Rozvod, Hádky a Deti: Ako Rozpad Rodiny Ovplyvňuje Psychický Vývoj Dieťaťa

Rozvodovosť má síce klesajúci trend, no v realite sa stretávame s mnohými deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene. Akú rodinnú normu dostalo do vienka vaše dieťa? Rodinu s mamou a otcom, výchovu jedného rodiča či striedavú starostlivosť? Ako vzťah rodičov ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa?

Vplyv rodinného prostredia na dieťa

Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Dieťa, ktoré vyrastá odmalička iba s jedným rodičom, vníma túto rodinnú situáciu ako normu. Nič iné nevidelo. Keď začne chodiť do materskej školy, môže sa rodič pripraviť na to, že sa dieťa bude pýtať, prečo to má inak ako väčšina detí.

„Ak má dieťa aj druhého rodiča, len spolu nežijú a dieťa má uspokojené svoje potreby nielen v materiálnej, ale aj psychickej oblasti a vníma zdravú citovú väzbu, nie je problém vyrastať s oddelenými rodičmi,“ hovorí psychologička Sylvia Horváthová. Ako je to v prípade, že sa rozpadne rodina, v ktorej fungovali mama a otec bok po boku?

Ak dieťa vyrastá v rodine s mamou a otcom a odrazu sa vzťah rodičov rozpadne, dieťa prichádza o istotu a bezpečie.

Ako dieťa spracuje rozvod

Ako dieťa spracuje rozvod/rozchod rodičov, závisí od viacerých faktorov, od veku dieťaťa, vzťahov s ostatnými členmi rodiny a aj tým, či sa rodičia rozišli „potichu“ a v dobrom alebo rozchodu či rozvodu predchádzali hádky či psychické a fyzické násilie. Čo treba urobiť, aby vaše dieťa necítilo zodpovednosť za rozpad vášho vzťahu a miesto trápenia v detskej izbe si užívalo bezstarostnú hru a radosť zo života?

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Odborníčka hovorí, že ako bude dieťa reagovať na rozpad rodičovského vzťahu, záleží predovšetkým na zrelosti samotných rodičov. Zrelý človek si nepotrebuje cez dieťa dokazovať svoju moc a primárne dbá o pohodu a zdravý vývoj svojho dieťaťa. Aj preto je potrebné čo najviac komunikovať s ohľadom na vek a stav potomka. Je fajn ubezpečiť dieťa o svojej láske a podpore. Rovnako aj dohodnúť si pravidlá stretávania sa s dieťaťom a následne ich dodržiavať. Je dobré, ak môže dieťa komunikovať cez telefón či inak s oboma rodičmi podľa svojej potreby. „Myslím, že už dieťa na prvom stupni zvládne komunikáciu s rodičom, vie, kedy sa chce komu ozvať, vie rešpektovať určité pravidlá. Čím v neskoršom veku sa rodičia rozvedú, tým to dieťa nesie ťažšie, pretože dlhšie obdobie žilo v ,ilúzii‘ ideálneho vzťahu mama + otec + dieťa = rodina,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Čo prežíva dieťa pri rozpade rodičovského vzťahu

Každé obdobie môže byť pre dieťa náročné, v prípade, že prežíva rozpad rodičovského vzťahu, to môže platiť dvojnásobne. Základným znakom je zmena správania. Niektoré deti sa utiahnu, iné, naopak, sú drzejšie a môžu začať ubližovať deťom naokolo, pretože sa samy cítia frustrované. „Dieťa sa môže začať sebapoškodzovať, pretože fyzická bolesť je „nič“ oproti tej psychickej, čo prežíva,“ varuje psychologička. Veľmi časté je sebaobviňovanie. „Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, prípadne dostatočne odkomunikovaný dôvod ochladnutia vzájomných rodičovských vzťahov,“ vysvetľuje S. Horváthová.

