú prechádzky, plávanie, turistika, tanec, bicyklovanie, stolný tenis, golf… S cvičením sa má začať čo najskôr, ale nikdy nie je neskoro. Vo vyššom veku však cvičenie musí byť primerané veku, spôsobu života, trénovanosti a zdravotnému stavu. Cvičenie priaznivo vplýva aj na duševnú rovnováhu. Najjednoduchším a najlepším cvičením pre starších ľudí sú prechádzky. Sú pre každého, zdravého či chorého, pre každého kto môže chodiť. Prechádzky pôsobia upokojujúco a zábavne, môžu posilňovať a otužovať. Majú byť výdatné, ale nemajú človeka vyčerpať. A navodiť ťažkosti a strach. Dlhšie denné prechádzky zlepšujú trávenie, funkciu čriev a chuť do jedla. Výdatné prechádzky znižujú potrebu preháňadiel. Prechádzka pred spaním je najlepším liekom. Dobre pôsobia na nervový systém a mrzutému a utrápenému človeku pomôžu lepšie ako početné lieky a návšteva lekára. Zmiernia rôzne nervové napätie alebo zabránia mnohým stresovým situáciám.

Rozptýlenie osamote a mentálna aktivita

Vo vyššom veku má význam aj rozptýlenie osamote. Osoba, ktorá má vážnejšie porušenú pohyblivosť, môže vhodne tráviť voľný čas počúvaním rozhlasu, sledovaním televízie. Vhodné je aj riešenie krížoviek, pre ženy ručné práce. Vzdelávanie (edukačné) aktivity vychádzajú zo skutočnosti, že i vo vyššom veku je človek schopný osvojovať si mnohé vedomosti. Tempo výučby má byť pomalšie a individuálne prispôsobené veku, zdravotnému stavu, schopnostiam a doterajším vedomostiam. Veľmi vhodnou formou výučby sú univerzity a akadémie tretieho veku, ktoré okrem nových poznatkov prinášajú spoločenské kontakty, životnú náplň, vyplnenie voľného času, zlepšenie kvality života. Trénovanie mozgu výrazne spomaľuje zhoršovanie mentálneho zdravia, udržiava mozog v aktivite.

Vzdelávanie a univerzity tretieho veku

V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu. Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch.

Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je “vysokoškolská”, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia. Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblať poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora.

Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého. Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívny starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov. Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov.

Prečítajte si tiež: Lepšie vnímanie zvukov

Zapojenie do spoločnosti a medzigeneračné vzťahy

Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese. Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe - najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie. Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti. Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti.

Zastávame názor, že v spoločnosti by mali mať svoje miesto nielen mladí, ale rovnako aj starší ľudia a životné skúsenosti a múdrosť starých ľudí by mali byť vyvážené aktivitou mladých ľudí. K významným sociálnym aspektom patrí vzťah starších ľudí k rôznym sociálnym skupinám, najmä k rodine.

Psychologické aspekty a duševné zdravie

Ľudí vo vyššom veku trápi veľa tém a ich život sprevádza aj viac rizikových faktorov, ktoré môžu mať vplyv aj na ich duševné zdravie. Mnohí po opustení pracovného života strácajú časť svojej identity. Aj preto má v psychologickom poradenstve a terapii zmysel ich podporovať, aby ju znova objavili. Prežitý život človeka prináša veľa tém, z ktorých sú niektoré veľmi špecifické a typické práve pre vyšší vek. Napríklad obdobie tranzície súvisí s odchodom človeka do dôchodku, kedy po stiahnutí sa z pracovného života stráca časť svojej identity. Je dôležité ho podporovať, aby ju znovu objavil. S prichádzajúcou starobou sa postupne zhoršuje aj fyzické zdravie. V prípade, že má človek životného partnera, sa jeden z dvojice často ocitá v roli opatrovateľa. V neposlednom rade sa s pribúdajúcim vekom musí vysporiadať aj s témou smrti a straty blízkych. Všetky tieto uvedené faktory a zvyšujúci sa psychický stres môžu ľuďom spôsobiť pomerne silný pocit osamelosti, pričom vo vyššom veku rastie aj riziko vzniku duševného ochorenia. Toto obdobie by sa však nemalo brať ako obdobie strát. Práve naopak, v psychologickom poradenstve alebo v terapii by sme mali vytvárať priestor na znovu hľadanie zmysluplnosti v živote aj spolu so zmenami, ktoré prichádzajú.

Osamelosť a sociálna izolácia

Starší ľudia patria do jednej z najohrozenejších skupín. Vo veku 60 až 75 rokov ešte nezažívajú toľko strát a aj ich fyzické zdravie dokáže byť ako tak pevné. V tranzícii z pracovného života do dôchodku si dokážu nájsť aktivity v komunite, ktoré ich až tak neizolujú. Vek na 75 rokov je však z hľadiska pocitov osamelosti veľmi rizikový a mnohí ľudia sa v tomto období života ocitajú v sociálnej izolácii. Už som spomínala rôzne životné tranzície, zhoršujúce sa fyzické zdravie, ovdovenie či opatrovanie blízkych. To všetko v spoločnosti častokrát prehliadame a ľuďom sa v tejto oblasti dostáva pomerne málo finančnej i personálnej podpory. Predstavte si, že sa v staršom veku začnete starať o partnera alebo rodiča. Je to veľmi sociálne izolujúce a neraz to vedie k veľkým pocitom osamelosti. Výskumy hovoria, že pocity osamelosti sú ešte o to silnejšie, ak má partner alebo príbuzný aj kognitívny deficit.

