Rozvod v kresťanskom manželstve: Podmienky a perspektívy

Manželstvo je v kresťanstve vnímané ako posvätný zväzok, ktorý by mal trvať po celý život. Ježiš Kristus zakázal rozvod slovami: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Napriek tomu sa manželstvá, aj tie kresťanské, rozpadávajú. Ako sa k tejto situácii stavia cirkev a aké možnosti majú rozvedení veriaci? Tento článok sa venuje podmienkam rozvodu v kresťanskom manželstve, postojom rôznych cirkví a možnostiam, ktoré majú veriaci v prípade rozpadu manželstva.

Postoj Katolíckej cirkvi k rozvodu

Katolícka cirkev učí, že na zemi niet moci, ktorá by mohla platne schváliť kresťanský rozvod a nový sobáš. Cirkev považuje manželstvo za sviatosť, zmluvu o celoživotnom darovaní sa muža a ženy s cieľom vytvoriť rodinu a spoločne prežívať radosti i ťažkosti života. Pojem „rozvod" v zmysle občianskeho práva v kánonickom práve neexistuje.

V prípade, že manželstvo uzavreté v katolíckej cirkvi bolo občiansky rozvedené, rozvedení manželia sa už nemôžu po druhýkrát sobášiť v kostole. Ak vstúpia do druhého manželstva občianskym spôsobom, sú exkomunikovaní (vylúčení zo sviatostí). Až po smrti jedného z rozvedených manželov je možné uzavrieť nové sviatostné manželstvo.

Možnosti pre katolíkov v neúnosných manželstvách

Čo majú robiť katolíci, ktorých manželstvo je už neúnosné a situácia neznesiteľná? Cirkev nemôže ani nechce manželov držať za každú cenu v neudržateľných situáciách, ktoré môžu v manželstve nastať. V takýchto prípadoch cirkev umožňuje manželskú odluku pri zachovaní zväzku.

Odlúčenie manželov pri trvaní zväzku (separácia) znamená, že cirkevná autorita berie na vedomie a súhlasí s tým, že manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť; manželské puto však naďalej trvá.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Ďalšou možnosťou je uchádzať sa o anuláciu manželstva. Anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže nejestvovalo. Táto možnosť je určená pre tých, ktorí buď uvažujú o novom manželstve, alebo v novom manželstve už žijú. Anulácia im dá možnosť uzavrieť svoje nové manželstvo v kostole.

Podmienky platnosti manželstva v Katolíckej cirkvi

Aby bolo manželstvo uzavreté v kostole platné a nerozlučiteľné, musia byť splnené určité podmienky:

• Obaja snúbenci musia byť kresťanmi.
• Musia mať úmysel zotrvať spolu počas celého svojho života.
• Byť otvorení k možnosti mať deti.
• Musia vlastniť duševnú vyváženosť, citovú zrelosť a schopnosť urobiť záväzok.
• Manželský obrad musí byť vykonaný podľa predpisov Cirkvi.

Cirkev si želá, aby sme sa na tých, ktorým manželstvo zlyhalo, pozerali s milosrdenstvom a so snahou aspoň trocha ich pochopiť. Lenže zároveň si želá, aby sa takýmto zlyhaniam radšej v manželstvách predišlo. Najlepšia je prevencia. Preto sa Cirkev snaží učiť tých, ktorí sa na manželstvo pripravujú, veľkodušnosti, láske, odpúšťaniu a mnohým iným vlastnostiam, ktoré by si mal osvojovať vlastne každý jeden nasledovník Krista. A hlavne schopnosti urobiť permanentný záväzok.

Dôvody neplatnosti manželstva

Medzi dôvody neplatnosti manželstva patria:

• Nedostatočný vek.
• Predchádzajúca a trvalá impotencia niektorého z partnerov.
• Trvanie zväzku predchádzajúceho manželstva.
• Prijatie sviatosti posvätného rádu.
• Verejný doživotný sľub čistoty v rehoľnom inštitúte.
• Únos alebo násilné zadržiavanie ženy za účelom sobáša.
• Úmyselné spôsobenie smrti manželskej stránke osoby, s ktorou sa chce sobášiť.
• Pokrvenstvo, švagrovstvo, verejná mravopočestnosť, zákonné príbuzenstvo.
• Nedostatočné užívanie rozumu, neschopnosť uvedomiť si základné manželské práva a povinnosti, neschopnosť vziať na seba podstatné manželské záväzky.
• Omyl vo vlastnosti osoby, podvod, simulácia manželského súhlasu, nátlak a strach.
• Nedodržanie predpísanej formy uzatvárania manželstva.

