Žaloba o Určenie Vlastníctva: Komplexný Prehľad

V konkurzných konaniach je ideálny stav, keď sa aktívna konkurzná podstata definovaná zákonom zhoduje s konkurznou podstatou spísanou v súpise majetku. Inými slovami, musí existovať súlad medzi skutkovým stavom a zákonom. Ak sa tieto dve veličiny nezhodujú, vzniká protiprávny stav, ktorý môže poškodiť veriteľov alebo zasiahnuť do vlastníckeho práva tretích osôb. Tento stav závisí od toho, či správca opomenul niečo zahrnúť do súpisu, alebo naopak zapísal niečo, čo nie je majetkom úpadcu.

V konkurznej praxi sa často stáva, že do súpisu konkurznej podstaty je zahrnutý majetok, ktorý nepatrí úpadcovi. V takýchto prípadoch sa tretie osoby môžu brániť prostredníctvom vylučovacej žaloby podľa § 78 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Táto žaloba je jediným procesno-právnym prostriedkom na dosiahnutie vylúčenia majetku zo súpisu, ako vyplýva z § 78 ods. 8 zákona o konkurze.

Vylučovacia Žaloba vs. Určovacia Žaloba

Vylučovaciu žalobu je potrebné odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva. Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nemení skutočný vlastník tohto majetku, či už je ním úpadca alebo iná osoba. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatné rozhodnutie o jeho vylúčení, neurčuje vlastníka takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje, že správca považuje tento majetok za majetok podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu.

Právnym prostriedkom ochrany inej osoby proti neoprávnenému zahrnutiu majetku do súpisu konkurznej podstaty je vylučovacia žaloba. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by sama o sebe spôsobila vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.

Naliehavý Právny Záujem a Určovacia Žaloba

Jedným zo základných procesných predpokladov pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacia žaloba), je existencia naliehavého právneho záujmu. Súdna prax zaznamenala prípady, keď súdy zamietli určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu prebiehajúceho konania o vylučovacej žalobe.

Prečítajte si tiež: Rozdiely v žalobách: Regres a škoda

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vyjadril k vzťahu určovacej a vylučovacej žaloby v zjednocujúcom rozhodnutí, podľa ktorého samotná skutočnosť, že prebieha konanie o vylúčovacej žalobe, nezakladá bez ďalšieho nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, že je vlastníkom tejto veci.

Vychádza sa z koncepcie, že predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva, a teda nerieši sa ňou zmena zápisu v katastri nehnuteľností. Výrok súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, nie je spôsobilým podkladom pre zmenu v úradnej evidencii. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, ak má pre rozhodnutie sporu právny význam. Súd sa s touto otázkou vysporiadava iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Účelom vylučovacej žaloby je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu.

Na druhej strane, prostredníctvom určovacej žaloby nemožno dosiahnuť vylúčenie veci z konkurzu vzhľadom na dikciu § 78 ods. 8 zákona o konkurze. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 katastrálneho zákona) je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona).

V prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo nie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene sa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou. Aj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci. Naproti tomu zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu podstaty ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom.

Prečítajte si tiež: Žaloba na vysporiadanie spoluvlastníctva

Konkurencia vylučovacej a určovacej žaloby je z hľadiska ich rôzneho účelu prípustná a nevyhnutná pre dosiahnutie efektívnej právnej ochrany vlastníctva tretích osôb. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k veci a žaloba o vylúčenie veci zo súpisu podstaty majú svoje opodstatnenie dané predmetom konania, ktorý bol nimi určený. Keďže predmety týchto žalôb sa líšia, možnosť uplatnenia jednej z nich nevylučuje prípadné úspešné uplatnenie druhej.

Príklad z Praxe: Rozsudok Krajského Súdu v Nitre

Krajský súd v Nitre sa zaoberal prípadom, kde sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX parc. č. 111/1 a parc. č. 111/2. Súd prvého stupňa zamietol návrh, pretože mal za preukázané, že vlastníkom nehnuteľností je odporca, ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou.

Navrhovateľ sa odvolal a tvrdil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že súd nevypočul štatutárov odporcu a zamietol návrh na doplnenie dokazovania. Navrhovateľ tvrdil, že nie je povinný podať návrh aj voči právnym predchodcom odporcu, ktorí by mali spolu s odporcom tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo.

Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uviedol, že navrhovateľove námietky nemajú vplyv na správnosť a zákonnosť výrokovej časti rozsudku. Tvrdil, že je potrebné chrániť vlastnícke právo odporcu, ktorý nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď požadoval, aby žaloba smerovala i voči ostatným fyzickým osobám, ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísaní v katastri. Súdu prvého stupňa zrejme ušlo pozornosti, že v danom prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Legislatívne zmeny na Slovensku

Určovacia Žaloba a Verejnoprávne Inštitúcie

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, kde verejnoprávna inštitúcia podala žalobu o určenie neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dovolací súd uzavrel, že verejnoprávna inštitúcia môže podať takúto žalobu, keďže ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, kedykoľvek.

