Rozvod z pohľadu psychológie: Dopady na deti a dospelých

Rozpad rodiny predstavuje jednu z najnáročnejších životných situácií, ktoré môže dieťa zažiť. Keď sa rodičia rozhodnú ukončiť svoje manželstvo, celý svet malých ľudí sa obracia naruby. Každé dieťa reaguje na túto situáciu inak, v závislosti od veku, osobnosti a spôsobu, akým rodičia celý proces zvládajú. Rozvod má sociálne, etické, právne, emočné a psychologické aspekty. V súčasnosti nie je rozvod ojedinelým javom, práve naopak, počet rozvádzajúcich sa rodín je vysoký.

Vplyv rozvodu na psychiku detí

Rozpad manželstva zanecháva v detskej psychike hlboké stopy, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi. Deti často prežívajú intenzívne emócie ako strach, smútok, hnev či zmätok. Dlhodobé následky môžu zahŕňať problémy s dôverou v medziľudských vzťahoch, nižšie sebavedomie alebo ťažkosti pri vytváraní vlastných partnerských vzťahov v dospelosti.

Deti rozvedených rodičov možno považovať za citlivých indikátorov rodinnej patológie. Bývajú sprostredkovateľmi, vyjednávačmi, akýmisi koaličnými dôverníkmi alebo zbraňami jedných proti druhým, náhradnými objektami, rivalmi ale i sudcami vlastných rodičov.

Reakcie detí v rôznych vekových kategóriách

• Najmenšie deti: Majú obmedzenú schopnosť pochopiť komplexnosť situácie. Často si myslia, že rodičia sa rozišli kvôli nim, pretože ich myslenie je egocentrické.
• Deti v strednom detstve: Už lepšie chápú situáciu, ale stále môžu mať nereálne očakávania. Často sa snažia zmieriť rodičov alebo berú na seba úlohu sprostredkovateľa.
• Teenageri: Majú najlepšie chápanie situácie, ale zároveň môžu reagovať najintenzívnejšie.

Špecifické prejavy u detí rozvedených rodičov

Deti rozvedených rodičov sa javia ako disponovanejšie k neurotickým reakciám, ktorých obsah má psychastenické, úzkostné a depresívne, ale aj asociálne znaky. Ukazujú sa evidentné rozdiely v percentuálnom rozložení detí oboch skupín. Veľmi dobre včlenených, adaptovaných vo svojom sociálnom prostredí je menej detí z rozvedených rodín, znepokojujúci je zistený výskyt problematickej sociálnej vpravenosti.

Deti rozvedených rodičov vykazujú presvedčivo nepriaznivé hodnotenie v porovnaní s deťmi z úplných rodín.

Prečítajte si tiež: Striedavá starostlivosť po rozvode

Únik do choroby bol presvedčivou psychosomatickou reakciou. Udávali bolesti hlavy, zažívacie ťažkosti, ranné zvracanie, tlak pri srdci, poruchy dýchania. individuálne psychologické vyšetrenia detí poskytujú obraz zložitých, ale aj patologických emocionálnych vzťahov. Pokiaľ u dievčat osamelých matiek prevláda negatívny alebo ambivalentný vzťah k otcovi, u chlapcov je k nemu kladný; spravidla sa nestotožňujú s názorom matky na otca. Idealizujú si ho a túžia po ňom. U chlapcov častejšia agresívnosť, paranoidné príznaky, nedôverčivosť a impulzívnosť v správaní.

Ako dieťa prežíva rozvod v rôznom veku

Detské prežívanie rozvodovej situácie rodičov a spôsob jej zvládania závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od veku dieťaťa.