Malé deti sú otvorenejšie, lepšie a rýchlejšie sa dá u nich odhaliť, že sa v rodine udiala nejaká zmena. Veľmi pekne to vyjadria, ak nie slovami, tak kresbou či hrou určite. Staršie deti, na druhom stupni základnej školy a stredoškolskí študenti, sa často snažia zakrývať pravú príčinu problému, obhajujú rodiča, snažia sa hľadať chybu v sebe. Často sa sebapoškodzujú. Nie sú zriedkavé ani úteky či „vyčíňanie“, len preto, aby sa rodičia uvedomili a začali sa zaoberať dieťaťom, a nie sami sebou, respektíve vzájomnou nevraživosťou. Dieťa má zvyčajne rado oboch rodičov, a tak často kladená otázka rozhádaných manželov či rozvádzajúcich sa partnerov, napr. „Kto je lepší?“, „Ku komu chceš ísť?“, „Koho máš najradšej?“, dovedie mnohé deti v krajnom prípade až na psychiatriu, iné začnú unikať z domu, ďalšie sa podarí zlomiť a priklonia sa k jednému z rodičov viac a druhého zavrhnú.

„Z praxe školskej psychologičky môžem povedať, že deti rozvod rodičov prežívajú rôzne. Najväčšou traumou je u nich, keď sa rodičia nevedia dohodnúť, neakceptujú sa a naťahujú sa o dieťa, respektíve chcú si čo najviac navzájom ublížiť cez dieťa. Druhým problémom býva najmä pri deťoch v materských školách a na prvom stupni základnej školy, ktoré majú striedavú starostlivosť, prechod z jednej domácnosti do druhej. Aj keď majú oboch rodičov rady a tešia sa na nich, chvíľu trvá ,prestaviť si mozog‘. Ako-tak sa to dá zvládnuť, keď má dieťa rovnakú školu, avšak len čo sa okrem domácnosti mení aj škola, je to oveľa náročnejšie a myslím si , že je to aj neprijateľné pre dieťa a jeho zdravý vývoj. Staršie deti sa zvyknú hanbiť za svojich rodičov, že sú rozvedení, alebo ,bojujú‘ s novými partnermi svojich rodičov.“

Sebaobviňovanie u detí

Často sa deti obviňujú, že za rozpadom rodičovského vzťahu stoja práve ony. Deje sa to najmä u detí, ktorým nie je dobre vysvetlený, respektíve dostatočne odkomunikovaný dôvod/proces ochladnutia vzájomných vzťahov a pod.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Dôležitá je v tomto prípade komunikácia. Rozprávať vecne, nereagovať prehnane emocionálne, dieťaťu odpovedať na otázky. Ak príde otázka, na ktorú odpovedať neviete, pokojne to priznajte. Ak ste s deťmi prežili náročné situácie, pripomeňte si ich navzájom a spomeňte si, ako ste ich zvládli. Môže to dať dieťaťu nádej, že aj rozvod prekoná.

„Mnoho rodičov je samých bezradných a nevedia, ako a kde začať. Skôr navrhujem, aby bezradný rodič konzultoval so psychológom či mediátorom svoje obavy, prípadne stratégiu rozhovoru s dieťaťom, keď mu oznámi rozchod/rozvod. Veľmi by som nepreferovala paušalizovať rozvod štýlom, veď sa to deje bežne, však dnes každé druhé, tretie dieťa vyrastá v rozvedenej rodine a pod. Toto nie je podľa mňa to, čo chceme dosiahnuť. Nechceme deťom vysielať signál, že je normálne byť rozvedený. Nie. Normálne je snažiť sa v spoločnom spolužití/vzťahu problémy riešiť a ak sa nedajú či sú inak závažné, je na rade rozchod/rozvod. Po zrelej úvahe. Nie každý deň sa schádzať a rozchádzať. Potom má dieťa ešte väčší chaos.“

Z praxe odborníčky tiež vyplýva, že v tínedžerskom veku si deti navzájom radia, ako „využiť“ rozvod vo svoj prospech, čo tiež nie je najlepšia cesta. Občas je fajn dozvedieť sa , že aj spolužiak , ktorý je z rozvedenej rodiny, to mal niekedy ťažké, ale prekonal to a teraz je s tým v pohode. Môže byť pre dieťa akýmsi vzorom či pomocníkom.

