
Rozvod predstavuje náročnú životnú situáciu s právnymi a emocionálnymi aspektmi. Jednou z najdôležitejších otázok pri rozvode je úprava starostlivosti o maloleté deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na právne aspekty starostlivosti o dieťa pred rozvodom na Slovensku, s dôrazom na práva otca.
Na Slovensku je zánik manželstva možný dvoma spôsobmi: smrťou jedného z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Slovenský právny poriadok neumožňuje rozvod na základe výlučnej dohody manželov. Manželstvo môže ukončiť jedine súd. Ak sa manželia dokážu dohodnúť na podstatných otázkach, proces sa môže zrýchliť a zjednodušiť.
Súd môže rozviesť manželstvo len vtedy, ak zistí "vážny a trvalý rozvrat" vzťahov medzi manželmi. Súd prihliada na porušenie manželských povinností, ktoré zahŕňajú povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Preukazovanie rozvratu spočíva v dokazovaní, či manželia skutočne tvoria rodinu.
Rozvodové konanie sa začína podaním návrhu na rozvod manželstva. Návrh musí spĺňať všeobecné aj osobitné náležitosti, aby bol súdom prijatý. Je nevyhnutné uviesť presné údaje o navrhovateľovi a odporcovi. Kľúčovým prvkom je podrobné opísanie príčin rozvratu manželstva a dôvodov, prečo je vzťah vážne a trvalo rozvrátený.
Ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd musí súčasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Toto konanie je spojené s konaním o rozvode a zahŕňa rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, úpravu styku s ním, a určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní súd z úradnej povinnosti ustanoví kolízneho opatrovníka.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Existujú tri formy starostlivosti o maloleté deti:
Pri rozhodovaní o forme starostlivosti je rozhodujúci záujem dieťaťa.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dovtedy, kým nie je schopné živiť sa samé. Výška výživného sa určuje na základe príjmov, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov.
Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo na styk s dieťaťom. Rozsah a spôsob styku sa určuje dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Ak partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, môžu spísať rodičovskú dohodu. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu.
Znalec má nezastupiteľnú úlohu v konaní o rozvode, súčasťou ktorého je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
Dieťa môže preberať rôzne roly v rozvodovom konaní, ako napríklad obeť, aktívny spojenec, nástroj, sprostredkovateľ, pôvodca alebo arbiter.
Pred podaním návrhu na rozvod majú obaja rodičia rovnaké rodičovské práva a povinnosti voči deťom. To znamená, že žiadny z rodičov nemá automaticky väčšie právo na dieťa, pokiaľ súd nerozhodne inak alebo neexistuje dohoda medzi rodičmi. Ak jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, môže sa domáhať svojho práva na súde.
Ak manželka bráni otcovi v styku s maloletým synom, otec sa môže domáhať svojho styku s maloletým synom na súde. V tomto prípade by sa viedlo aj konanie do času rozvodu, pričom ak by manželka podala návrh na rozvod, v tomto by sa rozhodovalo aj o rodičovských právach a povinnostiach k mal.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Presťahovanie s mal. dieťaťom v rámci územia SR zákon o rodine výslovne neupravuje. Čo však explicitne uvádza, je, že o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa majú rodičia mal. dieťaťa dohodnúť, v opačnom prípade rozhodne súd na návrh jedného z nich.
Je nesmierne dôležité vysvetliť deťom, že napriek ukončenému vzťahu zostávajú ich rodičmi na celý život. U dieťaťa je hlavne potrebné eliminovať pocit zodpovednosti za vzniknutú situáciu. Dieťa by malo byť o rozvode informované vecne, bez prehnaných emócií a katastrofického scenára. Vysvetliť deťom, že nestrácajú ani jedného zo svojich rodičov. Nerobte z detí rukojemníkov svojich osobných sporov.