
Rozvod je komplexný proces, ktorý zasahuje do života všetkých zúčastnených, a to najmä detí. Prechod rozvodom rodičov môže byť pre dieťa traumatizujúci a môže mať dlhodobé psychologické dôsledky. Preto je veľmi dôležité pochopiť, ako rozvod ovplyvňuje deti a ako im môžu rodičia a ich okolie pomôcť zvládnuť túto náročnú životnú zmenu. Tento článok sa zameriava na psychologické aspekty rozvodu, s dôrazom na dopad na deti a úlohu psychológa v tomto procese.
Rozvod je jednou z najťažších skúšok v živote človeka a len malé percento detí rozvod rodičov negatívne nezasiahne. Niektoré deti sa s tým vyrovnajú lepšie, iné horšie. U niektorých detí môžu pretrvávať trvalé následky, ktoré môžu ovplyvniť aj ich budúci život.
Deti prežívajú rozvod rodičov rôzne, v závislosti od ich veku a vývinového štádia. Dospelí by si mali všímať signály, ktoré im dieťa vysiela. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a formuje sa u neho vedomie vlastného ja. K tomu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom.
V adolescencii sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.
Rodina a rodinné prostredie majú v dnešnej spoločnosti veľký vplyv na celkový psychický vývoj jedinca už od prenatálneho obdobia. Každý člen rodiny plní nejakú funkciu. Na začiatku je to matka, ktorá sa podieľa na vývoji dieťaťa už v tehotenstve. Úloha otca stúpa až v neskoršom veku, ako autorita a vzor u dieťaťa. Avšak celková atmosféra v rodine je závislá a silne sa formuje od rodiny ako celku, nie len samostatne od jednotlivých členov.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s Rozvodom a Detmi podľa Duda Hexa
Dieťa v rodine rozpadnutej rozvodom rodičov je v situácii trochu odlišnej. K rozvodu obyčajne nedochádza naraz, ale vnútorná jednotka a vzťahy členov sú spravidla narušené už skôr. Často má dieťa k rodičovi, od ktorého sa odlučuje len slabý vzťah, ale niekedy však môže byť tento vzťah veľmi tesný a dieťa potom znáša odlúčenie skoro tak obtiažne ako je tomu pri úmrtí. Vnútorné vzťahy v rodine navonok rozpadnutej môžu byť veľmi blízke. V mnohých rozvedených rodinách vyrastajú deti duševne zdravé a spoločensky dobre adaptované. No v priemere sú deti z rozvedených manželstiev predsa len horšie adaptované. Postrádajú mravnú a citovú istotu, upadajú preto do nedôvery a strachu z okolia, stávajú sa samotárskymi a uchyľujú sa často k snívaniu, takže sú pri vyučovaní „duchom neprítomné“.
Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.
Psychológ môže zohrávať dôležitú úlohu v rozvodovom konaní, najmä ak ide o boj o deti. Psychológ môže pomôcť:
V rozvodovom konaní sa často vyskytuje manipulácia, ktorá môže mať negatívny dopad na všetky zúčastnené strany, najmä na deti. Manipulácia zasahuje skôr emócie, než rozum, preto nie je ľahké zastaviť "toxický" pocit, ktorý v nás vyvoláva. Prvým a dôležitým krokom je rozsvietiť kontrolku "manipulácie" v našej mysli.
V živote nás azda najviac ovplyvňuje výchova rodičov. Najcitlivejšie obdobie života detí, ktoré nás najviac formuje do života je vek od 0 do 3 rokov, ktorý je kľúčový z hľadiska telesného, rozumového aj citového vývinu. Sociálne zručnosti zasa dieťa naberá najmä medzi 3. a 6. rokom života. Rozhodujúce pre zdravý vývin dieťatka je aj prenatálne obdobie.
