Ručiteľský Záväzok v Obchodnom Práve: Komplexný Prehľad

Ručenie predstavuje tradičný zabezpečovací inštitút, ktorý má svoje špecifické postavenie v slovenskom právnom poriadku. Osobitne je upravené pre oblasť občianskoprávnych vzťahov (§ 546 až § 550 Občianskeho zákonníka) a osobitne pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov (§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na špecifickú úpravu ručenia v Obchodnom zákonníku sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení neuplatnia ani podporne na zabezpečenie splnenia záväzkov z obchodných zmlúv. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na ručiteľský záväzok v obchodnom práve, jeho vznik, trvanie, zánik a ďalšie dôležité aspekty.

Úvod do Ručenia v Obchodnom Práve

Dohodou účastníkov sa môže zabezpečiť pohľadávka ručením. Ručenie je právny pomer medzi veriteľom a treťou osobou (ručiteľom) vzniknutý na základe písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, podľa ktorého sa ručiteľ zaručuje veriteľovi, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi bude uspokojená. Na obchodné záväzkové vzťahy sa využívajú ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 303-§ 312 ObZ). Tento ručenie upravuje ucelene, teda Občiansky zákonník sa nepoužije a to ani podporne.

Vznik Ručiteľského Záväzku

Základným predpokladom vzniku ručiteľského záväzku je písomné vyhlásenie ručiteľa adresované veriteľovi, v ktorom sa ručiteľ zaručuje za uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V prípade ručenia nejde teda o zmluvu, a preto sa nevyžaduje súhlas veriteľa. Vzniku ručenia nebráni, ak o ručení uzavrie ručiteľ s veriteľom zmluvu. V tomto prípade možno vyhlásenie ručiteľa považovať za podmienené súhlasom veriteľa alebo za reakciu na návrh veriteľa, aby bolo vydané vyhlásenie o ručení. Ak sa na tento zmluvný vzťah má použiť Obchodný zákonník, musí sa to v zmluve o ručení výslovne dohodnúť (§ 262 ods.

Písomná Forma a Náležitosti Vyhlásenia

Ručenie vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, musí byť písomné. Písomná forma ručiteľského záväzku je podmienkou jeho platnosti (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nemožno sa úspešne domáhať splnenia záväzku ručiteľa vykonaného inou než písomnou formou. Ak by ručiteľ svoj záväzok splnil, nemohol by sa domáhať vrátenia poskytnutého plnenia od veriteľa. Písomná forma sa však nevyžaduje pre prejav veriteľa, ktorým prijíma sľub ručiteľa. Písomné vyhlásenie ručiteľa sa musí urobiť takým jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby nevznikli pochybnosti o tom, že ide o ručenie.

Pre platné prevzatie ručiteľského záväzku zákon vyžaduje splnenie náležitostí ručiteľského vyhlásenia. V právnej praxi nastávajú prípady, keď je potrebné posúdiť, či ručiteľský záväzok vôbec vznikol. Ručiteľské vyhlásenie pre svoju platnosť okrem všeobecných požiadaviek na platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí spĺňať aj ďalšie náležitosti:

Prečítajte si tiež: Interpretácia judikátov: Učiteľský záväzok

1. bolo urobené v písomnej forme (nedodržanie písomnej formy je sankcionované neplatnosťou ručiteľského vyhlásenia podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
2. obsahovalo konkretizáciu záväzku dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený (a to najčastejšie špecifikáciou zmluvy veriteľa s dlžníkom, z ktorej záväzky sú ručením zabezpečené, resp. aj uvedením konkrétnej výšky záväzku a i.),
3. bolo podpísané konajúcou osobou, t. j. ručiteľom resp. osobou oprávnenou konať za ručiteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Zabezpečovaná Pohľadávka

Ručením sa môže zabezpečiť len taká pohľadávka, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje. Pohľadávka musí byť určitá výškou aj jej trvaním. Pre obsah ručiteľského záväzku je teda zásadne rozhodujúci obsah hlavného záväzku, aj keď nemusí ísť o ich totožnosť. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Obmedzením záväzku dlžníka v priebehu ručenia sa obmedzuje aj ručiteľský záväzok. Naopak, rozsah ručenia sa však bez ďalšieho nemení pri rozšírení záväzku dlžníka v priebehu ručenia. Zároveň, aj keď to zákon výslovne neustanovuje, za ten istý dlh môže ručiť aj viac osôb. Ak to nie je dohodnuté, nemajú ich povinnosti solidárnu povahu.

Ručením možno zabezpečiť každú pohľadávku s peňažným plnením. Ručenie sa pritom môže týkať len časti pohľadávky. Z nepeňažných pohľadávok možno ručením zabezpečiť len tie, ktoré sú zastupiteľné. Pri záväzkoch spočívajúcich v nezastupiteľnom plnení, t. j. v plnení, ktoré môže poskytnúť len dlžník osobne, ručiteľský právny pomer môže slúžiť len na zabezpečenie prípadnej škody vzniknutej nesplnením záväzku, a nie na zabezpečenie splnenia hlavného záväzku. Ručením nemožno zabezpečiť premlčané pohľadávky ani iné naturálne pohľadávky, t. j.

Práva a Povinnosti Ručiteľa

Povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú (subsidiárnu) povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú (primárnu) povahu (§ 548 ods. Ručiteľ je povinný záväzok splniť len vtedy, ak ho nesplní dlžník v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Uvedené znamená, že vo vzťahu k záväzku dlžníka uspokojiť veriteľovu pohľadávku je záväzok ručiteľa podporný, zatiaľ čo záväzok dlžníka je primárny. Prejavuje sa to tým, že ručiteľ je povinný plniť až vtedy, keď dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Veriteľ teda musí žiadať uspokojenie svojej pohľadávky predovšetkým od dlžníka a až potom sa môže obrátiť so žiadosťou o plnenie na ručiteľa.