Cirkevný súd - Tribunál

Cirkevný súd - tribunál sa zaoberá prevažne žiadosťami o preskúmanie platnosti manželstva. Toto skúmanie podlieha riadnemu súdnemu procesu a končí vynesením rozsudku. Tribunál tvoria súdny vikár, sudcovia, obhajcovia zväzku, promótor spravodlivosti a notár.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Žiadosť o vyhlásenie neplatnosti manželstva (Žaloba na platnosť manželstva) musí obsahovať:

• Krstné listy oboch partnerov (ak je niektorý nepokrstený - rodný list).
• Sobášny list z farského úradu.
• Rozsudok civilného súdu o rozvode (ak nastal) spolu s návrhom na rozvod.
• Súhrnnú správu o priebehu známosti a manželstva.
• Odporúčanie kňaza.

Postoj Evanjelickej cirkvi a. v. k rozvodu

Manželstvo v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) je kresťanský sobáš, ktorý predstavuje doživotný sľub muža a ženy pred Pánom Bohom a v prítomnosti kresťanských svedkov. Evanjelická cirkev pripúšťa odluku. Sú okolnosti, za ktorých prestáva manželstvo plniť Bohom danú úlohu, prestáva byť bezpečným zázemím pre partnerov i deti. Existujú okolnosti, ako fyzické, psychické násilie, alkoholizmus… pre ktoré sa jeden z partnerov rozhodne pre rozvod, aby zabránil väčšiemu zlu.

Ak však rozhodnutie partnerov vedie k rozvodu, rešpektujeme ho. Každý človek má na slobodné rozhodnutie právo. Má právo na odpustenie, na nový začiatok. Cirkev má, musí mať záujem, aby rozvodom predchádzala, ale odsúdiť človeka, ktorý situáciu, napätie v manželstve nezvládal, je plytké, neevanjeliové.

Možnosť opätovného sobáša v ECAV

V protestantských cirkvách je možný nový cirkevný sobáš, ale len pre tú stránku v manželstve, ktorá je z ľudského hľadiska na rozvode nevinná. Dišpenz, čiže povolenie na cirkevný sobáš v takomto prípade môže dať dištriktuálny biskup. V posledných rokoch je 15 - 20 percent sobášov na základe dišpenzu, čiže majú za sebou rozvod.

Sobáš rozvedených je možný len po súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa. Súhlas žiadajú do manželstva vstupujúci cestou farského úradu, po predložení rozsudku o rozvodovom konaní. Žiadosť je potrebné podať aspoň 3 mesiace pred plánovaným termínom sobáša.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Rozdiely medzi Katolíckou a Evanjelickou Cirkvou v názore na rozvod

Pre katolícku cirkev je manželstvo niečím, čo nemožno zrušiť. Evanjelická cirkev má trochu iný postoj. Ježiš zakázal rozvod: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Kniha Ester hovorí, že Boh „dal všetkému svoje vlastné miesto vo svete a nikto to nemôže urobiť inak“. A tak Cirkev učí, že na zemi niet moci, ktorá by mohla platne schváliť kresťanský rozvod a nový sobáš. No aj napriek tomuto Božiemu zákonu manželstvá - a to aj kresťanské - sa predsa rozpadávajú. A katolíci sa pýtajú: „Čo mám robiť, keď moje manželstvo je už neúnosné a situácia neznesiteľná? Nachádzajú sa rozvedení v hriechu? Môžu rozvedení a znovazosobášení ísť na prijímanie?

Separácia manželov

Pozrime sa teraz na manželov, ktorých manželstvo sa rozpadáva a ktorí chcú postupovať, ako im radí Cirkev. Niekedy je však ohrozený doslova život alebo „koža“ detí či manželského partnera. Napríklad manžel sa správa voči manželke alebo deťom násilne, zneužíva a bije ich alebo iným spôsobom im vážne ohrozuje život či duševnú a duchovnú pohodu. Lenže rozvedení katolíci sa niekedy chcú znova zosobášiť, alebo sa aj zosobášia mimo Cirkvi, napríklad občiansky. Je pre nich nejaká nádej alebo riešenie? Pápež Ján Pavol II. sa k nim prihovoril v jednej svojej reči takto: „Boh neprestane milovať tých, čo sú rozvedení, dokonca ani tých nie, ktorí uzavreli nový, neregulárny [nezákonný] zväzok.