Kedy je rozvod pozitívnou zmenou

Opäť to závisí od toho, ako rodičia žijú po rozvode. Niekedy môže byť rozvod žiaduci, napríklad ak dieťa žije v dlhodobo stresujúcom prostredí alebo v psychicky náročnom, či dokonca fyzicky terorizujúcom. Stresujúce pre dieťa však môže byť aj to, ak sa rodičia rozvedú akoby z ničoho nič. Žijú navonok harmonický život, aj sa tak prezentujú na verejnosti, aj dieťa ich tak vníma a zrazu len príde k rozvodu. Toto dieťa vníma oveľa horšie ako rozvod rodičov, ktorých vzťah bol už dlhšie naštrbený či disharmonický.

Rozchod či rozvod rodičov môže v deťoch zanechať istú stopu, najmä pri hľadaní životných partnerov, ale je to individuálne. Psychologička skôr upozorňuje na výchovu rodičov po rozchode, vzťahy, stereotýpie a napríklad vzťahové reťazce syn - matka, matka - dcéra , otec - dcéra, otec - syn.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Ako komunikovať s deťmi v čase rozvodu

V prípade, že vo vašej rodine nastane nová situácia, je treba ju v prvom rade dobre odkomunikovať deťom. Keď dieťa prechádza zložitým obdobím, najdôležitejšie je venovať mu dostatok porozumenia, pozornosti a slov uistenia. Tráviť s dieťaťom dostatok spoločného času a uistiť ho o vašej láske a bezpečí. „Bezpečie a istota ako základné ľudské potreby predstavujú základné zásady komunikácie s deťmi, najmä vtedy, keď riešia vo svojich mysliach rozvod svojich rodičov. Mali by sme sa s nimi rozprávať o svojich pocitoch, o hneve, aj o dôvode, prečo rozvod nastal,“ radí Petra Ragas, zakladateľka programu pre rozvoj detí a ich rodičov Rozumiemedetom.sk.

Situácii neprospeje, ak jeden z rodičov bude zvaľovať vinu na toho druhého a zaťažovať dušu dieťaťa osočovaním. Komunikácia smerom k deťom by mala obsahovať pochopenie, porozumenie, ale aj dodržiavanie pravidiel. „To, že sa rodičia rozviedli, neznamená, že teraz nebude nič platiť. Je treba nanovo vybudovať dôveru a pocit bezpečia a istoty, a dohodnúť si nové pravidlá. Odporúčam nevolať to pravidlá, ale dohody, aby dieťa nemalo pocit, že ide o príkaz,“ dodáva odborníčka na komunikáciu s deťmi. Vo všeobecnosti platí, že je treba počúvať, neskákať do reči, nechať dohovoriť, povedať svoj pohľad na vec, svoj názor, nepoučovať, nerozkazovať. Ak neviete, akým jazykom lásky hovorí vaše dieťa, skúste si spoločne urobiť test 5 jazykov lásky pre deti.

