
Článok sa zaoberá problematikou rozvodov, ktoré prebehli mimo územia Slovenskej republiky, a ich následným uznaním na Slovensku. Mnoho Slovákov a Sloveniek žije v zahraničí, či už dočasne alebo natrvalo, a preto je dôležité vedieť, ako postupovať v prípade rozvodu v cudzine, aby bol platný aj na Slovensku.
Častokrát sa stáva, že k rozvodu manželstva dochádza v zahraničí. Ak následne chce slovenský občan dať si rozvod zapísať na Slovensku, potrebuje k tomu uznanie rozsudku na Slovensku, najmä ak rozvod prebiehal v krajine mimo Európsku úniu, prípadne nastal ešte pred vstupom SR do Európskej únie. Tak ako pri cezhraničnom uzavretí manželstva, aj pri rozvode dochádza v takomto prípade k stretu viacerých právnych poriadkov. Veľmi dôležité je však posúdiť, o aké právne poriadky ide, keďže vzhľadom na tento faktor sa postup pri uznávaní rozhodnutia o rozvode môže líšiť.
Ak k rozvodu došlo v členskom štáte Európskej únie, postupuje sa podľa európskej legislatívy. Na úrovni Európskej únie rieši túto otázku Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (Nariadenie). Toto nariadenie obsahuje pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, venuje sa však aj sporom o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom. Okrem toho stanovuje pravidlá na uznávanie a výkon rozhodnutí, verejných listín a dohôd v členských štátoch.
Po vydaní rozhodnutia o rozvode v jednom členskom štáte Európskej únie vyvstáva otázka uznania takéhoto rozhodnutia v inom členskom štáte. V Slovenskej republike ako aj v iných členských štátoch platí, že sa podľa predmetného Nariadenia uznávajú právoplatné rozhodnutia v manželských veciach vydané v členskom štáte Európskej únie automaticky, teda nie je potrebné iniciovať žiadne ďalšie konanie. Nariadenie takisto stanovuje, že sa nevyžaduje osobitné konanie pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozhodnutia o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa právneho poriadku tohto členského štátu nie je možné podať ďalší opravný prostriedok.
Pri uznaní rozhodnutia o rozvode zo štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie sa podľa Nariadenia nepostupuje. V prvom rade je potrebné zistiť, či má Slovenská republika s dotknutým štátom uzavretú bilaterálnu zmluvu o úprave uznávania rozhodnutí o rozvode manželstva, prípadne či Slovenská republika a dotknutá krajina nie sú zmluvnými stranami multilaterálnej zmluvy týkajúcej sa tejto problematiky. V prípade existencie takejto zmluvy by totiž mala prednosť pred normami slovenského medzinárodného práva súkromného, tak ako to predpokladá § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP).
Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode
Na to, aby bolo rozhodnutie o rozvode uznané aj na Slovensku bude potrebné prejsť osobitným konaním o uznaní rozhodnutia, na rozdiel od rozvodu v členskom štáte Európskej únie. Podľa ZMPSP totiž platí, že rozhodnutia orgánov cudzieho štátu sú v Slovenskej republike účinné len v prípade, že boli uznané slovenskými orgánmi. Na konanie o uznaní takéhoto rozhodnutia bude príslušný Krajský súd v Bratislave.
Laicky používaný termín „registrácia rozvodu zo zahraničia“ predstavuje komplexný proces, na ktorého začiatku je „legalizácia“ cudzieho rozhodnutia o rozvode prostredníctvom konania o uznanie cudzieho rozhodnutia o rozvode. Na toto konanie je u nás príslušný výlučne Krajský súd v Bratislave, pričom postup je upravený zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Pri podávaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia je potrebné dodržať náležitosti a zahrnúť povinné prílohy, uvedené v § 68c ZMPSP. Z návrhu musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, pričom musí byť označené dátumom a podpísané. Ďalej sa musí v návrhu nachádzať označenie cudzieho rozhodnutia, názov orgánu, ktorý ho vydal, dátum právoplatnosti cudzieho rozhodnutia alebo údaj o jeho vykonateľnosti a zoznam listín, ktoré sa k návrhu pripájajú. Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov s prílohami a treba myslieť na to, že jeden rovnopis má zostať na súde a každý účastník konania má dostať jeden rovnopis.
Podľa § 68c ZMPSP, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť:
Súd vyzve navrhovateľa, aby neúplný návrh v určenej lehote nie kratšej ako 15 dní doplnil. Ak sa napriek výzve súdu návrh neopraví alebo nedoplní a pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd konanie zastaví.
Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti
Pokiaľ ide o verejné listiny vydané v cudzine, je potrebné ich overenie. Rozlišujeme dva spôsoby overenia:
Následne sa tieto doklady úradne preložia do slovenského jazyka. Zoznam úradných prekladateľov a tlmočníkov je verejne dostupný.
Pojednávanie v konaní o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia súd nemusí nariaďovať, pokiaľ do 15 dní od doručenia návrhu nepodá žiaden z účastníkov námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia. Súd je oprávnený rozhodnúť iba o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia, no nemá právomoc preskúmavať rozhodnutie vo veci samej. Pri rozhodovaní súd vysloví, že neuznáva cudzie rozhodnutie za predpokladu nesplnenia podmienok jeho uznania. Pokiaľ by však dôvodom na neuznanie bol rozpor s verejným poriadkom, súd uzná rozhodnutie len v tej časti, ktorá rozpor nezakladá.
Konanie končí tým, že súd vydá rozsudok o uznaní a po nadobudnutí jeho právoplatnosti obligatórne sám informuje osobitnú matriku, ktorá rozvod automaticky zapíše. Následne je možné zaregistrovať prípadné druhé manželstvo do osobitnej matriky.
Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní