Povinnosť odstrániť stavbu uložená rozsudkom: Dôvody a právne aspekty

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou súdnych rozhodnutí, ktoré ukladajú povinnosť odstrániť stavbu. Analyzuje podmienky, za ktorých môže súd takéto rozhodnutie vydať, a to najmä v kontexte ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka (OZ). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od identifikácie stavby v žalobe až po dôsledky rozhodnutia pre vlastnícke práva.

Identifikácia stavby v žalobe

Podľa ust. § 135c ods. 1 OZ žalobca nie je povinný v žalobe presne vymedziť stavbu, ktorú žiada odstrániť, pomocou geometrického plánu. Postačuje, ak je stavba identifikovaná iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. Podstatou žaloby podľa § 135c ods. 1 OZ je návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza neoprávnená stavba, aby bola táto stavba odstránená. Úspech žalobcu v spore závisí od preukázania, že na jeho pozemku sa nachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená. Polohové určenie plochy pozemku zastavaného neoprávnenou stavbou slúži len na identifikáciu stavby, aby ju nebolo možné zameniť s inou stavbou. Žalobca teda nemusí v žalobnom petite uviesť, že navrhuje odstrániť neoprávnenú stavbu z konkrétne vymedzenej časti pozemku.

Význam identifikácie stavby pre vykonateľnosť rozhodnutia

Pre vykonateľnosť rozhodnutia súdu podľa § 135c ods. 1 OZ je dôležité identifikovať stavbu, ktorú je žalovaný povinný odstrániť, nezameniteľným spôsobom. Ak by žalobca identifikoval neoprávnenú stavbu nezameniteľným spôsobom (napr. uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/133/2020 z 30. 1.), je to postačujúce.

Rozhodovanie súdu podľa § 135c OZ

Súd pri rozhodovaní o odstránení neoprávnenej stavby zvažuje rôzne aspekty, ako napríklad hospodárnosť a účelnosť odstránenia. Ak by odstránenie len časti stavby bolo nehospodárne a neviedlo by k urovnaniu sporov medzi susedmi, súd môže rozhodnúť inak. Rovnako, ak žalobca nemá záujem o vlastníctvo stavby a nie je účelné mu prikázať len časť stavby do vlastníctva, súd môže postupovať podľa § 135c ods. 4 OZ.

Príklad z praxe: Zriadenie vecného bremena namiesto odstránenia stavby

Napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno k časti nehnuteľnosti žalobkyne parcela KN-C č. 1834/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., graficky vymedzenej geometrickým plánom Ing. V. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, v rozsahu novovytvorenej parcely KN-C č. 1834/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 7 m2 v prospech vlastníkov susedných nehnuteľností, rodinného domu č. XXXX stojaceho na pozemku parcele KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, evidovaného na LV č. XXXX k. ú. P., pozemku parcela KN-C č. 1832/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, pozemku parcela KN-C č. 1835 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, pozemku parcela KN-C č. 1836 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, pozemku parcela KN-C č. 1837 - trvalý trávnatý porast o výmere 165 m2, evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. P. oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni za zriadenie vecného bremena sumu 700,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) s tým, že vecné bremeno vo vymedzenej časti bude zaťažovať vlastníka pozemku KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. P. „toho času žalobkyňu“, trpieť na uvedenom pozemku vecné bremeno - odkvap garáže, zastavanú časť garáže bez súpisného čísla v rozsahu 7 m2, vymedzených geometrickým plánom Ing. H. č. 266/2018 zo dňa 19.11.2018 ako novovytvorená parcela KN-C č. 1834/4, trpieť právo vstupu na sporný pozemok za účelom údržby garáže, strechy garáže, opravy, odstránenia snehu a iných nevyhnutných okolností na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutnom rozsahu (výrok II.). Ďalej v rozsudku vyslovil, že práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka s vlastníctvom uvedených pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne, žalovanej (výrok III.). Súčasne zastavil konanie v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti parcela KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 9 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. P., ktorej sa zriadenie vecného bremena nedotýka, (výrok IV.).

Prečítajte si tiež: Kontext rozsudkov o starostlivosti

V tomto prípade súd prvej inštancie nezriadil odstránenie stavby garáže z pozemku žalobkyne, pretože by išlo len o odstránenie časti tejto stavby (v pomere k ostatnej časti stavby podstatne menšej) a toto by nebolo hospodársky účelné a ani by to neviedlo k urovnaniu napätia medzi susedmi. Rovnako nepostupoval v zmysle ust. § 135c ods. 2 OZ, keďže žalobkyňa nemala záujem o vlastníctvo stavby garáže a zároveň by bolo nereálne a neúčelné žalobkyni do vlastníctva prikazovať len časť stavby garáže. Preto postupoval podľa ust. § 135c ods. 4.

Trovy konania

Rozhodnutie o náhrade trov konania závisí od úspechu strán v spore. Ak súd žalobe vyhovie len čiastočne, môže rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd môže zohľadniť aj dlhoročné spory medzi stranami a fakt, že priznanie náhrady trov konania by spor neodstránilo.

Odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania

Proti rozhodnutiu o trovách konania sa možno odvolať. Odvolateľ môže namietať, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho žalobu ako dôvodnú a mal mu priznať nárok na plnú náhradu trov konania. Ak súd zriadil vecné bremeno podľa § 135c ods. 3 OZ, musel vymedziť jeho obsah i rozsah, ale to nemení nič na tom, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná a garáž žalovanej je neoprávnene postavená na pozemku žalobcu.

Žalobca môže namietať, že v konaní neučinil žiadne späťvzatie žaloby a zriadenie vecného bremena s konkrétnym rozsahom nemožno považovať za čiastočný neúspech na jeho strane. Súčasne žalobca môže považovať argument okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil i skutočnosť, že ide o dlhoročný spor medzi stranami ako susedmi a priznanie náhrady trov konania by spor neodstránilo a neviedlo by k zmieru medzi stranami konania, za bez akejkoľvek právnej relevancie.

Ďalšie aspekty rozhodovania o odstránení stavby

Pri rozhodovaní o odstránení stavby súd zohľadňuje aj ďalšie faktory, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Matka na rodičovskej a výživné: Dôležitý rozsudok

• Verejný záujem: Súd skúma, či stavba nie je v súlade s verejným záujmom.
• Stavebné povolenie: Súd skúma, či bola stavba postavená s platným stavebným povolením.
• Dobrú vieru stavebníka: Súd skúma, či stavebník konal v dobrej viere, že má právo stavať na danom pozemku.
• Premlčanie: Súd skúma, či nárok na odstránenie stavby nie je premlčaný.

Príklad: Stavba predajného stánku na cudzom pozemku

Žalobca sa domáhal vypratania pozemku odstránením predajného stánku žalovaného s argumentom, že je správcom spoločnej nehnuteľnosti a žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť s poukazom na znenie § 135c ods.

Súd v takomto prípade skúma platnosť zmlúv o nájme a podnájme, existenciu stavebného povolenia a súlad stavby s územným plánom. Ak sa preukáže, že stavba je na pozemku neoprávnene, súd môže rozhodnúť o jej odstránení.

Prečítajte si tiež: Judikatúra: Zníženie výživného pri invalidite

tags: #rozsudok #zalovany #je #povinny #odstranit #stavbu