Príklady zo šoubiznisu

Ako spolu rodičia vychádzajú po rozchode, môže ovplyvniť aj partnerské vzťahy detí. Príkladom, ako zostať rodičom a nevzťahovať po rozchode pozornosť na seba, môže byť známa moderátorka Alexandra Orviská. Tá má s hudobníkom Martinom Valihorom dcéru v tínedžerskom veku. Bývalí partneri udržiavajú silný priateľský vzťah a na fotografiách zo sociálnych sietí pôsobia ako jedna veľká rodina, a to aj napriek tomu, že každý z partnerov už má po svojom boku niekoho iného. „Recept na to, aby spolu dokázali dvaja dospelí ľudia fungovať ako rodičia, aj keď už nie sú partnermi, je podľa mňa veľmi jednoduchý. Musia si uvedomiť, že tým, že sa nimi stali, prijali zodpovednosť za to, že celý vývoj dieťaťa je na nich. Občas treba odložiť svoje ego a zamyslieť sa nad tým, že možno o pár rokov by nás robenie si napriek či handrkovanie sa o dieťa mohlo mrzieť. Najmä z hľadiska výchovy. My sme na to s Martinom prišli pomerne skoro. Je a vždy bude otcom našej dcéry a ako sa hovorí, rodinu si nevyberáš (smiech),“ hovorí Alexandra. Psychologička potvrdzuje, že v takomto vzťahu dieťa cíti podporné prostredie, aj keď je vhodné jasne zadefinovať vzťahy, aby dieťa chápalo, kto je mama a kto otec.

Na opačnej strane pomyselných misiek váh stojí napríklad vzťah moderátorky Very Wisterovej a jej bývalého manžela, ktorý na sklonku roku 2019 uniesol ich dvoch maloletých synov do USA a moderátorka o nich musela bojovať pred americkým súdom. Všetky mamy pochopia, aké psychicky náročné muselo byť zvládnuť takúto nesmierne náročnú skúšku. „Je to smutný prípad. O to smutnejší, že deti sa narodili a vyrastali v inej krajine, v inej kultúre, dosť odlišnej od Slovenska. A keď ich mama doniesla na Slovensko, isto utrpeli kultúrny šok plus šok z toho, že otec nebol taký dostupný, ako sa im zo začiatku hovorilo. Zároveň sú to chlapci, ktorí potrebujú mužský vzor, takže to musel byť na nich dosť veľký nápor. Ani otec im k stabilnej situácii neprispel, keď ich uniesol z krajiny, od matky, do úplne cudzieho štátu, kde nemali ani kamarátov, ani nejakú známu blízku osobu,“ hodnotila vtedy odborníčka.

Manželstvo a rodina v kríze

Rozvod bol donedávna pre väčšiu časť spoločnosti niečím ojedinelým. Avšak, v súčasnosti, kedy sú rozvody častým javom, ani spoločnosť ich neposudzuje tak negatívne ako kedysi. Manželia sa v súčasnosti rozvádzajú z rôznych, niekedy až absurdných príčin. Pravdepodobne najviac zasiahnuté touto skutočnosťou bývajú práve ich potomkovia, deti. Rodičia si málokedy uvedomujú ako sa správajú, ako to ich dieťa vníma, a aké následky to môže zanechať na ich živote. Nie je totiž neobvyklé, že rodičia v týchto situáciách, plných konfliktov, nadávok a hádok obhajujú svoje vlastné záujmy. Dieťa sa tak ocitá v rôznych situáciách, keď sa ho rodičia snažia za každú cenu získať (až kúpiť) na svoju stranu, resp. manipulujú ho. Takéto správanie negatívne ovplyvní jeho detské prežívanie. Rodičia sú v období rozvodu obvykle menej vnímaví k detským potrebám. Riešia akútne problémy ich vzťahu a na iné im už nezostáva síl.

Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, jeho hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo.

Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti. Takto chápané manželstvo upravuje vzťahy medzi dvoma ľuďmi, a to predovšetkým: majetkové, právne. V projekcii majetkovo - právnych vzťahov však vystupuje otázka, a to tá, že aj súčasný trend propagácie legalizovaných partnerstiev rieši majetkovo - právne vzťahy, pričom neriešia otázku plodenia a výchovy detí (čo môžeme považovať za možnosť zrovnoprávnenia s klasickou rodinou), ale často ide len o majetkovo-právne vzťahy, čiže zameranie sa skôr na majetok a nie rodinu.

Uzavrieť manželstvo pred občianskou autoritou môžu slobodní snúbenci, ovdovení, rozvedení (v uzatváraní manželstva pred cirkevnou autoritou je tento bod neprípustný), ako aj maloletí (od 16 -18 rokov) po predložení právoplatného rozhodnutia súdu o povolení uzavrieť manželstvo. Manželstvo predpokladá rodinu. Rodina je charakterizovaná príchodom dieťaťa, a to biologickým alebo adoptívnym spôsobom. Ak chýba dieťa, nemožno hovoriť o rodine. Ak chýba rodič, možno hovoriť o neúplnej rodine. Zakladanie rodín podľa kresťanských tradícií je možné len v manželských zväzkoch. V profánnom svete si však rodina nenárokuje na právny vzťah manželstva, preto sa aj na Slovensku čoraz častejšie objavuje kohabitácia, starší názov konkubinát (concubine - prostitútka, spoločníčka), alebo ľudovo nazývané „žitie nadivoko.“ Práve z týchto vzťahov často vznikajú tzv.“ single, mingle, či patchwork rodiny“ (Tománek, 2012a, s. 44), nevylučujúc homosexuálne rodiny bez legislatívneho rámca.

Manželstvo je vzťahom medzi dvomi osobami rozdielneho pohlavia, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Manželstvo a rodinu zaraďujeme medzi základné inštitúcie spoločenského života. Rodina bola vždy prvým a základným výrazom sociálnej prirodzenosti človeka. Manželstvo je jedinečný vzťah. Je to sociálne uznávaný a formálne uzatvorený zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou. V súčasnej dobe sa mu však už nepripisuje taká dôležitosť ako v minulosti. Dnešní mladí ľudia v manželstve nevidia návod na šťastie, a tak nemajú potrebu „spečatiť“ svoj partnerský vzťah. „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona“ (Čl. 41, ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Manželstvo je tak chránené ako inštitúcia spoločnosti so svojimi úlohami, ktorá zabezpečuje základné sociálne funkcie nevyhnutné pre fungovanie štátu. „Manželstvo je vzťah, ktorý nie je daný nastálo - stále sa vyvíja, podlieha neustálemu vývinu“ (Tuma, 2013a). A práve pre to, aby bol kvalitný a plnil svoj účel, by mali manželia svoj vzťah stále pestovať a rozvíjať. Z takto vytvoreného manželského vzťahu môže vzniknúť rodina vhodná pre výchovu detí.