Je možné urobiť ešte jednu veľmi dôležitú vec: uchádzať sa o anuláciu manželstva. Táto možnosť je určená pre tých, ktorí buď uvažujú o novom manželstve, alebo v novom manželstve už žijú. Anulácia im dá možnosť uzavrieť svoje nové manželstvo v kostole. Prosím však, aby ste správne chápali: Anulácia nie je rozvod! Je to prehlásenie, že prvé manželstvo bolo neplatné, čiže nejestvovalo. Aby sme boli schopní toto pochopiť, musíme sa pozrieť na podmienky, ktoré sú nutné k tomu, aby manželstvo uzavreté v kostole bolo platné a nerozlučiteľné. Obaja snúbenci musia byť kresťanmi, musia mať úmysel zotrvať spolu počas celého svojho života, byť otvorení k možnosti mať deti, musia vlastniť duševnú vyváženosť, citovú zrelosť a schopnosť urobiť záväzok (alebo vôbec záväzky). Všetko toto je nevyhnutné k manželstvu. Manželský obrad musí byť vykonaný podľa predpisov Cirkvi.

Cirkev si želá, aby sme sa na tých, ktorým manželstvo zlyhalo, pozerali s milosrdenstvom a so snahou aspoň trocha ich pochopiť. Lenže zároveň si želá, aby sa takýmto zlyhaniam radšej v manželstvách predišlo. Najlepšia je prevencia. Preto sa Cirkev snaží učiť tých, ktorí sa na manželstvo pripravujú, veľkodušnosti, láske, odpúšťaniu a mnohým iným vlastnostiam, ktoré by si mal osvojovať vlastne každý jeden nasledovník Krista. A hlavne schopnosti urobiť permanentný záväzok. To znamená oddať sa niečomu, čo je mimo mňa. Pochopiť, že nasmerovanie sa len na svoje ego a len na to, čo uspokojuje potreby len a len tohto môjho ega, je cesta k duchovnému, duševnému a vôbec ľudskému úpadku. Cesta rastu je cesta obetovania, zriekania sa seba a sebadarovania.

Rozvedený v Katolíckej cirkvi

Rozvedený bez vlastného pričinenia, pokiaľ žije v celibáte a je vlastne verný manželskému partnerovi, s ktorým uzavrel sviatostné manželstvo, môže prijímať všetky sviatosti. Na Slovensku sa ešte vyžaduje súhlas biskupa. Rozvedený, aj keď žije v celibáte, nemôže byť krstný alebo birmovný rodič, lebo má garantovať aj životom náuku o nerozlučiteľnosti manželstva. Ako som už uviedol, na Slovensku v prípade rozvedeného platí, že pre pristupovanie k sviatostiam je potrebný súhlas biskupa. Súhlas sa dáva tým, ktorí chcú žiť v celibáte, rešpektujú svoje sviatostné manželstvo, nesúhlasili s rozvodom a chcú pristupovať k sviatostiam. Do rozhodnutia civilného súdu a správoplatnenia verdiktu o rozvode môže, samozrejme, pristupovať k sviatostiam.

V žiadnom prípade nijaká skutočnosť, ktorá vznikla v manželstve, teda ani opakovaná nevera, nemôže byť dôvodom anulovania existujúceho sviatostného manželstva. Anulácia je dôkaz, že sviatostné manželstvo neexistovalo. Teda to nie je akýsi cirkevný rozvod, ako to niektorí chápu. Nulita manželstva nie je anulovanie sviatostného manželstva, pretože to je nerozlučiteľné, ale vzniká vtedy, keď sa súdnou cestou či administratívnou cestou dokáže, že to manželstvo bolo neplatné od začiatku. A hoci sa navonok uzavrelo, v skutočnosti neexistovalo. Samozrejme, verdikt anulácie garantuje, že stránky sú slobodné, a teda je možné legitimizovať druhý sobáš, ktorý bol až do verdiktu anulácie cudzoložstvom, a teda sa môže uzavrieť sviatostné manželstvo. Áno, dá sa dokázať neplatnosť sviatostného manželstva aj bez aktívnej spolupráce jedného z partnerov.