• Obdobie 2 - 3 rokov: Dieťa reaguje na stratu úzkej citovej väzby viac neurotickými prejavmi strachu, neistoty, negativizmom, ale i deštruktívnymi tendenciami v správaní.
• Predškolský a mladší školský vek: Prevažujú stavy emocionálnej lability, smútku, plaču, domnelého pocitu viny za to, čo sa v rodine deje. Dieťa si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti. Formuje sa u neho vedomie vlastného ja a k nemu potrebuje vzťah nielen s matkou, ale aj s otcom. Dieťa nechápe, čo je rozvod, ale dobre vníma, že jeden rodič je menej zapojený alebo odišiel, môže si myslieť, že to zavinilo ono, potrebuje vidieť rodiča, s ktorým nežije, častejšie. V správaní sa môžu objaviť tendencie k provokovaniu, bitkám s deťmi. Dieťa v tomto veku potrebuje tráviť čas s každým rodičom zvlášť. Deti v tomto veku už chápu rozvod, ale ho neakceptujú.
• Okolo 9. - 10. roku a v dospievaní: Prevláda hnev na rodičov. Zodpovednosť pripisujú obom, niekedy obviňujú matku, inokedy otca. Začínajú ich baviť aktivity bez rodičov, záujmy, krúžky, do popredia sa dostávajú kamaráti, trávenie voľného času s rodičmi nie je atraktívne. Deti môžu “nadŕžať” jednému z rodičov, potrebujú hľadať a označiť vinníka, čo nemusí znamenať odmietnutie jedného z rodičov, ale skôr veku primeranú reakciu. Prežívajú stratu ilúzií, hnev, cítia sa ako keď rodič neopúšťa druhého, ale ich samotných. Využívajú , že rodičia majú menej energie, snažia sa získať nad rodičmi kontrolu, manipulovať s nimi. V tomto veku môžu deti obviňovať jedného alebo obidvoch rodičov za rozvod. Adolescencia: V tomto veku sa dospievajúce deti obracajú k vlastnému životu, nezávislosti, záujmovým aktivitám, k problémom rodičov prejavujú malú toleranciu. Potrebujú starostlivosť a podporu, ale starosti rodičov ich znechucujú a unavujú. Potrebujú hovoriť o tom, čo cítia a prežívajú ony samy, nie ich rodičia.

Rozdiely v prejavoch medzi chlapcami a dievčatami

Chlapci a dievčatá svoju roztrpčenosť v rozvodovej situácii rodičov, ale aj po jej odoznení, prejavujú rozdielne. Pre chlapcov je charakteristická priamo prejavovaná neľútosť, nepriateľstvo, agresivita orientovaná smerom von, vo vzťahu k okoliu. Dievčatá majú tendenciu svoje negatívne emócie obracať smerom do seba, dovnútra, proti sebe. Aj keď behom prvých mesiacov resp. aj rokov po rozvode nie sú rodičia vo svojej “vrcholnej životnej forme”, mali by si byť vedomí toho, že čím viac citovej vyrovnanosti budú schopní preukázať svojmu dieťaťu, tým lepšie.

Adaptačné fázy dieťaťa na rozvod

Na správu o rozvode alebo na presťahovanie jedného z rodičov, môžu deti reagovať podobným spôsobom ako na úmrtie blízkej osoby, alebo na inú rovnako traumatizujúcu udalosť a prechádzajú niekoľkými adaptačnými fázami.

• Prvá fáza (obranné mechanizmy): V prvej fáze sa zapájajú obranné mechanizmy, ktoré tlmia psychickú bolesť a zraňujúcu emóciu, nemôžu napríklad uveriť, že je to pravda, predstierajú, že na tom nezáleží (aj tak by sa rozviedli), alebo obviňujú rodičov (keby za niečo stál, tak by ostal), niekedy obviňujú aj sami seba (keby som počúval, mamička by neodišla). Vždy chovajú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia.
• Druhá fáza (zlosť): V druhej fáze môžu deti pociťovať veľkú zlosť. Je to prirodzená reakcia na niekoho alebo niečo, čo dieťaťu spôsobuje bolesť a pokiaľ deťom nie je umožnené túto zlosť vyjadriť, tak ju v sebe v danej chvíli potlačia ale objaví sa v podobe rôznych úzkostných prejavov alebo v neadekvátnom chovaní.
• Tretia fáza (vyrovnávanie sa): V tretej fáze sa s novou situáciou vyrovnávajú, hľadajú nové istoty a zvykajú si na nové usporiadanie. Neznamená to, že s rozvodom súhlasia a že sa vzdávajú myšlienky na možné obnovenie súžitia rodičov. Otvára sa im však pred tým beznádejný výhľad do budúcnosti.