Manželstvo od jeho začiatku prechádza niekoľkými dôležitými fázami. Sú to (Tománek, 2012b, .s. 1. obdobie manželstva a rodiny prvých 18 mesiacov: manželia sa spoznávajú, majú spoločné záujmy, vedia o sebe, kto sa kde nachádza. Sú citliví jeden na druhého a vzájomne si všímajú, ako sa správajú k okoliu, hlavne opačnému pohlaviu. Začínajú chápať súvislosti okolo rodinných príslušníkov. Často prichádza k prvému tehotenstvu, k prvým spontánnym abortom, riešeniu prvých konfliktov. Ak nie je doposiaľ vyriešená otázka bývania, začínajú manželia nad ňou intenzívne premýšľať. Vytvárajú sa základy vzájomnej dôvery. S prichádzajúcim dieťaťom prichádzajú aj iné starosti a radosti. Manžel sa musí starať nielen o manželku v tehotenstve, ale musí si uvedomiť, že svet sa bude točiť teraz nie okolo neho, ale okolo dieťaťa. 2. obdobie manželstva a rodiny do troch rokov: vo väčšine manželstiev prichádza na svet prvé, ak nie druhé dieťa. Rodina je stabilná, manželia si rozumejú. Sú opatrní na svoje dieťa a dávajú veľmi pozor, kto, čo povie o ich dieťati. S príchodom druhého dieťaťa citlivosť klesá. To, čo neprehliadli pri prvom dieťati, to rozhodne budú prehliadať pri ďalšom. Nie že by mladšie dieťa dostávalo menej lásky a opatery, ale rodičia sú už skúsenejší a zrelší a nevyvedie ich z miery akékoľvek zakopnutie ich ratolesti. Ak manželia žili s rodičmi doteraz, vo väčšine prípadov zvažujú odchod do vlastného bývania. Rodičia kladú prvé základy etiky. 3. obdobie manželstva a rodiny do šiestich rokov: prichádzajú prvé krízy, v niektorých prípadoch nevera. Stupňujú sa povinnosti na oboch rodičov. Deti začínajú rásť, vystrájať. Rodinné vzťahy so širšou rodinou sa buď upevňujú alebo degradujú. Na druhej strane je to najkrajšie obdobie pre rodičov, pretože dieťa vidia od útleho veku rásť, zažívajú s ním prvé pády, prvé slová, prvé otázky, či zaľúbenia v materskej škole. V rodine často prichádza medzi súrodencami k hádkam, komu tá-ktorá vec patrí a pod. Otázka bývania je často už vyriešená. Manželia najčastejšie splácajú hypotekárny úver. 4. obdobie manželstva a rodiny do dvanástich rokov: manželia majú za sebou prvé krízy. Ich vzťah je stabilnejší. Prichádza opätovné vzájomné zaľúbenie. Otvára sa možnosť mať ďalšie dieťa, deti. Rodičia poznajú všetky školské povinnosti svojich detí. Je to obdobie rastu osobnosti nielen detí, ale aj manželstva. Rodičia sa začínajú stretávať v škole so svojimi spolužiakmi, taktiež rodičmi, a vymieňajú si skúsenosti a zážitky. Sú relatívne šťastní a ohľaduplní k sebe navzájom. 5. obdobie manželstva a rodiny do dvadsiatich piatich rokov: manželstvo je relatívne stabilné. Rodičia riešia často pubertálne otázky, prvé vážne zamilovania, sexuálnu a duchovnú orientáciu svojich detí. Manželia objavujú čaro svojich rokov, budujú si kariéru. V tomto období málokedy prichádza na svet ďalšie dieťa. Manželia navštevujú rôzne stretávky a radi sa chodia zabaviť s tým, že o ich deti sa stará príbuzná rodina. 6. obdobie manželstva do päťdesiatich rokov manželstva: je obdobie veľkých turbulencií. Často prichádza k nevere, alkoholizmu, strate zamestnania, pocitom menejcennosti. Manželia pripravujú deti na ich budúci život. Keď dieťa odíde, zažívajú syndróm opusteného hniezda. Ak zomrie jeden z manželov, ten druhý často stráca iskru do života. Je to obdobie svadieb svojich detí, úspešného ukončenia štúdia, prvých vnúčat. Je to obdobie dovoleniek, oddychu. Rodičia dávajú svojim deťom múdrosti života. Je to obdobie krásneho spomínania. Je to obdobie múdrosti, rozvážnosti, optimizmu i kritiky, čo sú vlastne známky dokonale rozvinutej a citovo vyzretej osobnosti.

V súčasnej dobe sa uzatvárajú manželstvá aj medzi osobami rovnakého pohlavia - tzv. registrované partnerstvá. Manželstvo sa však nemôže zamieňať za partnerstvo, tobôž za partnerstvo rovnakého pohlavia. Pretože, ak je manželstvo raz zadefinované ako vzťah jedného muža a jednej ženy, všetko ostatné by túto definíciu zmenšovalo, zosmiešňovalo a s odstupom času by tento pojem stratil rozdielnosť, odlišnosť, význam. Vstup do manželstva je slobodným, dobrovoľným a pritom záväzným rozhodnutím dvoch ľudí opačného pohlavia pre spolužitie, založené na právnom vzťahu, postavené na zásade rovnoprávnosti. V manželskej prísahe okrem iného muž a žena verejne vyhlasujú, že sa nikdy neopustia. A pre mnohých je práve toto hnacou silou na zvládanie možných problémov a kríz v budúcnosti.

