
Rozvody vody a kúrenia sú základom komfortného a funkčného bývania. Pri ich realizácii alebo rekonštrukcii je kľúčové zvoliť správne materiály, ktoré zabezpečia dlhú životnosť, spoľahlivosť a hygienickú nezávadnosť celého systému. Zastarané zdravotnotechnické inštalácie sú najčastejším dôvodom na rekonštrukciu nielen rozvodov, ale aj celej kúpeľne a WC. Nekonečné provizórne opravy sú zbytočnou stratou peňazí, a najmä času.
Na trhu existuje široká škála materiálov vhodných na rozvody vody a kúrenia, pričom každý z nich má svoje špecifické vlastnosti, výhody a obmedzenia.
Tradičným materiálom na vnútorné vodovody sú kovy; patrí k nim oceľ, liatina, meď, olovo a mosadz.
Oceľ má dobré mechanické a technologické vlastnosti, preto sa na rozvody vody používa najčastejšie. Rúrky na studenú vodu môžu byť asfaltované alebo pozinkované, na rozvody teplej vody sa však môžu používať iba rúrky pozinkované, ktoré nesmú prísť do styku so sadrou alebo maltou obsahujúcou chloridové prísady. Spoje oceľového potrubia sa robia mechanicky alebo zváraním. Najpoužívanejším spojom pri závitových rúrkach je závitový spoj pomocou tvaroviek z temperovanej liatiny, nazývaných fitingy (z angl. to fit - prispôsobiť, upraviť). Spoj pomocou fitingov sa bežne používa do menovitého priemeru (DN) 80 mm. Pri väčších profiloch sa používajú prírubové spoje, kde je príruba (kruhová oceľová doska s otvormi) pripevnená na koniec rúrky tupým zvarom. Lisovaný spoj vzniká plastickou deformáciou lisovacej tvarovky a spájanej rúrky pomocou lisovacieho zariadenia vybaveného lisovacími slučkami alebo lisovacími čeľusťami, a to podľa spracovávaného priemeru. Použitím správneho lisovacieho náradia a pomôcok je zabezpečená ideálna geometria lisovaného spoja, a tým aj jeho bezpečnosť, spoľahlivosť a funkčnosť. Lisovaný spoj na kovové materiály začal ako prvý používať a uvádzať do praxe švédsky technik Gunnar Larsson v roku 1962. Išlo o lisovacie spojky vyrobené z uhlíkovej ocele. Neskôr získala švédsky patent nemecká firma a uviedla na trh lisovacie spojky a systémové rúrky z uhlíkovej ocele v rozmerových radoch s priemermi 12 až 28 mm.
Potrubie z medi sa vyznačuje dobrými mechanickými vlastnosťami a v priaznivých podmienkach aj dlhou životnosťou (vnútorný povrch rúrky ostáva aj po dlhodobej prevádzke hladký). Používa sa na studenú aj teplú vodu a je zdravotne neškodné (na stenách rúrok sa tvorí ochranná, vo vode nerozpustná vrstva oxidu medi, ktorá dokonca zabíja baktérie). Pri kombinácii medi a ocele treba dbať na to, aby voda prúdila z oceľového do medeného potrubia. Opačné prúdenie vody zapríčiňuje rýchlu koróziu ocele. Táto zásada platí aj pri napojení medeného potrubia na oceľový zásobníkový ohrievač vody. Do oceľového ohrievača sa nesmie vracať voda z medeného cirkulačného potrubia, preto sa musí medzi ohrievač a medené potrubie osadiť metrový medzikus z plastu. Medené rúrky a tvarovky sa spájajú kapilárnym spájkovaním, závitovými mosadznými tvarovkami a samosvornými tvarovkami. Tvrdé alebo polotvrdé medené rúrky v tyčiach s dĺžkou 5 m sú vhodné na inštaláciu na alebo pod omietku.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Nerezové trubky Eurotis sú používané pre vnútorné aj vonkajšie rozvody pitnej a úžitkovej vody, pripojovanie vyhrievacích telies či systémy ústredného kúrenia. Obľúbené sú aj vďaka pomerne nízkej cene.
Plasty sa na potrubia v domových inštaláciách Využívajú od konca 20. storočia.
