Špeciálnopedagogická Podpora pre Zrakovo Postihnutých: Metodiky a Formy Vzdelávania

Špeciálnopedagogická podpora zrakovo postihnutých si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby týchto jednotlivcov. Tento článok sa zaoberá metodikami a formami špeciálneho vyučovania, ktoré sú kľúčové pre úspešnú edukáciu zrakovo postihnutých.

Špeciálnopedagogická Didaktika a Metodiky Vyučovania

Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami. Prihliada sa na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a špeciálnych potrieb vyučovaných jedincov a ich vek. Didaktika v špeciálnej pedagogike sa člení na didaktiku zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých a zdravotne oslabených, žiakov s narušenou komunikáciou, detí psychosociálne narušených, detí s poruchami učenia a správania, detí s viacnásobným postihom a detí výnimočne nadaných a talentovaných.

Pri zohľadňovaní sprostredkovaného obsahu vzdelávania možno hovoriť o didaktike (metodike) všeobecnovzdelávacích predmetov (na špeciálnych školách), didaktike odborných predmetov, didaktike pracovného vyučovania a didaktike odborného výcviku (na odborných učilištiach) a podobne. Špecializované didaktiky sa sústreďujú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, narušenia, alebo potreby - napr. používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich.

Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na cieľ, obsah, podmienky a prostriedky výchovno-vzdelávacieho procesu na špeciálnych školách. Didaktiky možno členiť z viacerých aspektov: podľa druhu a stupňa postihnutia (napr. žiakov telesne postihnutých, slabozrakých a pod.), podľa jednotlivých predmetov (napr. slovenský jazyk, telesná výchova, zemepis, hudobná výchova, chémia a pod.) a podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov (napr. didaktiky elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku a pod.). Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je aj to, že v rámci nich sa uplatňujú spravidla špeciálne metódy, reedukácie alebo rehabilitácie.

Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Závisí to od druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vyučovaných žiakov, od cieľov a obsahu ich vzdelávania a od vybavenia školy i žiaka vhodnou kompenzačnou technikou a pod.

Prečítajte si tiež: Čo je špeciálnopedagogická starostlivosť?

Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:

  • Všeobecné: Metódy používané u intaktných žiakov.
  • Modifikované: Metódy používané u intaktných žiakov modifikované pre potreby postihnutých.
  • Špeciálne: Metódy používané len pre špeciálne školy.

Ďalšie delenie je podľa:

  • Logického postupu: Podľa ktorého sa rozvíja učivo. Sem patria: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
  • Prostriedkov a zámerov: Ktoré pri vyučovaní prevládajú. Rozdeľujeme ich na: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.

Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva.

Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:

  1. Úvodné (vstupné) práce.
  2. Bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk).
  3. Konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách), napr. vystrihovania.

Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.

Prečítajte si tiež: Viac o špeciálnopedagogickej starostlivosti

Metódy Osvojovania Základných Komunikačných Spôsobilostí

Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí, t.j. rozprávaniu, písaniu, čítaniu, počítaniu:

  • Britská metóda: Spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
  • Belgická metóda: Cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré s už predtým naučili vyslovovať.
  • Materinská metóda: Vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:

  1. Metóda viacnásobného opakovania informácie.
  2. Metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.).
  3. Metóda optimálneho kódovania.
  4. Metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácie.
  5. Metóda spätnej väzby.
  6. Metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania.

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:

  1. Metóda slovného sprostredkovania.
  2. Metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.).
  3. Metóda kombinovaná (z uvedených foriem).

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o ŠP metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o ŠP metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Formy Vyučovania Postihnutých a Narušených Žiakov

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

Prečítajte si tiež: Viac o špeciálnopedagogickej starostlivosti

  • Miesto, kde sa realizuje výučba: Môže ísť o vyučovanie na špeciálnej škole, v špeciálnej triede pri bežnej škole, v triede na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
  • Počet súčasne vyučovaných žiakov: Individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie - na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov. Zmiešané vyučovanie - pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnym pedagógom.
  • Dĺžka vyučovania: Časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
  • Stupeň homogenity žiakov: Homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutý žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
  • Obsah vzdelávania.

Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.

Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán.

Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinsky jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.

Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Obsah Vzdelávania (Curriculum)

Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný premetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia, napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.

História Vzdelávania Zrakovo Postihnutých na Slovensku

Organizovaná starostlivosť o zrakovo postihnutých má svoje korene v stredoveku, kedy vznikali azylové zariadenia pri kláštoroch. Tieto zariadenia poskytovali útočisko a základnú starostlivosť pre ľudí s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

Významným medzníkom v dejinách vzdelávania zrakovo postihnutých bolo založenie prvých ústavov. Na území Slovenska, v poradí tretí, štátom podporovaný ústav Andreja Cházára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave bol založený dňa 15. 10. 1901.

