Rozvod s cudzincom: Podmienky a postup na Slovensku

Manželstvá medzi občanmi rôznych štátov sú v súčasnosti bežné, avšak kultúrne rozdiely a nezhody v názoroch môžu viesť k rozvodu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na podmienky a postup rozvodu s cudzincom na Slovensku, pričom zohľadňuje vnútroštátne právne predpisy, ako aj relevantné nariadenia Európskej únie.

Sobáš s cudzincom na Slovensku

V prípade, ak sa rozhodnete uzavrieť manželstvo na Slovensku s cudzincom, postup upravuje zákon č. 154/1994 Z. z. Dôležité je, že ak by sa sobáš konal v zahraničí, je potrebné ho následne uznať na Slovensku.

Upustenie od predloženia dokladov

Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) v § 6 ods. 6 umožňuje požiadať matričný úrad o upustenie od predloženia zákonom požadovaných dokladov, ak je ich získanie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žiadosť musí byť písomná, osobne podaná snúbencom, podpísaná a podrobne odôvodnená. Tento postup sa môže uplatniť napríklad v situáciách, keď je získanie potrebných dokumentov z krajiny pôvodu cudzinca mimoriadne náročné.

Miestna príslušnosť matričného úradu

Miestna príslušnosť matričného úradu sa určuje podľa miesta trvalého pobytu jedného zo snúbencov, ako uvádza § 4 ods. 1 zákona č. 154/1994 Z. z.

Poplatky

Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. sa platia poplatky za:

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

• Uzavretie manželstva medzi občanmi SR, občanom SR a občanom EÚ a medzi občanmi EÚ pred matričným úradom, v ktorého obvode nemá ani jeden zo snúbencov trvalý pobyt: 30 eur
• Povolenie uzavrieť manželstvo mimo určenej doby: 30 eur
• Povolenie uzavrieť manželstvo mimo úradne určenej miestnosti: 100 eur
• Uzavretie manželstva medzi občanom SR a cudzincom, ktorý nie je občanom EÚ: 100 eur
• Uzavretie manželstva medzi cudzincami, ktorí nie sú občanmi EÚ: 280 eur
• Uzavretie manželstva, ak ani jeden zo snúbencov nemá na území SR trvalý pobyt: 280 eur

Od poplatkov sú oslobodené osoby, ktorých život je priamo ohrozený, a držitelia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Snúbenci uzavierajúci manželstvo pred matričným úradom podľa miesta prechodného pobytu jedného z nich sú oslobodení od poplatku za uzavretie manželstva medzi občanmi SR.

Dôležité je, že matričný úrad upovedomuje miestne príslušné oddelenie cudzineckej polície o zámere cudzinca uzavrieť manželstvo na území Slovenskej republiky. Cudzinec sa musí pri uzatváraní manželstva zdržiavať na území SR legálne.

Rozvod s cudzincom mimo EÚ

Ak ide o rozvod s cudzincom, ktorý nie je občanom Európskej únie, uplatňuje sa zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom rozhodujúce je občianstvo. Súdne konanie na Slovensku môže prebehnúť aj bez účasti manžela, ak sa nechce zúčastniť na pojednávaniach.

Ak má pár maloleté deti, konanie o rozvod manželstva bude spojené s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom.

Právomoc slovenských súdov

Na určenie právomoci súdu sa aplikuje NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (nariadenie Brusel II bis). Podľa čl. 3 tohto nariadenia, ak má obvyklý pobyt momentálne na Slovensku, na konanie o rozvode Vášho manželstva bude mať právomoc slovenský súd príslušný podľa vášho posledného spoločného bydliska.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Ak by Slovenka podala návrh na rozvod na Slovensku, musela by tvrdiť, že tu žije minimálne 6 mesiacov pred podaním návrhu, vtedy by slovenský súd rozhodol.

K návrhu na rozvod je potrebné priložiť sobášny list.

Trvalý pobyt cudzinca po rozvode

V prípade, ak má manžel udelený trvalý pobyt na 5 rokov na účel zlúčenia rodiny, nakoľko sa oženil za Slovenku, rozvodom dôjde k strate účelu, na ktorý mu bol trvalý pobyt udelený. Ustanovuje to § 50 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Policajný útvar zruší trvalý pobyt, ak manželia nevedú spoločný rodinný život. Akonáhle sa teda cudzinecká polícia dozvie skutočnosť, že došlo k rozvodu, začne konanie o zrušenie pobytu.

Dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode nedochádza automaticky k zrušeniu trvalého pobytu, ale je potrebné, aby prebehlo konanie o zrušenie pobytu na cudzineckej polícii. Riešením by bolo, ak by si manžel do rozvodu vybavil pobyt na iný účel, napríklad na účel zamestnania, samozrejme za predpokladu, že chce aj po rozvode zostať pracovať na Slovensku.

Miestna príslušnosť súdu

Podľa ust. § 92 Civilného mimosporového poriadku: "Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal."

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Priebeh rozvodového konania bez účasti jedného z manželov

Nie je vylúčené, aby súdne konanie o rozvod manželstva prebehlo bez osobnej účasti jedného z manželov na pojednávaní. Ak je manželstvo bezdetné, druhá strana s rozvodom súhlasí a z účasti na pojednávaní sa riadne ospravedlní, nemal by byť problém pojednávať v neprítomnosti jedného z manželov.

Čo sa týka pobytu manžela, pokiaľ ho neviete zistiť, spôsobí to mierne predĺženie súdneho konania, je však možné požiadať súd, aby ustanovil Vášmu manželovi opatrovníka, ktorý ho bude zastupovať. Všetky listiny sa budú doručovať tomuto opatrovníkovi s tým, že sa budú považovať za doručené, aj keď sa o nich manžel nedozvie.

Rozvod s cudzincom a Nariadenie Brusel 2bis

Pri rozvode s cudzincom vystupuje do popredia NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Toto nariadenie upravuje právomoc súdov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

Podanie žiadosti o rozvod a obvyklý pobyt

Žiadosť o rozvod si môžete podať, rozvod bude prebiehať tak, že súd mu doručí Váš návrh, aby sa k nemu vyjadril. Do návrhu preto uveďte adresu, na ktorej sa zdržiava. Pokiaľ viete, že sobáš s Vami uskutočnil iba z dôvodu, aby získal pobyt v Európskej únii, potom ho môžete nahlásiť na cudzineckú políciu.

Na určenie právomoci súdu sa vo Vašom prípade aplikuje nariadenie Brusel 2bis. Toto nariadenie upravuje v čl. 1. b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prí- pade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“.

Zverenie dieťaťa do starostlivosti

Podľa zákona o rodine majú rodičia o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodovať spoločne na základe dohody. Vysťahovanie dieťaťa do zahraničia natrvalo je podstatnou vecou, na ktorej by ste sa mali s manželom dohodnúť. Ak by ste odišli bez jeho súhlasu, vzniklo by mu právo podať v Poľsku návrh na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu.

Ak by ste podali návrh na rozvod manželstva, súd by zisťoval skutočný stav veci, Vášho manželstva. Zisťoval by s kým má dieťa vytvorené aké vzťahy a v koho starostlivosti bude dieťaťu najlepšie. Podľa toho súd rozhodne.

Rozvod na Slovensku, ak žijete v zahraničí

Ak by ste chceli rozvod na Slovensku, potom by ste tu museli žiť aspoň 6 mesiacov pred podaním návrhu. Súd to neskúma do hĺbky, stačí ak to tvrdia obaja manželia.