Nemäkčený polyvinylchlorid (PVC) sa spája lepením, hrdlovým spojom, pomocou krúžku, výnimočne zváraním. Používa sa na kanalizáciu, zriedkavo na vnútorný vodovod.
Vysokotlakový (PE-LD) a nízkotlakový (PE-HD) polyetylén sa spája polyfúznym zváraním, mechanicky spojkami, ťažko ho možno lepiť. Využíva sa na kanalizáciu, rozvod studenej vody a vonkajší plynovod. Rovnaké využitie má aj sieťovaný polyetylén (PE -X), ktorý je teplotne ešte odolnejší.
Polypropylény - homopolymér (PP-H) a blokový (PP-B) - sa používajú na rozvody studenej vody, štatistický polypropylén (PP-R, random) možno použiť na všetky rozvody vody. Avšak, použitie PPR (polypropylénu) pri kondenzačných kotloch nie je najšťastnejšie riešenie, aj keď je často používaný murármi a neodborníkmi.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Polybutén (PB) je vhodný na všetky typy domových a vonkajších rozvodov, spája sa zváraním a mechanicky spojkami. Aj v tomto prípade je veľkou výhodou hygienická nezávadnosť, keďže polybutylén je jedným z najhygienickejších materiálov. Trubky RP predstavujú ideálne riešenie pre rozvod pitnej a úžitkovej vody, závlahy a tlakovú kanalizáciu v exteriéri.
Akrylonitrylbutadiénstyrén (ABS) je určený na kanalizačné potrubia a zariadenia (kalové uzávery, spätné klapky, podlahové vpusty).
Rúrky tohto typu v sebe spájajú vlastnosti kovových a plastových rúr, najmä tvarovú stálosť, tlakovú a tepelná odolnosť, minimálnu teplotnú rozťažnosť. Viacvrstvová rúrka sa obyčajne skladá z troch základných vrstiev. Vnútornú vrstvu, ktorá prichádza do styku s prepravovaným médiom, tvorí sieťovaný polyetylén. Hladký vnútorný povrch prichádza do kontaktu s tesniacim krúžkom lisovacej tvarovky a je dôležitý na dosiahnutie 100-percentnej tesnosti spoja. Strednú hliníkovej vrstvu tvorí masívna, vysokofrekvenčne, pozdĺžne zvarená hliníková fólia hrubá 0,5 až 1,2 mm (podľa priemeru rúrky). Táto vrstva zabezpečuje tvarovú stálosť a difúznu tesnosť. Kovy majú niekoľkonásobne nižšiu schopnosť dilatovať ako plasty, takže vrstva znižuje dilatačné pohyby. Vonkajšiu ochrannú a farebnú vrstvu tvorí lineárny polyetylén HDPE. Rúrky sa používajú na rozvody vody a vykurovanie.
Najbežnejšie potrubie na rozvody kúrenia a vody je plastohlinikové potrubie, niekedy označované aj ako PEX-AL-PEX o priemere 16 mm. Plastohlinikové rúry je možné používať na všetky druhy montáže, čí už pre radiátorové kúrenie, podlahové vykurovanie, alebo rozvody vody. Výhodou je ich nízka cena, tuhosť a všestranné použitie.
Pri výbere materiálu je dôležité zohľadniť aj spôsob spájania potrubí. Existujú rôzne metódy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Najznámejším spôsobom pre rozvody kúrenia bol samoťažný systém obehu vody. Rozvody boli kovové a mali väčší priemer, vykurovacie telesá bola vyrobená z liatiny. Dnes sa využíva skôr nútený obeh, ktorý je riadený obehovým čerpadlom. K tomuto obehu je nutné mať elektrickú energiu.
Na trhu je k dostaniu obrovské množstvo variantov pre rozvody kúrenia, a veľmi často sa kombinujú. Niektorí majú doma kotol na drevo, a druhý na plyn. Kúriť drevom je lacnejšie a ak sú doma, využívajú viac kotol na drevo. V prípade, že raz na dlhšiu dobu preč, a nechávajú doma svoje deti alebo príbuzných, volí druhú variantu, ktorá je bezpečnejšia a pohodlnejšia. Naopak iní ľudí majú radi kombinácia elektrokotlov a krbov. Ďalšou možnosťou je kombinácia krbových kachlí a tepelného čerpadla.Každá domácnosť preferuje niečo iné, lebo má iné dôvody pre inštaláciu. Jedinou vecou, ktorá je pre všetkých užívateľov kúrenie rovnaká je praktické hľadisko.