Dňa 24.9. 1961 sa otvorili nové možnosti zrakovo postihnutým deťom slávnostným otvorením Základnej deväťročnej školy internátnej pre slabozrakých na Svrčej ul. 6 v Bratislave - Karlovej Vsi. Zásluhu na zriadení tejto školy mali pán Ján Šoltés, Ing. Juraj Mamojka, v tom čase pracovník MsNV - odbor výstavby, nestor československej špeciálnej pedagogiky Viliam Gaňo a Doc.PhDr. Vladimír Predmerský, CSc.

História vzdelávania slabozrakých žiakov na Slovensku samostatne v oddelených triedach sa začína v šk. r. 1945/46. Riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči pán Ján Šoltés, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých detí a patril medzi najprogresívnejších tyflopedagógov v Československu pochopil, že treba vytvárať triedy, v ktorých sa budú oddelene vzdelávať slabozrakí a nevidiaci žiaci. Do roku 1953 sa slabozrakí žiaci vyučovali v ZDŠI v Levoči. V roku 1953 sa triedy 1.- 5. ročníka pre slabozrakých presťahovali do Liptovského Jána. Žiaci 6.- 9. ročníka sa i naďalej vyučovali v Levoči. V r. 1961 sa všetci slabozrakí žiaci presťahovali do novovybudovanej školy v Bratislave-Karlovej Vsi. Prvým riaditeľom školy bol menovaný Ján Šoltés.

V šk. r. 1961/62 navštevovalo školu 144 žiakov. V r. V r. 1972 bol menovaný do funkcie riaditeľa školy Jozef Stajník, zástupcami riaditeľa Edita Nigová a Gabriela Vagaská, neskôr Veronika Geržová a PhDr. Ondrej Németh. V r. 1988 po odchode p. Jozefa Stajníka do dôchodku bol menovaný do funkcie riaditeľa školy p. PhDr. Ondrej Németh, zástupcami riaditeľa boli Veronika Geržová a PaedDr. Jozef Šimko. Od 1.9. 1991 je riaditeľom školy PaedDr. Jozef Šimko, zástupcami riaditeľa Veronika Geržová a Mgr.Daria Bučová. Od 1. 9. 2001 bola zástupkyňou riaditeľa v škole PhDr. Dagmar Pavlíková. Od 1. 9. 2005 zástupcami riaditeľa sú Veronika Geržová a Mgr.

V r. 1961 pedagogický kolektív tvorilo 18 učiteľov a 16 vychovávateľov, ktorí mali veľmi málo skúseností s prácou so slabozrakými deťmi. S veľkou dávkou nadšenia, obetavosti a príkladného vzťahu k zrakovo postihnutým deťom prekonávali ťažkosti spojené s prípravou pomôcok a s uplatňovaním nových progresívnych metód a foriem práce. Prostredníctvom týchto nadšencov sa tvorila metodika výchovnovyučovacieho procesu slabozrakých žiakov. Postupne v ďalších rokoch pribúdali ďalší špeciálnopedagogickí pracovníci, ktorí aktívne nadväzovali na prácu svojich starších kolegov. V škole sa tak postupne vytváral kolektív pedagogických pracovníkov, ktorý sa spoločnými silami snažil plniť úlohy a ciele spojené s prípravou slabozrakých žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie sa v pracovnej činnosti a v živote vôbec. Kontakty so školami pre zrakovo postihnutých sa postupne rozširovali nielen v rámci Československa, ale aj Maďarska, Nemecka a Holandska.

V prvých rokoch bol nedostatok špeciálnych pomôcok, pedagógovia si vo väčšej miere zhotovovali pomôcky sami. V prvých rokoch používali žiaci osobné optické pomôcky - ručné lupy, príložné lupy, ďalekohľadové okuliare a turmóny. Neskôr učitelia začali vo väčšej miere používať spätné projektory. V druhej polovici sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch v spolupráci s pracovníkmi Očnej optiky p. Ing. Mušitzom a p. Bôžikom sme začali používať lupy anglickej firmy COIL, ktoré boli asférické a vyrobené zo špeciálnych tvrdených umelých hmôt, ktoré nemali takmer žiadne skreslenie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zásluhou pochopenia našich potrieb pracovníkmi MŠ SR, hlavne pracovníkmi oddelenia špeciálnej pedagogiky sme mohli školu vybaviť špičkovými elektronickými kompenzačnými pomôckami. Zriadili sme špeciálnu učebňu s čiernobielymi televíznymi lupami, neskôr boli triedy vybavené aj farebnými TV lupami. Pre deti, ktoré mali problémy s veľkosťou písma sme mali k dispozícii zväčšovací kopírovací stroj, kde sme zväčšovali texty. Keďže sa v tomto období začali u nás vzdelávať aj nevidiace deti, boli sme nútení aj pre ne zabezpečiť kompenzačné pomôcky - napr. hovoriace kalkulačky, OPTACON-y, EURÉKY, Braille´n Speak, ARIE. Rozšírením používania PC sa aj v našej škole začali používať aplikované programy pre slabozrakých a nevidiacich, zväčšené zobrazovanie, hlasový výstup a dynamický hmatový display.