Rozvod s občiankou Ruska

Pokiaľ ide o rozvod s občiankou Ruska, rozvod môže prebehnúť na Slovensku. Pokiaľ nemáte deti a ani majetok, nebude to žiaden problém. Poplatok za rozvod platí ten, kto podáva návrh na rozvod. V návrhu na rozvod musíte uviesť kedy ste sa zvali, kde, doložiť sobášny list, uviesť dôvody rozvratu manželstva a tiež petit návrhu (t.j. Z Ruska nebudete potrebovať žiadne doklady, pretože ste sa sobášili v SR. Bude Vám stačiť sobášny list.

Medzinárodná právomoc súdu a rozhodné právo

V predchádzajúcom príspevku sme sa pokúsili urobiť prehľad v prameňoch práva, z ktorých pri určovaní medzinárodnej právomoci súdu a rozhodného práva pri rozvode s cudzím prvkom na území Slovenskej republiky vychádzame. Nariadenie Brusel IIa (nariadenie Rady (ES) č. ZMPS (zákon č. 97/1963 Zb.

Určenie medzinárodnej právomoci súdu vo veci rozvodu patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel IIa. V článku 3 nariadenia Brusel IIa nájdeme celkom 7 kritérií pre určenie všeobecnej právomoci, ktoré sú voči sebe navzájom vo vzťahu alternatívy, teda žiaden z nich nie je nadradený inému. V článku 7 nariadenia Brusel IIa upravuje aj tzv. zostatkovú právomoc. Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.

Podľa nariadenia Brusel IIa nie je možné založiť právomoc súdu na konanie o vyporiadanie BSM. Na európskej úrovni obsahuje právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi po rozvode nariadenie Rady (EÚ) č. 2016/1103. Keďže uvedené nariadenie nie je pre Slovenskú republiku záväzné, aplikuje sa vnútroštátna právna norma, a to zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.

Podľa § 38 ZMPS v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Rozhodné právo vo veci rozvodu sa na Slovensku určuje podľa § 22 ZMPS. Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Slovenské právo sa použije aj v prípade, že kolízna norma na základe spoločnej štátnej príslušnosti manželov odkáže na právny poriadok, ktorý by rozvod manželstva neumožňoval alebo síce umožňoval, ale za neprimerane komplikovaných podmienok.

Rozvod manželstva uzavretého v zahraničí

Pokiaľ ste s manželom platne uzavreli manželstvo v cudzine (v tomto prípade v Grécku), nemal by byť problém s rozvodom na Slovensku. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, majú slovenské súdy právomoc rozhodovať o rozvode manželstva, ak majú manželia obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. f) zákona č. 301/2005 Z. z. o matrikách, do knihy manželstiev sa zapisuje miesto a štát uzavretia manželstva.

Rozvod a majetkové vzťahy

Pri rozvode manželstva sa rozvádzajúci manželia pomerne často domnievajú, že v rámci rozvodového konania sa rieši spoločný majetok manželov. V rámci súdneho konania o rozvod manželstva sa však nerieši majetok, ale osobný stav manželov. V súdnych konaniach, ktorých predmetom je rozvod manželstva, majú súdy tendenciu skôr manželstvo zachovať a viesť manželov k zmierlivému riešeniu.

Rozvod a maloleté deti

Ak aj z manželstva pochádzajú maloleté deti, neznamená to, že súd manželstvo nerozvedie. V rámci konania o rozvod manželstva sa budú riešiť aj Vaše rodičovské práva a povinnosti, čo znemená, že súd bude s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa rozhodovať o tom, komu zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov (t.j. ktorému rodičovi bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a kedy bude mať druhý rodič upravený styk s dieťaťom, príp.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 a 2 zákona o rodine platí, že: „(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Miestna príslušnosť súdu pri rozvode

V tomto smere je rozhodujúcim ustanovením § 92 Civilného mimosporového poriadku platí, že: „Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Návrh na rozvod manželstva teda budete musieť podať s ohľadom na citované zákonné ustanovenie. V opačnom prípade, ak sa návrh na rozvod manželstva podá na miestne nepríslušný súd, nepríslušný súd vec postúpi na miestne príslušný súd, čo však predstavuje najmä časovú komplikáciu.