„Rodina je sociálnou skupinou“ (Tománek, 2012b. s. 11-12), ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Možno ju charakterizovať aj ako primárnu, neformálnu a intímnu sociálnu skupinu a základnú spoločenskú jednotku (Tamášová, 2007, s. 12), ktorá je často „považovaná za kolísku ľudstva a výchovy.“ Rodina (Prevendárová, 1998, s. 11) sa charakterizuje aj ako malá spoločenská skupina, založená z dvoch dospelých členov opačného pohlavia a ich potomkov. Je to prvé sociálne prostredie, ako i výchovná inštitúcia prvoradého významu, v ktorej sa jedinec ocitá. Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom. Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny. „Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje“ (Kostrub, 2007, s. 15). Dospelí, najmä rodičia sú preň vzorom v akomkoľvek konaní.

Rodina je prirodzenou sociálnou skupinou, základnou bunkou spoločnosti. Združuje ľudí v intímnej jednote na podklade pokrvnej príbuznosti. Všade tam, kde muž a žena žijú spolu, bývajú pod jednou strechou, spoločne hospodária a vychovávajú deti, hovoríme o rodine. V nej si dieťa vytvára vlastnú identitu a typickú kultúru prezentovanú vlastnými tradíciami, hodnotami a konvenciami. Pokrvná príbuznosť, rodinné ekonomické záujmy ako aj výchova detí nevystihujú však ešte dostatočne podstatu rodiny. Rodina totiž nie je schopná existovať izolovane od spoločnosti, vždy je súčasťou širšej sociálnej jednotky, ktorej normy, kultúra, tradície a náhľady zasahujú aj rodinu. „Rodina je preto prvým článkom reťazca, ktorý spája jedinca so spoločnosťou. Rodina je prvým skúšobným prostredím.“ (Tamášová, 2007, s.

Vývojové štádiá rodiny

Ponúkame aj inú typológiu vývojových štádií rodiny (Tománek, 2012b, s. 1. mladá rodina: do 30. 2. rodina stredného veku (Tamášová, 2007, s. 3. 4. Rodina by mala byť miestom, kde sa človek cíti dobre, a bezpečne. Kam sa rád vracia, a kde má vytvorené podmienky pre svoj rast a rozvíjanie svojich schopností. Na druhej strane, nie každý má to šťastie narodiť sa a vyrastať vo funkčnej rodine (Tuma, Dolista, 2010). V tom prípade aj vlastná rodina môže pôsobiť deštrukčne a zanechať negatívne následky na tých, ktorí v nej vyrastali.

Rodina je významným a špecifickým činiteľom socializácie, dáva dieťaťu prvé a veľmi silné skúsenosti do ďalšieho života. Ukazuje dieťaťu ako sa máme správať jeden k druhému, ako spolupracovať a pomáhať si, ako reagovať, keď sa niečo nedarí. Dieťa sleduje názory, postoje a hodnoty matky a otca a tým sa učí, čo je úlohou muža a čo ženy. Rodina je tu základným modelom sociálnej interakcie a komunikácie v malej sociálnej skupine. Začleňuje dieťa do určitého spôsobu života, učí sa sociálnym požiadavkám a normám. Rodina a jej citové zázemie sú nezastupiteľné pre vývoj dieťaťa.

„Krízové situácie v manželstve a partnerstve patria bezpochyby nielen medzi najčastejšie, ale tiež medzi najintenzívnejšie prežívané krízové udalosti vôbec. Zasahujú človeka väčšinou nepripraveného a bez predchádzajúcich varovných signálov. WHO, Svetová zdravotnícka organizácia, zaraďuje partnerské rozvraty, rozvody a krízy medzi najvýraznejšie stresové životné udalosti.“ (Vodáčková, 2010, s. 286). Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom.

tags: #rozvod #hádky #deti #dopad #na #deti