Prečítajte si tiež: Minimalizácia dopadov rozvodu
De Wolff (1997) definoval 6 základných aspektov dobrej starostlivosti: citlivosť, pozitívny prístup, synchrónia, vzájomnosť, podpora a stimulácia. Vo výskumoch matiek neisto pripútaných detí sa ukázalo, že reagujú skôr na základe svojich vlastných potrieb alebo nálad. Vo vytvorení uspokojivého a synchronizovaného vzťahu s deťmi zlyhávajú i depresívni rodičia, ktorí často ignorujú detské sociálne signály. Ďalšou skupinou necitlivých rodičov sú tí, ktorí sami vyrastali ako nemilované, zanedbávané alebo zneužívané deti. Rozdiely sú aj v kvalite vzťahu rodičov - všeobecne platí zásada: „aké partnerstvo, také rodičovstvo“. Šťastné páry sa navzájom podporujú v starostlivosti o dieťa, sú trpezlivejší a optimistickejší. Naopak nešťastné páry sú po narodení dieťaťa menej citliví, majú horší postoj k roli rodiča a s deťmi si vytvárajú menej tesné väzby.
Odhaduje sa, že viac ako 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Osamelosť nezávisí na tom, koľko kamarátov a vzťahov máme. Pocit osamelosti plne závisí od subjektívnej kvality našich vzťahov - ako veľmi sa cítime emočne vzdialení od ľudí okolo nás. Človek môže žiť sám a necítiť sa osamelo, rovnako ako žiť obklopený ľuďmi a trpieť osamelosťou. Viac ako 60% osamelých ľudí žije v manželstve. Keď manželské páry už nezdieľajú najhlbšie pocity, myšlienky a zážitky, môžu sa cítiť odcudzene a osamelo.
Prejavy pozornosti, súcitu, rovnako ako praktická pomoc alebo dobrovoľnícke aktivity sú jednou z najlepších ciest ako udržiavať, ale aj vytvárať nové vzťahy. Pomoc druhým znižuje pocity osamelosti, zvyšuje pocit vlastnej hodnoty a obľúbenosť u druhých. Tiež je vhodnou príležitosťou na zoznámenie pre tých, ktorí majú strach nadväzovať nové kontakty s ľuďmi. Zameranie na druhé miesto na seba.
Pokiaľ rozvod rodičov neprináša deťom vyslovenú úľavu a koniec ustavičných hádok, je prirodzené, že dieťa reaguje na odchod jedného rodiča smútkom. Pojmom smútok označujeme miernejší pocit nešťastia. Pojem depresia označuje hlbšiu a bolestivejšiu reakciu na rozpad rodiny. Smútok je bežný a prirodzený duševný stav. Depresia, ktorá z neho vyrastá, zvyčajne naznačuje, že človek má hlbšie psychologické problémy. Hranicu medzi normálnym smútkom a depresiou možno určiť veľmi ťažko.
Kritériom môže byť, že smútok po určitom čase pomaly ustupuje a netrvá príliš dlho. Depresia môže trvať veľmi dlho a zmiernenie resp. Najcharakteristickejším prejavom smútku u detí po rozchode rodičov je neschopnosť alebo znížená schopnosť tešiť sa. Veci, ktoré ich predtým bežne tešili a prinášali im radosť, im začnú byť zrazu ľahostajné. V ich hrách sa zjavuje často akési hľadanie stratenej osoby alebo zázračné nájdenie niekoho, kto zmizol. Deti chodia "ako bez duše" a oddávajú sa dennému sneniu.
Prečítajte si tiež: Priebeh rozvodu
Stav depresie charakterizuje zvyčajne strata chuti do jedenia, pokles záujmu o učenie, celková apatia, pocit bezmocnosti a beznádejnosti, podráždenosť, nutkavé sebakritizovanie a utiahnutosť. U niektorých detí sa prejavuje aj únava, slabosť, zraniteľnosť, neschopnosť' plánovať, malá motivácia, znížená odolnosť voči frustrácii a neschopnosť využiť hru ako prostriedok na vyrovnávanie sa s rozchodom rodičov. V horších prípadoch sa deti zaoberajú myšlienkami na samovraždu, prestávajú dbať na svoju bezpečnosť a niekedy sa dokonca o samovraždu skutočne pokúsia.