
Rozvod je právny proces, ktorý ukončuje manželstvo. V Slovenskej republike, rozvodové konania prebiehajú na okresných súdoch. Tento článok sa zameriava na postup rozvodu na Okresnom súde v Trebišove a analyzuje rozhodovaciu prax súdov v kontexte rozhodcovských rozsudkov a ochrany spotrebiteľa.
Rozvodové konanie je formálny proces, ktorý sa začína podaním návrhu na rozvod na príslušný okresný súd. V návrhu je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré manželstvo nefunguje a navrhnúť usporiadanie práv a povinností k maloletým deťom, ak nejaké sú. Súd následne preverí všetky skutočnosti a rozhodne o rozvode.
Od druhej polovice roku 2009 možno pozorovať zmenu v rozhodovacej praxi exekučných súdov v spotrebiteľských veciach. Táto zmena vedie k čiastočnému alebo úplnému zastaveniu exekučných konaní, a to aj tých, ktoré už prebiehajú. Verejne sa hovorí o „obežníku“ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý exekučným súdom odporúča takýto postup.
Častým javom je, že ten istý súd, ktorý pôvodne vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ju neskôr zastaví, a to aj v prípadoch, keď povinný nepodal námietky, ani návrh na zastavenie exekúcie a svoj dlh splácal, alebo ho dokonca úplne uhradil. Takýto postup exekučného súdu je vnímaný ako prekračovanie rámca preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom a rozhodovanie na základe subjektívneho posúdenia veci.
Uznesením Okresného súdu v Prešove sp. zn. 7Er 92/2010 zo dňa 26. mája 2010 súd I. stupňa zastavil exekučné konanie. Z rozhodcovského rozsudku bolo zrejmé, že účastníci zmluvy ju uzatvorili dňa 23. a rozhodca konal a rozhodoval bez účasti spotrebiteľa a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Súd sa odvolal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 zo 6. októbra 2009, podľa ktorého má vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom.
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Súd mal za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Prešove však toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie, pretože súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí len konštatoval, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a to čo sa týka denného úroku z omeškania vo výške 0,05% denne, ktoré bolo podľa názoru súdu neprijateľné vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzatvorenej zmluvy. Iný dôvod, pre ktorý exekúciu v celom rozsahu zastavil, súd neuviedol a nevyplýva ani z jeho rozhodnutia.
Na rozdiel od Okresného súdu v Prešove, Okresný súd Trebišov zastáva iný právny názor. V konaní vedenom exekučným súdom pod sp. zn. 12Er/135/2010 povinná podala námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, v ktorých uviedla, že súd mal pred vydaním poverenia skúmať, či je rozhodnutie rozhodcovského súdu vydané v súlade so zákonom a či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.
Exekučný súd zamietol námietky povinnej ako neopodstatnené. V odôvodnení uviedol, že okolnosti uvádzané povinnou, nie sú spôsobilé privodiť pre ňu zastavenie exekúcie, pretože ich mala možnosť uplatniť už v priebehu rozhodcovského konania. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že exekučný súd nie je spôsobilý preskúmať hmotnoprávne podmienky, za ktorých bol vydaný právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok.
Krajský súd v Trenčíne Uznesením sp. zn. 8CoE/175/2010-31 zo dňa 28. zrušil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 4 ods. 2,3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z priloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2004 súd zistil, že táto zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom absencia týchto náležitostí má za následok, že zmluva je platná, považuje sa však za bezúročnú a bez poplatkov.
Odvolací súd vec preskúmal a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, avšak s vyslovením právneho názoru, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom, pričom súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať a či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto titulu.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 12CoE/341/2010-36 zo dňa 22. septembra 2010, ako odvolací súd, potvrdil uznesenie okresného súdu v Revúcej č. k. 3Er/50/2010 zo dňa 21.06.2010. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko podľa jeho názoru bol exekučný titul v rozpore so zákonom.
Odvolací súd vyslovil názor, že z Exekučného poriadku vyplýva exekučnému súdu povinnosť skúmať najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti návrhu, či je k nemu priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne vykonateľný v tom zmysle, že oprávnený a povinný sú osobami uvedenými v exekučnom titule, prípadne, či na nich prešlo právo alebo povinnosť z exekučného titulu a tiež, či sú splnené podmienky podľa § 103 OSP, za ktorých súd môže konať. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukázal s použitím ustanovenia § 219 ods. 2 OSP.
Slovenský právny poriadok ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmanie exekučného titulu bolo v rozsahu právomocí v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko predmetným ustanovením zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom.
Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie nemožno preskúmať na základe riadnych opravných prostriedkov a nenastane odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.
V súvislosti s návrhom novej právnej úpravy civilného procesu sa diskutuje aj o inštitucionálnych zmenách v systéme správneho súdnictva. Zdôrazňuje sa potreba špecializácie sudcov práve na veci správneho súdnictva. Analýza správneho súdnictva ukazuje, že jeho inštitucionálne zaradenie nemá nijaký dopad na kvalitu správneho súdnictva.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní
Odporúča sa doplniť text o zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež sa navrhuje doplniť Dohovor o právnom postavení utečencov (1951) a Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov (1967).
Navrhuje sa, aby bolo pre žalobcu povinné (nie len možnosť) pri podaní viacerých žalôb (aj zdanlivo nesúvisiacich) označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah, resp. uviesť, že žiadna takáto súvislosť neexistuje, aby sa predišlo prípadným problémom s inštitútmi litispendencie či res iudicata.
Navrhovaná osobitná poriadková pokuta pre orgány verejnej správy je v rozpore so zásadami O. s. p. a s princípom rovnosti účastníkov konania pred súdom. V niektorých prípadoch nie je v možnostiach orgánu verejnej správy zabezpečiť v lehote určenej súdom administratívne spisy.
Súdy so zreteľom na špecializáciu by mali mať určenú príslušnosť na konanie v azylových veciach. Pri konaní v azylových veciach by podanie žaloby malo mať odkladný účinok s výnimkou prípadov, keď sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako zjavne neopodstatnená alebo sa žiadosť o udelenie azylu zamieta ako neprípustná.
Navrhuje sa zakotviť do navrhovanej právnej úpravy možnosť zastaviť konanie v prípade, kedy už odpadol dôvod konania. V prípadoch, kedy zaistený alebo vyhostený cudzinec napadol žalobou rozhodnutie o zaistení alebo rozhodnutie o administratívnom vyhostení a medzitým bol prepustený zo zariadenia pre cudzincov, resp. mu bol udelený azyl, je potrebné, aby súd konanie zastavil.
V navrhovanej právnej úprave by malo byť výslovne uvedené, v akej lehote má súd rozhodnúť. Ak súd ukladá správnemu orgánu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, súd je povinný uviesť konkrétny termín, resp. lehotu, v akej je príslušný správny orgán túto povinnosť povinný zrealizovať.
Inštitút rozkladu sa javí ako inštitút procesnej nápravy proti zákonom stanoveným procesným uzneseniam a proti rozhodnutiam o náhrade trov konania.