Zmluva o dielo a ochrana spotrebiteľa: Komplexný prehľad práv a povinností

Zmluva o dielo je dôležitý právny nástroj, ktorý upravuje vzťahy medzi zhotoviteľom a objednávateľom pri zhotovovaní určitého diela. Ak je objednávateľom spotrebiteľ, vstupuje do hry aj ochrana spotrebiteľa, ktorá má za cieľ vyvážiť nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Tento článok sa zameriava na analýzu zmluvy o dielo v kontexte ochrany spotrebiteľa, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a judikatúru.

Úvod do problematiky ochrany spotrebiteľa

Spotrebiteľské zmluvy predstavujú špecifickú kategóriu zmlúv, kde na jednej strane stojí dodávateľ (podnikateľ) a na druhej strane spotrebiteľ. Vzhľadom na to, že spotrebiteľ v takomto vzťahu často nemá rovnaké znalosti a možnosti ako dodávateľ, právny poriadok mu poskytuje zvýšenú ochranu. Jedným z hlavných cieľov tejto ochrany je zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol v zmluvnom vzťahu znevýhodnený a aby mal dostatok informácií na prijatie informovaného rozhodnutia.

Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv nájdeme v Občianskom zákonníku. V zmysle legálnej definície je spotrebiteľská zmluva každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je vždy osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, to znamená, že vždy pôjde o podnikateľa. Pri posudzovaní, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, je teda dôležité postavenie zmluvných strán. Nie je podstatné, či spotrebiteľ s dodávateľom uzatvára zmluvu o dielo, kúpnu zmluvu, zmluvu o pôžičke, alebo akúkoľvek inú zmluvu. Nie je podstatné ani to, či sa zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa spravuje Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom.

Jedným zo znakov spotrebiteľskej zmluvy je fakt, že ňou nie je naplnená zásada rovnosti, ktorá je typická pre súkromné právo. Jedným zo spôsobov, ako vyvážiť nerovné postavenie spotrebiteľa a dodávateľa, je určenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a ich zákaz. Občiansky zákonník obsahuje ich výpočet, pričom nie je definitívny. To znamená, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve môže byť akákoľvek podmienka poškodzujúca postavenie a práva spotrebiteľa. Ako neprijateľnú možno označiť napríklad podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, podmienka, ktorá umožňuje dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, podmienka, ktorá umožňuje, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a veľa ďalších.

Kto je spotrebiteľ?

Definícia spotrebiteľa je kľúčová pre určenie, či sa na daný zmluvný vzťah vzťahuje ochrana spotrebiteľa. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Príklad 1: Peter si v jednom z obchodných reťazcov kúpil novú práčku do domácnosti.
• Príklad 2: Zuzana si objednala mobil.
• Príklad 3: Rodina sa rozhodne zobrať svoju rodinu na dovolenku k moru a uzatvorí zmluvu o obstaraní zájazdu. V tomto prípade rodina vystupuje ako spotrebiteľ a cestovná kancelária na druhej strane ako dodávateľ.

Všetci si obstarali tieto veci na súkromné účely, t. j. vyplýva, že ním môže byť len fyzická osoba. tovaru či služby nakupoval vyslovene pre svoju osobnú spotrebu. spotrebiteľa považoval.

Podnikateľ ako spotrebiteľ

Je dôležité rozlišovať situácie, kedy podnikateľ vystupuje ako spotrebiteľ.

• Príklad: Pani Iveta je advokátka, ktorá vlastní advokátsku kanceláriu. kancelárie kúpila kancelársky papier. Pani Iveta je v tomto prípade spotrebiteľkou.

V prípade, že Iveta navštívi butik a kúpila si nový kabát, vystupuje v tomto prípade spotrebiteľkou.

Zmluva o dielo: Základné charakteristiky

Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku (§ 631 a nasl.) a v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.). V kontexte ochrany spotrebiteľa je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma úpravami, pretože Občiansky zákonník poskytuje spotrebiteľom širšiu ochranu.