Ako pomôcť deťom zvládnuť rozvod rodičov

Dôležité je deti v tejto oblasti nevynechať. Mnoho rodičov si myslí, že tým , že deti sú možno malé, tak nechápu tomu, čo sa okolo nich deje a netreba ich tým zaťažovať. Jednoducho sa nejako rozídu, odsťahujú a deťom to nevysvetlia. To je ale veľmi rizikové a prináša to v neskoršom veku veľké problémy v psychickom prežívaní detí a teda aj vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.

Prečítajte si tiež: Rozvod a ZŤP: Práva a možnosti

Rozhovor s deťmi

Výber správneho momentu na rozhovor o rozvode je kľúčový. Ideálne je, keď sú prítomní obaja rodičia a rozhovor sa uskutoční v pokojnom prostredí bez rušivých elementov. Pre najmenšie deti používajte jednoduché a konkrétne vysvetlenia. Je potrebné začleniť informácie o ďalšom bývaní a spôsobe starostlivosti o deti , tiež je dôležité vytvoriť aj priestor na ich otázky a zodpovedať ich. Rodičia by sa na takýto rozhovor mali spoločne pripraviť, aby boli v odpovediach jednotní. Tiež nie je vhodné, aby počas rozhovoru došlo k vzájomnému obviňovaniu a špecifikácii dôvodov rozvodu. Deťom stačí vedieť, že je to ich spoločné rodičovské rozhodnutie, ktoré neovplyvní vzťah rodičov k deťom a mať ubezpečenie, že navždy ostanú pre ne mamou a otcom.

Zabezpečenie stability a predvídateľnosti

Deti potrebujú predvídateľnosť najmä v časoch zmien. Snažte sa zachovať čo najviac z pôvodných rutín - pravidelné časy jedál, spánku, školských aktivít.

Emocionálna podpora

Dieťa musí vedieť, že môže hovoriť o svojich pocitoch bez strachu z trestu alebo kritiky.

Zapojenie dieťaťa do rozhodovania

Podľa veku dieťaťa ho zapájajte do rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú. Môže ísť o výber izby v novom byte, rozdelenie času medzi rodičmi alebo mimoškolské aktivity.

Konzistentná výchova

Napriek osobným konfliktom je nevyhnutné udržiavať konzistentnosť vo výchovných postupoch. Dieťa potrebuje jasné a jednotné pravidlá v oboch domovoch.

Prečítajte si tiež: Dieťa v rozvodovom konaní

Riešenie konfliktov mimo dieťaťa

Všetky spory a nesúhlasy riešte bez prítomnosti dieťaťa. Využívajte písomnu komunikáciu, mediáciu alebo terapiu pre rozvedených rodičov.

Odborná pomoc

Existujú situácie, keď vlastné úsilie nestačí a je potrebné vyhľadať pomoc odborníka. Detský psychológ môže pomôcť dieťaťu spracovať emócie a naučiť ho zdravé zvládacie stratégie. Rodinný terapeut pracuje s celou rodinou na zlepšení komunikácie a riešení konfliktov.

Starostlivosť o seba

Nemôžete efektívne podporovať svoje dieťa, ak sami bojujete s nevyriešenými emóciami. Starostlivosť o seba nie je sebectvom, ale nevyhnutnosťou. Pravidelný spánok, zdravá strava, fyzická aktivita a relaxácia sú základom pre zvládanie náročného obdobia. Neostávajte sami. Využívajte pomoc rodiny, priateľov, susedov.

Ďalšia starostlivosť o deti

Rodičia si potrebujú premyslieť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti. Niekedy je vhodné si rôzne modely vyskúšať. Pri tom aký model sa zvolí sa odporúča zohľadniť vek resp. vývinové obdobie a s ním súvisiace aktuálne vývinové potreby dieťaťa, možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť, ich vzájomnú komunikáciu a ideálne aj zachovanie škôlky/školy/rovesníckeho prostredia.