Súčasný Systém Vzdelávania Zrakovo Postihnutých

Škola zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Koncepcia zahrňuje oblasti: výchovno-vzdelávaciu, diagnostickú, preventívnu, terapeuticko-liečebnú, oblasť reedukácie a kompenzácie zraku a poradenskú činnosť. Obsah vzdelávania jednotlivých typov škôl je totožný s obsahom vzdelávania škôl bežného typu. Odlišné sú metódy a formy práce pri zníženom počte žiakov v triede. Už od prvých ročníkov pracujú deti s modernými korekčnými a kompenzačnými pomôckami.

  • Špeciálna materská škola pre slabozrakých a nevidiacich: Program výchovnej práce v materskej škole vychádza z programov MŠ bežného typu a je rozšírený o špeciálne výchovy: individuálna tyflopedická starostlivosť, priestorová orientácia a mobilita zrakovo postihnutých, základy Braillovho písma. Príprava je zameraná na lepšiu adaptáciu a bezproblémový prechod zrakovo postihnutých žiakov do základnej školy. Počet žiakov v triede: 6 - 8 žiakov.
  • Základná škola pre slabozrakých: Učebný plán je rozšírený o povinný predmet písanie na stroji a nepovinné predmety individuálna tyflopedická starostlivosť a individuálna logopedická starostlivosť, bodové Braillovo písmo. Určité odlišnosti sú vo výučbe telesnej výchovy podľa druhu a stupňa zrakového postihnutia a podľa predpísaného pohybového obmedzenia. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.
  • Základná škola pre nevidiacich: Učebný plán je rozšírený o bodové Braillovo písmo, prácu s OPTACON-om, EURÉKOU, ARIOU a o priestorovú orientáciu. Určité odlišnosti sú v predmetoch Tv, Pv, Vv vzhľadom k zrakovému postihnutiu. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.
  • Špeciálna základná škola pre slabozrakých: Učebné plány a učebné osnovy sú totožné ako na bežnej ŠZŠ. Dôraz sa kladie na výučbu pracovného vyučovania. Telesná výchova je prispôsobená možnostiam a schopnostiam kombinovane postihnutých detí.
  • Špeciálna základná škola pre nevidiacich: Učebné plány a učebné osnovy sú totožné s bežnými ŠZŠ.
  • Základná umelecká škola pre zrakovo postihnutých - smer hudobný: Postupuje sa podľa bežných učebných plánov a osnov pre ZUŠ. Výučba je poskytovaná bezplatne. Jedným z cieľov je príprava talentovaných detí na štúdium na konzervatóriu. Konzervatórium v Bratislave na Tolstého ul. otvorilo oddelenie pre zrakovo postihnutých. Žiaci, ktorí majú hudobný sluch a dobré manuálne zručnosti sa v tejto škole môžu vyučiť aj za ladičov klavírov.
  • Špeciálno-pedagogická poradňa: Poskytuje poradenskú činnosť pre zrakovo postihnuté deti predškolského a školského veku, deťom integrovaným v bežných školách, ich rodičom a učiteľom. Zabezpečuje starostlivosť dennú, týždennú, mesačnú a celoročnú starostlivosť. Metódy a formy sú prispôsobené zrakovému postihnutiu detí.

Škola je vybavená modernými pomôckami, bez ktorých by zrakovo postihnuté deti pracovali len s veľkou námahou. Okrem klasických lúp, špeciálnych okuliarov. Škola je zapojená do projektu INFOVEK. Slabozraké a nevidiace deti pracujú s PC (Internet). Máme špeciálny software pre slabozrakých (programy LUNAR a MAGIC - zväčšujú text na monitore až 40-krát). Pre nevidiacich máme software JAWS - hovoriaci program, ale aj hmatový display (tzv. Braillovský riadok), aby slabozrakí, ale aj nevidiaci mohli získavať od malička zručnosti v práci s počítačmi a v práci s Internetom. Spolupracujeme s Podporným centrom pre zrakovo postihnutých pri MFF UK, študenti uvedenej fakulty vedú krúžky práce s PC. Vo výchove mimo vyučovania máme veľa moderných pomôcok a hier, ktoré využívajú zrakovo postihnuté deti vo voľnom čase. Každá výchovná skupina má televízor, rádio, kazetový a kotúčový magnetofón, taktiež gramofóny, v niektorých miestnostiach sú klavíre, kde sa môžu deti pripravovať na hodiny individuálnej hry na hudobné nástroje, ďalej máme herňu s LEGO-m a učebňu s počítačmi.

tags: #špeciálnopedagogická #podpora #pre #zrakovo #postihnutých #metodiky

Ďalšie články