Výnimky z Povinnosti Výzvy Dlžníka

Túto zásadu prelamuje ustanovenie § 306 ods. 1 ObchZ, ktoré stanovuje, že veriteľ nemusí vyzvať dlžníka, ak:

a) veriteľ nemôže vyzvanie dlžníka uskutočniť (napr. dlžník sa skrýva),b) je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä v prípade vyhlásenia konkurzu.

Prečítajte si tiež: Študenti a Pedagógovia

Námietky Ručiteľa

Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na uplatnenie ktorých je oprávnený dlžník (napr. námietku odpustenia dlhu, premlčanie a pod), a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.

Rozsah Ručenia

Ručiteľ je povinný splniť veriteľovu pohľadávku v takom istom rozsahu ako dlžník, ak sa s veriteľom nedohodol, že bude ručiť len v užšom rozsahu. Aj bez takejto dohody je možné, aby ručiteľ splnil za dlžníka nielen celý záväzok, ale aj len jeho časť, ktorú dlžník na výzvu veriteľa nesplnil, pokiaľ, pravda, čiastočné splnenie neodporuje dohode strán alebo povahe, resp. účelu záväzku.

Vstup do Práv Veriteľa

Pokiaľ ručiteľ splní záväzok, za ktorý ručí, vstupuje do práv veriteľa, stáva sa dlžníkovým veriteľom. Má právo požadovať od pôvodného veriteľa všetky doklady a pomôcky, ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. V prípade, že by ručiteľ uspokojil veriteľa bez vedomia dlžníka, mohol by dlžník voči nemu uplatniť všetky námietky, ktoré mohol uplatniť voči veriteľovi. Nemôže však uplatniť tie námietky, na ktoré ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil svoje nároky z ručenia.

Ručenie Spoločníkov v Obchodných Spoločnostiach

Základná právna úprava ručenia spoločníkov v obchodných spoločnostiach je zakotvená v ustanovení § 56 ods. 5 a 6 Obchodného zákonníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ručenie spoločníkov je ručením zo zákona, teda vznikom účasti v určitej právnej forme obchodnej spoločnosti. Na tento vzťah sa budú aplikovať ustanovenia o ručení (§ 303 až 312), ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ručenie spoločníkov za záväzky spoločnosti po zániku spoločnosti zostáva minimálne v tej výške, v akej ručili počas trvania spoločnosti.

Rozsah Ručenia Spoločníkov

V spoločnosti s ručením obmedzeným spoločník ručí do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri, po splatení vkladu neručí za záväzky spoločnosti. Iným limitom pri ručení spoločníkov je prípad konkurzu. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení.

Prečítajte si tiež: Perspektívy učiteľského záväzku

Obchodné spoločnosti rozdeľujeme na dva druhy, a to tzv. osobné a kapitálové spoločnosti. Medzi kapitálové spoločnosti zaraďujeme spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť. Medzi osobné spoločnosti verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť.

Zánik Ručiteľského Záväzku

Ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku, t. j. ak uplatnenie námietok dlžníka (§ 548 ods.

Ručenie a Manželstvo

V súvislosti s ručením a manželstvom vznikajú otázniky hlavne pri problematike prevzatia ručiteľského záväzku jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. Súdy zaujali k danej problematike taký názor, že podpisom ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto jedinému manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník pohľadávku neuspokojil, hoci bol na to vyzvaný, môže sa domáhať jej splnenia na ručiteľovi. Nemôže sa však domáhať splnenia voči ručiteľovej manželke, a to ani v tom prípade, keby táto bola dala na prevzatie ručiteľského záväzku súhlas. Prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je teda právnym úkonom, ktorý by bolo možno charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí oboch manželov, ale ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne.

Dôsledky Zániku Právnickej Osoby v Pozícii Dlžníka

Ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby ako dlžníka, záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu. Platí tiež, že ručenie nezaniká ani vtedy, ak zanikol hlavný záväzok pre nemožnosť plnenia dlžníka, pokiaľ je záväzok splniteľný ručiteľom.

Zánik Ručenia Postúpením Pohľadávky

Umožňuje-li zákon zajištění pouze části závazku ručením (ust. § 307 odst. 2 obch. zák.), nelze ani zánik ručení, jehož trvání je vázáno jen na dosavadního věřitele, způsobený postoupením pohľadávky dlužníka na dalšího věřitele, považovat za nedovolený.

Akcesorita a Subsidiarita Ručenia

Záväzok ručiteľa voči veriteľovi vzniknutý z titulu ručenia vo vzťahu k hlavnému záväzkovému vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je vzťahom akcesorickým. Akcesorita vyjadruje závislosť zabezpečovacieho záväzku od záväzku hlavného. Vznik a trvanie zabezpečovaného záväzku sú priamo podmienené existenciou hlavného záväzku (z akcesority ručenia však existujú aj výnimky, ktoré konkrétnejšie upravuje Obchodný zákonník). Subsidiárna povaha ručenia vyplýva z dopĺňajúceho a podporného postavenia ručiteľa vzhľadom na hlavný vzťah „dlžník verzus veriteľ“. Ručiteľský záväzok je teda vedľajší čo do vzniku a zániku od hlavného zväzku medzi dlžníkom a veriteľom.

Právny Režim Zabezpečenia Plnenia z Úverovej Zmluvy Ručením

Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.

tags: #ručiteľský #záväzok #obchodné #právo