Cirkevný pohreb rozvedeného

Môže byť rozvedený (a rozvedený a znovuzosobášený) cirkevne pochovaný? Dnes sa už nepristupuje vyslovene k inému obradu cirkevného pohrebu ani z dôvodov suicídia, teda samovraždy, ako to bývalo. Je jasné, že sa použije jednoduchší obrad a nehovorí sa detailne o osobe alebo kresťanovi, ktorý sa pochováva. Nie je vhodné, aby sa príliš vyťahovali jeho pozitíva, keď všetci vedia, že žil v nelegitímnom manželstve a nepristupoval k sviatostiam (týka sa to civilne znovuzosobášených).

Rozluka manželstva

Cirkevné právo pozná aj termín rozluka manželstva. Rozluka manželov (od stola a postele) je dovolená iba z veľmi vážnych dôvodov so súhlasom cirkvi. V prípade veriacich veľmi často chýba chápanie pravej podstaty sviatosti a tiež pravej podstaty lásky, ktorá musí byť spojená s obetou a askézou. Ešte stále chýba adekvátna pastorácia zo strany duchovných, ktorá by reprezentovala milosrdného Krista, ale aj zo strany cirkevného spoločenstva, ktoré by bez odsúdenia ponúkalo atmosféru prijatia a záchrany. Samozrejme, pastorácia rozvedených a civilne znovu zosobášených nie je ľahká a bude sa musieť zaviesť adekvátna príprava kňazov a budúcich kňazov. Je mi veľmi lúto najmä tých, ktorí nevinne trpia, hoci veľmi často je chyba na obidvoch stranách, aj keď nie rovnako veľká.

Manželstvo je obrazom lásky Krista a Cirkvi. Manželia sú povolaní prežívať toto tajomstvo v každodennosti svojho spolužitia. Avšak v dôsledku istých závažných okolností sa môže toto spolunažívanie stať nemožným. Vtedy prichádza na rad inštitút manželskej odluky (niekedy nazývanej aj rozluky). Čo presne manželská odluka je? Aké dôvody k nej môžu viesť? Pod pojmom odluka rozumieme oslobodenie od povinnosti manželského spolunažívania, ktorá plynie z uzatvorenia manželstva. V praxi to znamená, že manželia, hoci žijú oddelene, pred Cirkvou sú stále ako manžel a manželka, teda nemôžu uzavrieť nové manželstvo. Nejedná sa o akúsi formu „cirkevného rozvodu“ ani o ekvivalent civilného rozvodu.

Dôvody vedúce k manželskej odluke

Dôvody, ktoré vedú k manželskej odluke nazývame kánonickými dôvodmi. Aby sme mohli hovoriť o cudzoložstve, je potrebné splniť viaceré podmienky: musí sa jednať o vedomý a dobrovoľný sexuálny akt (bez nátlaku, či násilia). Zároveň o tom musí mať nevinná stránka tzv. V duchu kresťanskej lásky je nevinná stránka nabádaná k tomu, aby veľkodušne odpustila previnilému manželskému partnerovi a neprerušila manželské spolunažívanie. Ak sa rozhodne pokračovať v manželskom spolunažívaní aj potom, čo sa dozvedela o cudzoložstve, považuje sa toto rozhodnutie za odpustenie (tzv. odpustenie mlčky). Druhou možnosťou je výslovné odpustenie manželovi. Naopak, toto právo nadobúda vtedy, ak z jej strany nedošlo k odpusteniu cudzoložstva (výslovne ani mlčky), ak sama nedala dôvod na cudzoložstvo (napr. nevľúdnosťou, neopodstatneným odopieraním sexuálneho spolužitia), či dokonca, ak s ním nesúhlasila, alebo sa ho sama nedopustila. Ak sa nevinná stránka rozhodne využiť právo na odluku a preruší manželské spolunažívanie, má povinnosť do šiestich mesiacov predložiť svoju žiadosť biskupovi.