Pre správny návrh rozvodov kúrenia je dôležité zvoliť správny priemer potrubia. Na bežný rozvod sa používa potrubie o veľkosti 16x2, avšak od kotla do rozdeľovačov sa používa potrubie väčšie, teda 20x2. Na stupačky použite potrubie o priemere 20 mm, na jednotlive vetvy k radiátorom potom 16 mm. Hlavný rozvod kurenia od kotla by som dal 22 až po obvodove steny, a k radiatorom 16. Ja by som tam dal z kotla jednoznačne potrubie pex al pex 20 a k jednotlivým radiátorom urobiť odbočku a potom už 16. Nezabudnite, že kotol ma 3/4" vývody, takže je to uplne zbytočné dávať ešte väčšie potrubia.
Keď sa podarí viesť rozvody tak, aby boli čo najviac skryté očiam, bude to výhra. Pri klasických rúrok je možnosť zasekanie do steny a na očiach tak budete mať len samotný radiátor. Plánujem ich zamurovať do steny a mám za to že by trubky mali mať izoláciu. Mirelon izolácia predstavuje trubice z penového polyetylénu s vynikajúcimi tepelne izolačnými vlastnosťami.
Samotná úprava vody nezahŕňa len použitie vhodného filtračného zariadenia na vodu, ale dôležité je zvoliť aj kvalitné materiály na rozvod vody v celom objekte. Kvalita materiálov použitých pri rozvodoch vody ovplyvňuje nielen chuť vody, ale aj jej zdravotnú bezpečnosť a životnosť celého systému. Moderné systémy rozvodov vody sú navrhnuté tak, aby odolávali vysokým teplotám, tlakovým zmenám aj chemickým vplyvom. Použitie nekvalitných alebo nevhodných materiálov môže viesť k úniku vody či tvorbe biofilmu vo vnútri potrubia. Ak sa voda následne používa na pitie alebo varenie, riziko zdravotných problémov sa zvyšuje. Pri výbere vhodného materiálu na rozvody vody je dôležité zohľadniť nielen cenu, ale aj kvalitu, životnosť a hygienické vlastnosti potrubia. Každý typ materiálu má svoje špecifiká, výhody aj obmedzenia, ktoré ovplyvňujú celkovú spoľahlivosť vodovodného systému. Správna úprava vody a výber kvalitných materiálov pre rozvody vody idú ruka v ruke. Aj ten najlepší filter nebude účinný, ak voda následne prúdi cez staré alebo znečistené potrubie. Pri plánovaní alebo rekonštrukcii vodovodného systému sa mnohí majitelia domov stretávajú s otázkami, ktoré sa týkajú výberu správneho potrubia, údržby a vhodnosti jednotlivých materiálov pre pitnú či úžitkovú vodu. Správne rozhodnutie dokáže výrazne ovplyvniť kvalitu vody, jej chuť aj životnosť rozvodov.
Tvrdá voda spôsobuje usádzanie vodného kameňa, ktorý môže postupne zúžiť prierez potrubia a znížiť tlak vody. V kovových potrubiach môže tvrdá voda spôsobiť usadeniny.
Nerezové trubky majú životnosť viac ako 50 rokov, PPR potrubie približne 40-50 rokov a hliníkoplast okolo 30 rokov. Pozinkované potrubia sú náchylné na koróziu a usádzanie vodného kameňa, čo znižuje prietok vody a zhoršuje jej kvalitu. Najlepším spôsobom, ako predĺžiť životnosť rozvodov, je používanie kvalitných materiálov, pravidelná údržba a kontrola kvality vody. Ak spozorujete zmenu farby vody, znížený tlak alebo kovovú príchuť, môže ísť o znak korózie. Pravidelná kontrola spojov, tesnení a stavu potrubí pomáha identifikovať problémy skôr, než sa prejavia.