Dovolací súd zároveň konštatoval, že nenachádza žiaden zákonom identifikovaný dôvod znevýhodňovať verejnoprávnu inštitúciu vo vzťahu k ochrane jej majetku. Je teda zrejmé, že v ustanovení § 16 zákona č. 176/2004 Z.z. nie je stanovená objektívna lehota časovo limitujúca možnosť napadnúť prevod majetku, ale subjektívna lehota, a to len pre prokurátora pri uplatnení takéhoto osobitného druhu prokurátorskej žaloby.

Vo vzťahu k plynutiu času je zákonom upravená lehota stanovená len vo vzťahu k prokurátorovi, nie samotnej inštitúcii, a pokiaľ v procese prevodu vlastníckeho práva došlo k nezákonnému postupu, alebo samotná kúpna zmluva by bola absolútne neplatná, potom sa verejnoprávna inštitúcia môže domáhať buď určenia neplatnosti právnej skutočnosti procesne postupujúc podľa § 137 písm. d) CSP (tu s odkazom na § 16 zákona č. 176/2004 Z.z.), alebo žiadať určenie vlastníckeho práva postupom podľa § 137 písm. c) CSP, po vykonaní vkladu do katastra nehnuteľností.

Naliehavý Právny Záujem v Kontexte Súdnej Praxe

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii katastra nehnuteľností a žalobcami tvrdeným skutočným stavom vlastníctva, resp. v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje.

Princíp Subsidiarity Určovacej Žaloby

Princíp subsidiarity určovacej žaloby vyjadruje pravidlo, že pokiaľ sa žalobca môže domáhať svojej ochrany prostredníctvom žaloby na plnenie, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Určovacia žaloba je tak akýmsi druhoradým prostriedkom ochrany práv žalobcu.

Princíp subsidiarity určovacej žaloby vlastne nepripúšťa, aby popri sebe existovali vo veci dva rozsudky, určovací rozsudok a rozsudok na plnenie. Považuje sa to za nehospodárne a zbytočne zaťažujúce súdy. Naopak, koexistencia týchto dvoch rozsudkov je v anglickom práve prirodzená. V priestore determinovanom germánskou právnou tradíciou to však tiež nie je vylúčené. Táto koexistencia je umožnená prostredníctvom tzv. medzitýmneho určovacieho rozsudku.

S účinnosťou od 1. júla 2016 je súčasťou aj slovenského civilného procesného práva medzitýmny určovací rozsudok upravený v § 214 ods. 2 Civiného sporového poriadku (CSP). Podľa tohto ustanovenia „súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.“

Nakoniec platí, že keď už súd o predbežnej otázke rozhodne, nie je dôvod na to, aby ju nepoňal do výroku, ak o to žalobca žiada, pretože len tak sa stane aj táto časť súdneho rozhodnutia právoplatnou a vecou rozhodnutou.

Princíp subsidiarity vytvára z určovacej žaloby akýsi druhoradý procesný nástroj v porovnaní s ostatnými žalobami. Tento prístup vychádza z názoru, že určovacia žaloba je obsahovo užšia ako je žaloba na plnenie, ktorá ju prekrýva.

Princíp subsidiarity významne zasahuje do autonómie vôle žalobcu. Princíp subsidiarity totiž vyjadruje neprípustnosť určovacej žaloby za predpokladu, že žalobca má k dispozícii iný, vhodnejší spôsob ochrany. Posúdenie skutočnosti, či žalobca má alebo nemá vhodnejší spôsob ochrany tak závisí od prípustných prostriedkov ochrany, ale aj od vnímania sudcu.

Pokiaľ by malo byť odôvodnenie dostatočné, súd by mal v odôvodnení uviesť, aké konkrétne žaloby má žalobca k dispozícii a ktoré a z akého dôvodu považuje za vhodnejšie. Tiež netreba podceňovať pragmatický prístup žalobcu k vedeniu súdneho sporu. Ťažko si možno predstaviť situáciu, ak žalobca prehrá súdny spor o určenie, že je vlastníkom určitej veci a následne podá žalobu na jej vydanie. Životnú empíriu nemožno podceňovať.

Princíp subsidiarity málo zohľadňuje mnohorakosť životných situácií, pestrosť medziľudských vzťahov a cieľov jednotlivých osôb.

Čo je to Naliehavý Právny Záujem?

V zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobu o určenie možno podať, ak je na tom naliehavý právny záujem. Aby ste si vedeli predstaviť na príklade, čo je to naliehavý právny záujem, tak asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp. vaše právne postavenie je neisté, máte naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že ste vlastníkom nehnuteľnosti.

Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba).

Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu.

Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva.

Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať.

V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva.

tags: #žaloba #určenie #vlastníctva