Proces manželskej odluky je možné riešiť administratívnou cestou (to znamená, že biskup vydá o veci dekrét), ďalej prostredníctvom ústneho sporového procesu a napokon cestou riadneho sporového procesu. Najčastejšie zvolenou a zároveň najrýchlejšou cestou je administratívny proces. Žiadateľ najskôr vyhľadá v mieste svojho trvalého alebo prechodného bydliska svojho farára, ktorý následne postúpi žiadosť biskupovi. Potom, čo biskup prijme túto žiadosť, predvolá si manželov na osobné stretnutie, kde ich vypočuje. Biskup celú vec posúdi a stanoví čas odlúčenia, pričom sa snaží priviesť manželov k odpusteniu. Ak sa táto snaha o zmierenie ukáže ako neúspešná, rozhodne, či má odlúčenie trvať aj naďalej. V prípade, že predĺženie odlúčenia schváli, považuje sa svojou povahou za trvalé.

Druhou kategóriou kánonických dôvodov pre odlúčenie manželov je fyzické alebo duševné nebezpečenstvo, hroziace jednému z manželov, či deťom, alebo iné vážne znepríjemňovanie manželského spolužitia. Môže sa jednať o týranie, vzájomné hádky, ktoré vedú až k násiliu ale aj alkoholizmus spojený s násilím, či navádzanie na také správanie, ktoré protirečí náboženskému presvedčeniu druhého manžela (napr. navádzanie na kriminálnu činnosť, nútenie k praktizovaniu iného vierovyznania). Tak ako v predošlom prípade, aj tu vzniká nevinnej stránke právo na odlúčenie, o ktoré môže požiadať biskupa prostredníctvom svojho farára. Ak by hrozilo nebezpečenstvo z oneskorenia, môže sa odlúčiť okamžite aj na základe vlastného rozhodnutia. Avšak aj naďalej je viazaná povinnosťou predložiť žiadosť o odlúčenie svojmu biskupovi do šiestich mesiacov. V týchto spomínaných prípadoch môže biskup udeliť toto povolenie na určitú dobu alebo na neurčitú dobu, nikdy však natrvalo. Toto povolenie je vždy udelené iba prechodne. Po zaniknutí dôvodov, ktoré viedli k odluke, treba obnoviť manželské spolunažívanie s výnimkou prípadov, kedy cirkevná autorita stanovila inak. Často sa však stáva, že vzájomné vzťahy manželov sú natoľko rozvrátené, že obnovenie spolužitia je nemožné.

Pochopiteľne, aj v situácii odlúčenia manželov je nevyhnutné zaistiť ich prirodzené potreby, predovšetkým nevinnej stránky a takisto aj detí. Kánonické právo zdôrazňuje nutnosť primeraného materiálneho zabezpečenia a výchovy detí. Keďže je nemožné dosiahnuť tieto ciele prostredníctvom autority Cirkvi, treba celú vec postúpiť aj civilným súdom. Avšak niekedy je možné tieto ciele dosiahnuť iba cestou civilného rozvodu. „Žiadosť o rozvod pred civilným súdom by mala obsahovať vyhlásenie žiadateľa o tom, že nemá úmysel zrušiť manželský zväzok v rozpore s kánonickým právom, že chce zabezpečiť civilnoprávnu ochranu pre seba a svoje deti, a že nemá úmysel opätovne sa zosobášiť podľa civilného práva, ak ho na to civilný rozsudok bude oprávňovať.“ Aj Katechizmus katolíckej cirkvi konštatuje, že civilný rozvod sa stáva tolerovateľným (teda nie je morálnym previnením) v tom prípade, ak je jediným možným spôsobom ako možno zabezpečiť legitímne práva, akými sú starostlivosť o deti, či ochrana majetku.

Ciele manželstva

Skôr ako pristúpime ku katolíckej náuke týkajúcej sa nerozlučiteľnosti, je potrebné pripomenúť podstatnú vec: Aký je cieľ/ciele manželstva a ako sú hierarchicky usporiadané? Keďže o tejto veci panovala a panuje už dlho nejasnosť a to aj medzi katolíkmi, osviežme si to.

