Saintgermainská zmluva: História, kontext a dôsledky

Saintgermainská zmluva, podpísaná 10. septembra 1919 v Saint-Germain-en-Laye, bola jednou z kľúčových mierových zmlúv po prvej svetovej vojne. Táto zmluva, rovnako ako Versailleská zmluva, mala za cieľ usporiadať povojnovú Európu a stanoviť nové hranice pre nástupnícke štáty po rozpade Rakúsko-Uhorska. Cieľom tohto článku je preskúmať kontext, obsah a dôsledky Saintgermainskej zmluvy, ako aj jej vplyv na Československo a ďalšie krajiny.

Kontext vzniku Saintgermainskej zmluvy

Po skončení prvej svetovej vojny bolo potrebné nanovo definovať politickú mapu Európy. Rakúsko-Uhorsko, jeden z hlavných aktérov vojny, sa rozpadlo na niekoľko nových štátov, ako Československo, Juhoslávia, Maďarsko a Rakúsko. Saintgermainská zmluva bola zameraná na formálne uznanie tohto rozpadu a stanovenie nových hraníc.

Mierové rokovania sa začali 18. januára 1919 v zrkadlovej sieni Versaillského paláca pri Paríži, na mieste, kde bolo v roku 1871 vyhlásené nemecké cisárstvo. Na konferencii sa zúčastnilo 27 víťazných štátov, zatiaľ čo porazené štáty zastúpené neboli. Sovietske Rusko konferenciu ignorovalo. Československú delegáciu viedol predseda vlády Karel Kramář, ale skutočnou vedúcou osobnosťou bol minister zahraničia Edvard Beneš.

Obsah Saintgermainskej zmluvy

Saintgermainská zmluva sa zaoberala viacerými kľúčovými otázkami:

1. Uznanie nových štátov: Zmluva formálne uznala nezávislosť Československa, Juhoslávie, Maďarska a Poľska. Rakúsko sa zaviazalo rešpektovať ich nezávislosť a suverenitu.
2. Stanovenie hraníc: Zmluva vymedzila hranice Rakúska voči susedným štátom. Rakúsko stratilo rozsiahle územia, ktoré boli pridelené Taliansku (časť Kraňska a Korután, Prímorie a Južné Tirolsko), Juhoslávii (väčšia časť Kraňska, Dalmácia, južné Štajersko a juhovýchodné Korutánsko), Československu (Čechy, Morava, dve dolnorakúske obce a časť Sliezska) a Rumunsku (Bukovina).
3. Vojenské obmedzenia: Rakúsko bolo povinné zredukovať svoju armádu na 30 000 vojakov. Zmluva tiež zakazovala Rakúsku spojiť sa s Nemeckom.
4. Majetkové otázky: Rakúsko muselo vydať Spojencom vojnové a obchodné loďstvo.

Minoritná Saintgermainská zmluva

Súčasťou versaillského mierového systému bola aj tzv. minoritná alebo Menšia saintgermainská zmluva (Zmluva medzi čelnými mocnosťami spojenými i združenými a Česko-Slovenskom), podpísaná 10. septembra 1919. Táto zmluva sa zameriavala na postavenie národnostných menšín v Česko-Slovensku a obchodné záležitosti. Osobitne sa venovala autonómnemu postaveniu Podkarpatskej Rusi.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Podkarpatská Rus a Saintgermainská zmluva

Podkarpatská Rus, územie s rozlohou 12 600 štvorcových kilometrov a takmer 500 obcami, bolo obývané 604-tisíc obyvateľmi. Saintgermainská zmluva zaväzovala Pražskú vládu, aby Podkarpatskej Rusi poskytla vlastný snem s zákonodarnou právomocou v jazykových, školských, náboženských a samosprávnych otázkach, ako aj vlastného guvernéra a obsadzovanie úradníckych postov obyvateľmi tohto územia. Zjednodušene povedané, Podkarpatská Rus mala dostať autonómiu.

Po obsadení územia česko-slovenskými vojskami v roku 1919, Ústredná národná rada Karpatských Rusínov v Užhorode odhlasovala 8. mája 1919 pričlenenie k Česko-Slovensku. Definitívne vyriešenie situácie nastalo po podpise Saintgermainskej mierovej zmluvy.