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka sa uzatvára vtedy, ak zhotoviteľ (podnikateľ) sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa (spotrebiteľa) určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zaň cenu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka predstavuje komplexnú, samostatnú úpravu vzťahov, ktorá platí len medzi podnikateľskými subjektmi. Zaraďujeme ju preto k relatívnym obchodne záväzkovým vzťahom. Subjektmi zmluvy o dielo sú zhotoviteľ a objednávateľ. Zmluva o dielo vzniká na základe dohody zmluvných strán. Charakteristická pre tento zmluvný typ je široká vzájomná spolupráca zmluvných strán smerujúca k zhotoveniu výsledku diela. Zmluva o dielo je primárne charakterizovaná záväzkom zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzkom objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Povinnosti zhotoviteľa

Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností. Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t.j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád.

Ďalšou povinnosťou zhotoviteľa vyplývajúcou z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka je zhotoviť dielo v dohodnutom čase. Zákon výslovne uvádza, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu diela, pokiaľ sa strany v zmluve nedohodli inak. Ak teda strany v zmluve nedohodnú čas vykonania diela, bude sa postupovať individuálne, podľa náročnosti a podmienok vykonávania diela. Termín, do ktorého je zhotoviteľ povinný dielo vykonať bude potrebný najmä pre určenie omeškania zhotoviteľa a pre prípadný spor.

Z obsahu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu, príp. viac osôb. V praxi sú tieto osoby zväčša označované ako subdodávatelia alebo podzhotovitelia. Takýto spôsob vykonania diela je praktický najmä v zložitejších prípadoch, ktoré si vyžadujú viacero špecializovaných činností (a to najmä pri výstavbe). Ak je ale aj táto otázka stranami v zmluve upravená, alebo z povahy diela vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo osobne, nesmie poveriť vykonaním diela nikoho iného. V právnej praxi nie je jednotná teória, či „inými osobami“ sa rozumie iný podnikateľ a nie zamestnanec zhotoviteľa. Pre posúdenie toho, či môže zhotoviteľ - fyzická osoba poveriť vykonaním diela svojich zamestnancov alebo či bude povinný vykonať dielo sám, bude rozhodujúci obsah zmluvy a povaha diela. V prípade právnických osôb tento problém poverenia zamestnancov samozrejme nenastáva, avšak i tu môže nastať zákaz poverenia iných osôb - iného podnikateľa, vykonať dielo, a to z dôvodu, že objednávateľ si ako zhotoviteľa mohol vybrať konkrétnu právnickú osobu napríklad, z dôvodu kvalitnej práce jej zamestnancov.

Zhotoviteľ sa môže u poverenej osoby domáhať plnenia z titulu jeho zodpovednosti z medzi nimi uzavretej zmluvy o dielo, príp.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Práva zhotoviteľa

Medzi práva zhotoviteľa okrem práva vykonať dielo pred dohodnutým časom a právom poveriť vykonaním diela tretiu osobu, patrí i právo obstarať veci potrebné na vykonanie diela na účet objednávateľa, a to za predpokladu, že povinnosť obstarať veci mal objednávať a ten si ju nesplnil ani v primeranej lehote. Právom zhotoviteľa je i domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak v priebehu vykonávania diela vznikla potreba vykonať i ďalšie činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela alebo ak sa zvýšili účelne vynaložené náklady na vykonanie diela.

Povinnosti objednávateľa

Hlavnou povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. Zhotoviteľ v zásade vykonáva dielo samostatne a nie je viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ mu táto povinnosť priamo zo zmluvy nevplýva. V praxi môže nastať prípad, kedy objednávateľ odmietne prevziať riadne vykonané dielo aj preto, lebo nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie ceny za dielo. Nesplnením tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa prevzatia diela žalobou na súde. Prostredníctvom žaloby o plnenie môže zhotoviteľ žiadať o vyslovenie povinnosti objednávateľa dielo prevziať. Objednávateľ môže namietať, že dielo má vady, t.j. zhotoviteľ bude musieť následne preukázať riadne vykonanie diela, príp. vadnosť materiálu alebo pokynov objednávateľa, na ktoré zhotoviteľ včas upozornil. Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. Zhotoviteľ môže následne požadovať aj náhradu škody voči objednávateľovi.