Sv. Tomáš Akvinský učil, že cieľom manželstva je spojenie muža a ženy k splodeniu a výchove detí a k spoločnému rodinnému životu. Starý CIC 1917 hovorí: Prvotný cieľ manželstva je splodenie a výchova dieťaťa: druhotný vzájomná pomoc a liek proti žiadostivosti. Keďže spory o veci pretrvávali, 1. apríla 1944 Sv. Ofícium na dubium „Či možno prijať mienku niektorých moderných autorov, ktorí alebo popierajú, že prvotným cieľom manželstva je splodenie a výchova dietok, alebo učia, že druhotné ciele manželstva nie sú podstatne podriadené prvotnému cieľu, lež že sú rovnako hlavné a nezávislé“odpovedalo záporne.

Po IIVK sa, ako všade inde veci zmenili a dnes panuje názor, že plodenie a výchova detí nemá medzi cieľmi manželstva prioritu, ba niektorí učia, že je podriadené spoločnému životu a vzájomnému dopĺňaniu sa. KKC 2363 Spojením manželov sa uskutočňuje dvojaký cieľ manželstva: dobro samých manželov a odovzdávanie života. Tieto dva významy alebo hodnoty manželstva nemožno oddeliť bez toho, aby sa nenarušil duchovný život manželov a nevystavili sa nebezpečenstvu dobrá manželstva a budúcnosť rodiny.

Cirkevný právnik potvrdzuje, že v chápaní manželstva sa po koncile udiala nie evolúcia, ale revolúcia: Manželská plodnosť a reprodukcia spoločnosti už nie je tým centrom, okolo ktorého sa točí celé učenie Katolíckej cirkvi o manželstve. Už nie je primárnym cieľom manželstva, pretože to má dnes tri rovnocenné ciele. Vypadla aj z kánonickej definície manželského súhlasu, teda právneho úkonu, ktorým vzniká manželstvo.

Kódex kánonického práva z roku 1983 definuje manželstvo v kán. 1055 §1 nasledovne: „Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života a ktorá svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí, Kristus Pán povýšil medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.“

Tie tri ciele manželstva sú:

• celoživotné spoločenstvo (lat. consortium totius vitae);
• dobro manželov (lat. bonum coniugum);
• plodenie a výchova detí (lat. bonum prolis).

Tieto ciele si neurčujú samotní manželia, ale pochádzajú z prirodzeného práva, čiže z pohľadu kánonického práva platia i pre platnosť prirodzeného manželstva, hoci civilné zákony ich nemusia takto vnímať. Veď aj homosexuáli môžu viesť spoločný život a napĺňať sa a Fiducia supplicans naozaj hovorí o pozitívnych elementoch v sodomských zväzkoch. Toto všetko priniesla zmena v hierarchii cieľov manželstva a odstránenie priority plodenia a výchovy detí. Z podstatného cieľa manželstva vyplýva, že musí mať dve podstatné vlastnosti: musí byť monogamné a nerozlučiteľné.

Starý CIC hovorí, že „Kristus“ povýšil samotnú manželskú zmluvu medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti. Preto nemôže medzi pokrstenými byť platná manželská zmluva, ktorá by nebola sviatosťou. Opačný názor zaviedli protestanti, pre ktorých je manželská zmluva na úrovni kúpnopredajnej zmluvy a je možné ju ľubovoľne upravovať, prípadne rušiť, ak sa na tom dohodnú obe stránky zmluvy. Rozvod manželstva bol jedným z protestantských lákadiel, ktorým na svoju stranu reformátori verbovali kniežatá, ktoré z dynastických či iných dôvodov túžili zapudiť svoje manželky a zobrať si iné. Protestanti by bez podpory kniežat, ktorí chránili popredných buričov, neprežili.

Katolícka náuka o manželstve v tejto veci sa dá zhrnúť do nasledujúcich tvrdení:

• V kresťanskom manželstve, ktoré bolo obnovené k pôvodnej nerozlučiteľnosti samotným Kristom, po konzumácii manželstva nikdy nemôže dôjsť k rozvodu.
• Nekresťanské manželstvo môže byť za určitých okolností v prospech viery zrušené.
• Kresťanské manželstvo pred konzumáciou môže byť zrušené vstupom do rehole alebo zásahom pápežskej autority.
• Rozluka od lôžka a stola je povolená z rôznych dôvodov, najmä v prípade cudzoložstva alebo odpadnutia od viery zo strany manžela alebo manželky.

tags: #rozvod #v #krestanskom #manzelstve #podmienky