Keď sa človek cíti osamelý, zvyšujú sa u neho aj pocity depresie, ktorá môže tiež prispieť k rozvoju neurodegeneratívneho ochorenia. Áno, medzi osamelosťou a Alzheimerovou chorobou sa vo výskumoch objavuje súvislosť. Vznik rôznych neurodegeneratívnych ochorení môže závisieť od genetických predispozícií, ale aj od rôznych rizikových faktorov. Výskumy hovoria, že osamelosť zvyšuje riziko až o 26 %. Niektoré štúdie, ktoré sa zaoberajú prevenciou zasa uvádzajú, že 4 % zo všetkých diagnostikovaných neurodegeneratívnych ochorení by sa dalo predchádzať, ak by sme redukovali pocity osamelosti u ľudí, ktorí nimi trpia. Mali by sme o tejto téme naozaj viac hovoriť a vytvoriť priestor pre intervencie, ktoré podporujú aj sociálne zapojenie ľudí v staršom veku. Osamelosť ovplyvňuje aj to, akým spôsobom sa staráme o svoje zdravie, či budeme jesť zdravé jedlo, ako často sa budeme hýbať a podobne. To znamená, že práve osamelosť môže spustiť sled udalostí, ktoré zhoršujú zdravie človeka, vrátane kognitívneho zdravia.

Prečítajte si tiež: Zmysel života v seniorskom veku

Sociálne stimulujúce aktivity a dobrovoľníctvo

Štúdie ukazujú, že sociálne stimulujúce aktivity pôsobia protektívne. Ak človeka dlhodobo vystavíme sociálne a kognitívne stimulujúcemu prostrediu, má väčšiu kapacitu vyrovnávať sa s výzvami. Sociálna interakcia je vlastne v mnohom kognitívny tréning, ktorý podporuje funkčnosť ľudského mozgu. Možnosti zapojenia starších ľudí do spoločnosti či komunity sú pomerne redukované. Na Slovensku máme kluby dôchodcov, kde majú nejaký sprievodný program alebo vzdelávanie. Je to jedna z možností, ktorá môže nejakú časť ľudí v staršom veku osloviť. No nejakú časť ľudí to vôbec neosloví. Ak chceme znížiť pocity osamelosti a zvyšovať sociálne zapojenie ľudí v staršom veku, mali by sme to robiť cez nejaké aktivity, ktoré podporia ich pocit aktívnej participácie. Ako veľmi dobré sa ukazujú programy, ktoré zapájajú ľudí do dobrovoľníckych aktivít podľa ich výberu. Aj ľudia v staršom veku potrebujú cítiť, že sú prínosom pre spoločnosť a okolitú komunitu. Že aktivity, ktorým sa venujú, nie sú len pre aktivitu samotnú, ale podporujú pocit zmysluplnosti. Či už sa človek niečo naučí, rozvíja digitálne zručnosti na rozšírenie sociálnych kontaktov alebo sa venuje pestovaniu, cvičeniu a vidí za sebou istý progres.

Sociálne predpisovanie a prepájanie systémov starostlivosti

Jednou z intervencií v rámci zdravotného alebo sociálneho systému na redukciu osamelosti je aj sociálne predpisovanie. Umožňuje odkazovať ľudí na služby a aktivity, ktoré im poskytujú sociálnu, emocionálnu alebo praktickú oporu v rámci komunity. Vyžaduje si to však práve ponuku aktivít v komunite a vedomosť zdravotného sociálneho systému o dostupných možnostiach. Na Slovensku sme ešte len v začiatkoch, ale z hľadiska nášho tímu je to jedna z ciest, ktorá by veľmi mohla pomôcť rôznym osamelým ľuďom. Na Slovensku máme možnosti, ako zapojiť ľudí v staršom veku, avšak uniká nám veľká skupina ľudí, ktorá nie je úplne v kontakte so zdravotným alebo sociálnym systémom. Páči sa mi, že v niektorých krajinách funguje aktívnejšie vyhľadávanie ľudí, ktorí potenciálne trpia pocitom osamelosti a tzv. case manažéri (napríklad sociálni pracovníci) s nimi komplexne riešia ich ťažkosti. V rámci komunity sa tak prepájajú jednotlivé systémy starostlivosti (zdravotný, sociálny systém), čo sa ukazuje ako veľmi dôležité. Obdivujem tiež iniciatívy, ktoré podporujú medzigeneračné stretnutia, pri rôznych príležitostiach a v rôznych aktivitách. Myslím, že by sme mali povzbudiť ľudí, aby nebrali ohľad na to, čo je primerané vzhľadom k ich veku, ale aby sa venovali aktivitám, ktoré ich zaujímajú.

Spiritualita a zmysel života v starobe

Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života. Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod.

Dôstojná staroba a právo na rozhodovanie

Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka. Práve ľudská dôstojnosť sa stala základom pre personálnu normu, na ktorej stavajú všetky spravodlivé etické systémy spoločnosti.

Záver

Zmysel života na dôchodku je individuálna záležitosť, ktorá závisí od osobnosti, záujmov a životných skúseností každého jednotlivca. Dôležité je, aby seniori mali možnosť aktívne sa zapájať do spoločnosti, rozvíjať svoje záľuby, vzdelávať sa a udržiavať sociálne kontakty. Spoločnosť by mala vytvárať podmienky pre dôstojné a plnohodnotné prežívanie staroby, aby sa predišlo pocitom osamelosti, izolácie a duševnej kríze. Aktívne starnutie a zmysluplné využitie voľného času sú kľúčom k spokojnému a šťastnému životu na dôchodku.

tags: #zmysel #života #na #dôchodku #aktivity