S povinnosťou objednávateľa prevziať dielo súvisí i povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ďalšie povinnosti objednávateľa sú najmä odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli a zároveň bude znášať nebezpečenstvo škody na týchto veciach.

Práva objednávateľa

Medzi práva objednávateľa patrí právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov. Právom objednávateľa je i kontrolovať vykonávanie diela a zároveň požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela a taktiež žiadať, aby zhotoviteľ vykonával dielo dohodnutým spôsobom. Objednávateľ je tiež oprávnený kontrolovať predmet diela na rôznych stupňoch jeho vykonávania a v prípade zistenia vád zvoliť spôsob ich odstránenia.

Dispozitívny charakter zmluvy o dielo

Vyváženosť práv a povinností tak na strane zhotoviteľa, ako i objednávateľa, je zabezpečená v dispozitívnom charaktere zmluvy o dielo, čo poskytuje zmluvným stranám dostatočnú voľnosť pri uzatváraní zmluvy a následných vzájomných dojednaniach. Dispozitívna úprava dáva priestor objednávateľovi a zhotoviteľovi dostatočne jasne vymedziť svoje vzájomné požiadavky do zmluvy o dielo, na základe čoho majú možnosť predísť sporom z porušenia dojednaných práv a povinností.

Ochrana spotrebiteľa v zmluve o dielo

Ak je objednávateľom spotrebiteľ, vzťahujú sa na zmluvu o dielo ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. To znamená, že spotrebiteľ má právo na:

• Informácie: Pred uzavretím zmluvy musí byť spotrebiteľ jasne a zrozumiteľne informovaný o všetkých podstatných aspektoch zmluvy, ako je cena, rozsah diela, termín vykonania, záručné podmienky a pod. Predávajúci je povinný bezodkladne po uzavretí zmluvy uzavretej na diaľku, najneskôr spolu s dodaním tovaru alebo do začatia poskytovania služby, poskytnúť spotrebiteľovi potvrdenie o uzavretí zmluvy na trvanlivom nosiči. Potvrdenie musí obsahovať všetky informácie uvedené v § 3 ods. 1, ak predávajúci neposkytol tieto informácie spotrebiteľovi na trvanlivom nosiči už pred uzavretím zmluvy uzavretej na diaľku a potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa a vyhlásení podľa § 4 ods. 6 písm. b) alebo ods. 8 písm. b), ak boli poskytnuté.
• Odstúpenie od zmluvy: Pri zmluvách uzavretých na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu. Ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. h), spotrebiteľ je oprávnený aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy uzavretej na diaľku alebo od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní odo dňa prevzatia tovaru.
• Ochrana pred neprijateľnými podmienkami: Zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a neboli s ním individuálne dojednané, sú neprijateľné a sú neplatné.
• Riešenie sporov: Spotrebiteľ má právo na mimosúdne riešenie sporov prostredníctvom systému alternatívneho riešenia sporov.

Neprijateľné zmluvné podmienky

Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 definuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Ide o zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Príklady neprijateľných podmienok:

• Podmienky, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
• Podmienky, ktoré obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za vady diela.
• Podmienky, ktoré vyžadujú, aby spotrebiteľ platil neprimerané zmluvné pokuty.
• Podmienky, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
• Podmienky, ktoré umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi.
• Podmienky, ktoré v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi.
• Podmienky, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

Zmluva uzavretá na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov

Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho upravuje špecifické práva spotrebiteľov pri zmluvách uzavretých týmito spôsobmi.

• Zmluva uzavretá na diaľku: Zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom dohodnutá a uzavretá výlučne prostredníctvom jedného alebo viacerých prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty, telefónu, faxu, adresného listu alebo ponukového katalógu.
• Zmluva uzavretá mimo prevádzkových priestorov predávajúceho: Zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo na ktorej uzavretie dal návrh predávajúcemu spotrebiteľ na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo uzavretá v prevádzkových priestoroch predávajúceho alebo prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bezprostredne po individuálnom a osobnom oslovení spotrebiteľa predávajúcim na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho, alebo uzavretá počas predajnej akcie alebo v súvislosti s ňou.

V prípade týchto zmlúv má spotrebiteľ právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní bez udania dôvodu a bez akejkoľvek sankcie. Predávajúci je povinný spotrebiteľa o tomto práve informovať.

Judikatúra v oblasti ochrany spotrebiteľa

Judikatúra Súdneho dvora EÚ a slovenských súdov zohráva dôležitú úlohu pri výklade a aplikácii právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa. Medzi relevantné rozhodnutia patria:

• PremiumJUDKATÚRA: Skúmanie postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súdom: Najvyšší súd uviedol svoj právny názor na otázku ex offo skúmania postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
• VEĽKÝ SENÁT NS SR: Ochrana spotrebiteľa a zmluva o výkone správy: Pravidlá na ochranu spotrebiteľa sa uplatnia aj na zmluvy o výkone správy podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavreté medzi správcovskou spoločnosťou a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktorí sú fyzické aj právnické osoby.
• SDEÚ: Úroky z úveru po predčasnom zosplatnení: S výhradou overení, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu, sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že nie je uplatniteľná na vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu o úvere, nemôže byť povinný na základe ustanovení tejto zmluvy v prípade predčasného zosplatnenia úveru platiť predajcovi alebo dodávateľovi bežné úroky za obdobie od rozhodnutia o tomto zosplatnení až do skutočného splatenia požičanej sumy, pokiaľ zaplatenie úrokov z omeškania a iných zmluvných pokút splatných podľa uvedenej zmluvy umožňuje kompenzáciu skutočnej škody, ktorú predajca alebo dodávateľ utrpel.
• Premlčanie nároku spotrebiteľa o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok: Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 2. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C‑42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením uvedeného rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom, ktorý bol v ňom prijatý.
• Bezúročnosť spotrebiteľského úveru a premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia: Bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere, má v prípade spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Zmluvný vzťah je v takomto prípade založený relevantným právnym titulom, na základe ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť (aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch).
• UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (deviata komora) z 2. júla 2020 vo veci C‑853/19, IM proti STING Reality s.r.o.: Články 8 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004, sa majú vykladať v tom zmysle, že kvalifikácia obchodnej praktiky ako agresívnej v zmysle týchto ustanovení vyžaduje konkrétne a špecifické posúdenie všetkých okolností charakterizujúcich túto praktiku s prihliadnutím na kritériá stanovené v uvedených ustanoveniach. Článok 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na preskúmanie nekalej povahy podmienok zmluvy uzatvorenej medzi spotrebiteľom a podnikateľom, je povinný v prípade, že podnikateľ napriek výzve, ktorá mu bola v tomto zmysle doručená, odmietne predložiť vnútroštátnemu súdu podobné zmluvy, ktoré uzavrel s inými spotrebiteľmi, uplatniť vnútroštátne procesné pravidlá, ktoré má k dispozícii, na účely posúdenia, či podmienky takejto zmluvy boli individuálne dohodnuté.
• PremiumNárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania: V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
• Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 19. 12. 2019 vo veci C‑290/19, RN proti Home Credit Slovakia a.s.: Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená nie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.
• Platnosť rozhodcovskej doložky: Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodnujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.
• Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. septembra 2019 vo veci C‑331/18 TE proti Pohotovosti, s. r. o.: Článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 2. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 smernice 2008/48, ako boli vyložené rozsudkom z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia (C‑42/15, EU:C:2016:842), sa majú uplatniť na zmluvu o úvere, o akú ide vo veci samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.
• Charakter zmluvy o výkone správy: Zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predstavuje svojím charakterom spotrebiteľskú zmluvu, v súvislosti s konaním o ktorej sa uplatní aj režim ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
• Platnosť rozhodcovskej doložky pri spotrebiteľskej zmluve: Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky.

Tieto rozhodnutia zdôrazňujú dôležitosť ochrany spotrebiteľa a zabezpečenia spravodlivých zmluvných podmienok.

tags: #zmluva #o #dielo #a #ochrana #spotrebiteľa