Najčastejšie modely starostlivosti o detí sú:

• dieťa zverené jednému rodičovi a neupravený styk s druhým rodičom
• dieťa zverené jednému rodičovi a upravený styk s druhým rodičom
• dieťa zverené do striedavej starostlivosti

Syndróm zavrhnutého rodiča

Termín syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča je pomerne málo známy. Jeho symptómy však možno pozorovať u mnohých detí v rozvodových a porozvodových sporoch. Pri tomto syndróme dieťa prijíma jedného rodiča a druhého odmieta.

Syndróm zavrhnutého (odcudzeného) rodiča (PAS) definoval Richard A. Gardner ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov.

Charakteristické znaky syndrómu zavrhnutého rodiča

• Nenávisť kampaň za degradáciu rodiča.
• Absurdné zdôvodňovanie tejto nenávisti.
• Neprítomnosť ambivalencie (čiernobiele hodnotenie rodičov).
• Reflexívna podpora programujúceho rodiča.
• Neprítomnosť pocitu viny.
• Vypožičané scenáre (papagájovanie).

Kontroverzie okolo syndrómu zavrhnutého rodiča

Niektorí autori poukazujú na fakt, že Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb DSM IV nepozná takýto syndróm. Americká psychiatrická asociácia, odborný garant DSM, nepovažuje parental alienation syndrome za psychickú poruchu a neuvažuje o jeho zaradení medzi psychické poruchy z dôvodu obmedzenej validity výskumov na túto tému. Preto je podľa nich tento pojem parental alienation syndrome kontroverzný. Je to skôr popis situácie medzi rodičom a dieťaťom v sporoch o styk a o zverenie do starostlivosti.

Dopady rozvodu na dospelých

Rozvod alebo rozchod sa radí podľa psychológov medzi najstresovejšie udalosti v živote človeka. Táto udalosť ovplyvňuje všetkých členov rodiny a je pre nich veľkou záťažou. S rozvodom a rozchodom partnerov sa však v posledných rokoch stretávame stále častejšie, a preto je potrebné hľadať spôsoby, ako čo najviac eliminovať nepriaznivé dopady na deti i dospelých.

Partnerstvo vs. Rodičovstvo

V rovine rozvodu/rozchodu máme dve roviny - manželskú/partnerskú a rodičovskú. Pre rodičov je samotný rozvod obrovskou emočnou záťažou, pri ktorej sa potrebujú vysporiadať s tým, ako zvládnuť ukončenie vzťahu, ktorý zakladali s predpokladom celoživotného trvania. Prechádzajú rôznymi fázami, počas ktorých sa snažia zvládnuť vlastné pocity krivdy, viny, hnevu a smútku. Druhou rovinou je rodičovská, kedy sa rodičia zaoberajú prežívaním detí a hľadaním modelu ďalšieho spoločného fungovania rodiny, ktorá potrebuje naďalej plniť svoj funkciu voči deťom. Oddelenie týchto dvoch oblastí je často problematické, nakoľko rodičia niekedy nedokážu vzájomné pocity vo vzťahu jeden k druhému ovládnuť a priamo vplývajú na deti.

Rozvod a psychorozvod

Samotný rozvod manželstva má právnu rovinu, kedy prebieha súdny proces o rozvode manželstva a úprave práv a povinností voči nezaopatreným deťom. Pri rozchode partnerov je možné súdny proces vynechať, pokiaľ sa rodičia dohodnú na tom ako sa budú o deti starať po rozchode. Zo psychologického pohľadu je však kľúčová emočná rovina resp. zvládnutie rozchodu/rozvodu na emočnej úrovni , vtedy hovoríme o psychorozvode. Ak toto rodičia zvládnu, potom sa môžu zamerať na potreby detí.

tags: #rozvod #z #pohladu #psychologie #dopady #na