Uznanie rozvodu zo zahraničia na Slovensku

Rozsudok o rozvode je platný aj na území SR a nie je potrebné ho uznávať našimi súdmi. Podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Nariadenia Brusel 2bis Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Podľa § 2 ods. 2 zákona o matrikách Do matriky sa zapisujú údaje o narodení, uzavretí manželstva a úmrtí a údaje o iných skutočnostiach rozhodujúcich pre zistenie alebo overenie osobného stavu, najmä údaje o osvojení, určení rodičovstva a o rozvode manželstva (ďalej len „matričné udalosti“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 21 a 23 ods. 6).

Po právoplatnosti rozsudku o rozvode v Rakúsku je možné požiadať na Slovensku o uznanie tohto rozsudku. Rakúsky rozsudok bude potrebné úradne preložiť do slovenského jazyka. Po preložení rozsudku môžete podať návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode. K návrhu je potrebné doložiť aj úradne overenú fotokópiu sobášneho listu. Ak je sobášny list v cudzom jazyku je potrebné vyhotoviť jeho úradný preklad. Návrh sa podáva na príslušný súd, ktorý je Krajský súd v Bratislave. O uznaní alebo neuznaní rozsudku o rozvode súd rozhoduje rozsudkom.

Rozvod s cudzím prvkom a právne predpisy

V otázke rozvodu manželstva v Slovenskej republike existuje vnútroštátna právna úprava podľa ustanovenia § 22 zákona č. 97/1963 Zb. Hraničným určovateľom je v tomto ustanovení štátne občianstvo aspoň jedného z manželov. Teda slovenský súd si na základe tohto ustanovenia zakladá právomoc vo veci rozvodu v prípade, že jeden z manželov je Slovák. Pred vnútroštátnymi právnymi predpismi majú však prednosť medzinárodné zmluvy a niektoré právne predpisy EÚ, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25.

V prvom rade po podaní návrhu na rozvod, v ktorom sa vyskytuje cudzí prvok, slovenský súd skúma, či bola uzatvorená medzinárodné zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať. Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prednostne uplatňovať legislatívu Európskej únie. Slovenské súdy sú teda viazané právom Európskej únie a preto sú povinné prednostne aplikovať toto právo.

Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022. Výlučná právomoc je upravená v článku 6 nariadenia Brusel II b, tá upravuje situácie, kedy druhý manžel býva v niektorom z členských štátov.

V praxi sa stávajú prípady, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Nariadenia Brusel II b počíta s takouto situáciou a preto v článku 6 ods. Nariadenie (ES) č. 2201/2003 (Brusel IIa) sa naďalej uplatňuje na rozhodnutia vydané v konaniach začatých, na verejné listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované a na dohody, ktoré sa stali vykonateľnými v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené pred 1. augustom 2022 a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. S výhradou uvedenou v predchádzajúcej vete je nariadenie (ES) č. 2201/2003 zrušené od 1.

Obvyklý pobyt a majetkové vzťahy

Ustanovenie čl. 3 nariadenia Brusel II b definuje pojem obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt nie je legálne definovaný. Obvyklý pobyt nie je trvalý pobyt či bydlisko, ale nemožno vylúčiť, že sú totožné. Je to miesto, kde osoba má centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, pracovný či sociálny život.

Otázky majetku nie sú predmetom nariadení EÚ, preto sa právomoc slovenského súdu určuje podľa § 37 ZMPS. Právomoc existuje, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku - musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Podľa § 21 ods. 2 ZMPS sa dojednaná úprava majetkového režimu posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia.

Rozhodnutie slovenského súdu o majetku nachádzajúcom sa v zahraničí nemusí byť v danej krajine uznané ani vykonané.

tags: #rozvod #s #cudzim #štátnym #príslušníkom #podmienky