Autonómia Podkarpatskej Rusi

Keď začiatkom októbra 1938 susedné Slovensko vyhlásilo autonómiu v rámci Česko-Slovenska, získalo autonómne postavenie aj Podkarpatsko. Dňa 11. októbra 1938 bola vytvorená prvá autonómna vláda pod vedením Andreja Brodiho, ktorú 26. októbra nasledovala vláda Augustína Vološina.

Dňa 2. novembra 1938 sa na základe prvej Viedenskej arbitráže juhovýchodná časť územia stala súčasťou Maďarska. Novým sídlom úradov sa stal Chust. Cieľom Maďarska bola obnova bývalého veľkého Uhorska, pričom najskôr sa rozhodlo o pričlenení Podkarpatska, čo malo Maďarsku umožniť spoločnú hranicu so spriateleným Poľskom a prístup k prameňom Tisy.

Hospodárska a politická situácia Podkarpatskej Rusi

Celkovú situáciu tohto regiónu sťažovala značná hospodárska zaostalosť a nízka politická gramotnosť väčšiny obyvateľstva. Napríklad v roku 1932 bolo na Podkarpatskej Rusi len 19 km ciest na 100 km2, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 30 km a v Čechách 70 km. Priemysel zamestnával v roku 1926 len 7000 ľudí, väčšina pracovala v lesníctve a poľnohospodárstve. V celom regióne chýbal priemyselný podnik s viac než 100 zamestnancami.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Napriek centralistickej politike ČSR boli prijaté opatrenia, ktoré znamenali ekonomický a kultúrny rozvoj, čím sa zvýšila životná úroveň obyvateľstva. Zaostalosť Podkarpatskej Rusi sa pričinila o skutočnosť, že medzi tunajším obyvateľstvom si získavala značnú podporu Komunistická strana Česko-Slovenska, ktorá sa zasadzovala o pripojenie územia k Sovietskemu zväzu.

Zánik Podkarpatskej Rusi

Keď 14. marca 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť a 15. marca Nemci v Česku vytvorili Protektorát Čechy a Morava, vyhlásilo Podkarpatsko 15. marca nezávislosť. No ešte v ten istý deň ho Maďarsko napadlo a do 18. marca obsadilo. Už 15. marca Maďarsko obsadilo aj časť východného Slovenska.

Po nemeckej okupácii Maďarska 19. marca 1944 bolo z Podkarpatska v apríli a máji 1944 deportovaných vyše 100 000 Židov do nemeckých koncentračných táborov. Po obsadení Sovietmi bolo územie opäť súčasťou obnovovaného Česko-Slovenska.

Dňa 26. novembra 1944 sa prvý zjazd národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny v Mukačeve vyslovilo za pričlenenie k Sovietskemu zväzu opäť pod názvom Zakarpatská Ukrajina. Formálne sa tak stalo v júni 1945, teda až po oficiálnom skončení druhej svetovej vojny.

Dôsledky Saintgermainskej zmluvy

Saintgermainská zmluva mala rozsiahle dôsledky pre Rakúsko a celú Európu:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

1. Územné straty: Rakúsko stratilo rozsiahle územia, čo malo negatívny dopad na jeho ekonomiku a politickú stabilitu.
2. Vznik nových štátov: Zmluva prispela k vzniku nových štátov, ktoré zmenili politickú mapu Európy.
3. Národnostné menšiny: Zmluva sa snažila chrániť práva národnostných menšín, ale v praxi to bolo často problematické a viedlo k napätiam medzi jednotlivými etnickými skupinami.
4. Obmedzenie suverenity: Rakúsko bolo obmedzené vo svojej suverenite vojenskými obmedzeniami a zákazom spojiť sa s Nemeckom.

Zmluva medzi Československom a Rakúskom o úprave štátnych hraníc

Dňa 25. apríla 1975 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave štátnych hraníc a niektorých súvisiacich otázkach. Táto zmluva potvrdila priebeh štátnych hraníc, ktorý bol stanovený Saintgermainskou zmluvou z 10. septembra 1919 a potvrdený článkom 5 Štátnej zmluvy z 15. mája 1955 o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska podľa stavu z 1. januára 1938.

Zmluva sa zaoberala technickými detailmi priebehu hraníc, úpravou vodných tokov a právami a povinnosťami osôb žijúcich v prihraničných oblastiach.

tags: #sain #germainska #zmluva #co #to #je