
Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je pre mnohých vlastníkov nehnuteľností každoročnou povinnosťou. Tento článok sa zameriava na špecifický prípad - nepodanie daňového priznania v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti dedičstvom a s tým spojené sankcie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o povinnostiach, lehotách, možných pokutách a krokoch, ktoré treba podniknúť, ak ste na túto povinnosť zabudli.
Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je potrebné podať v prípade, ak ste v priebehu roka nadobudli nehnuteľnosť, a to rôznymi spôsobmi:
V Bratislave, rovnako ako aj v iných mestách a obciach na Slovensku, platí táto povinnosť pre fyzické aj právnické osoby, ktorým pribudla nehnuteľnosť alebo nastala zmena oproti predchádzajúcemu roku.
Hoci všeobecná lehota na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností je do konca januára nasledujúceho roka, pri dedičstve platí výnimka.
Je dôležité si túto výnimku zapamätať, pretože nesprávne dodržanie lehoty môže viesť k sankciám. Ako uviedol špecialista pre dane a poplatky MsÚ v Trenčíne Ján Margetín, pri dedení je povinnosť podať daňové priznanie stanovená na prvý deň mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom.
Prečítajte si tiež: Dopady reformy dôchodkového systému
Daňové priznanie k dani z nehnuteľností je možné podať niekoľkými spôsobmi:
Pre správne vyplnenie daňového priznania je potrebné uviesť:
Tieto údaje nájdete v liste vlastníctva k nehnuteľnosti, v rozhodnutí odboru katastra nehnuteľností alebo v zmluve, ktorou ste nehnuteľnosť nadobudli.
Ak nepodáte daňové priznanie včas, miestny úrad (obec alebo mesto) vám môže udeliť pokutu. Výška pokuty sa môže líšiť, no zákon stanovuje maximálnu výšku sankcie až do 3 000 eur.
Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve sankcií
Je dôležité si uvedomiť, že pokuta hrozí aj za oneskorené podanie daňového priznania alebo za podanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve.
Ak ste zabudli podať daňové priznanie včas, postupujte nasledovne:
Aby ste na túto povinnosť nezabudli v budúcnosti:
Daňové právo ako odvetvie verejného práva sa zaoberá určovaním a výberom príslušných daní. Procesnú stránku daňového práva tvorí daňové konanie, ktoré je špeciálnym typom správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach daňových subjektov. Daňové konanie vykonáva správca dane, ktorým môže byť daňový úrad, colný úrad alebo obec.
V rámci daňového konania je osobitne dôležitým inštitútom práve daňová kontrola, ktorej účelom je preverenie rôznych skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Daňová kontrola tiež predstavuje jeden z nástrojov odhaľovania daňových únikov (daňový podvod, neopravená vratka DPH a pod.), a aj z tohto dôvodu v podnikateľskom prostredí nepatrí daňová kontrola k populárnym inštitútom. Práve s ňou sa však v praxi stretávame najčastejšie. Správca dane môže vyrubiť daň na základe daňovej kontroly najneskôr po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol nárok na uplatnenie odpočtu DPH.
Prečítajte si tiež: Podmienky predčasného dôchodku
Daňová kontrola je spravidla začatá v deň, ktorý je určený v oznámení správcu dane, ktorý je doručovaný daňovému subjektu do vlastných rúk. V rámci oznámenia správca dane uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane, zdaňovacie/účtovné obdobie, lehotu na predloženie podkladov a poučenie o následkoch ich nepredloženia. Daňová kontrola musí začať najneskôr do 40 dní od doručenia oznámenia o kontrole.
Správca dane môže začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, najmä v prípadoch, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné podklady budú pozmenené, znehodnotené alebo úplne zničené.
V rámci daňovej kontroly môžu byť kontrolované nasledovné dokumenty: hlavná kniha, denník, faktúry, účtovné výkazy, daňové priznania, dodacie listy, protokoly o preprave, mzdové listy, výkazy práce, zmluvy o spolupráci a pod.
Daňová kontrola môže byť následne ukončená podľa daňového poriadku 3 spôsobmi, a to dňom doručenia protokolu, dňom doručenia oznámenia o určení dane podľa pomôcok alebo dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Daňová kontrola sa v praxi najčastejšie končí dňom doručenia protokolu. Okrem výsledku kontroly protokol obsahuje aj vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci daňovej kontroly. Ak správca dane pri daňovej kontrole nezistí žiadne rozdiely, kontrola končí doručením protokolu do vlastných rúk daňového subjektu. V prípade, ak je výsledkom daňovej kontroly rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt uhradiť, alebo na ktorú si uplatnil nárok, doručuje sa spolu s protokolom aj výzva na vyjadrenie sa k uvádzaným skutočnostiach, a to v lehote najmenej 15 pracovných dní. Zároveň uvádzame, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. V prípade, že správca dane zistil rozdiel, začína sa tzv. vyrubovacie konanie v deň nasledujúci po dni doručenia protokolu s výzvou a končí dňom doručenia rozhodnutia.
V rámci daňovej kontroly odporúčame nebyť pasívny, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, poskytovať správcovi dane súčinnosť, navrhovať dôkazy na svoju obranu, no najmä sledovať procesné lehoty, uplynutím ktorých môže dôjsť k nenávratným okolnostiam. Ide najmä o lehotu týkajúcu sa vyjadrenia k daňovému protokolu ako aj o lehotu určenú pre odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu.
Okrem daňovej kontroly sa v praxi možno stretnúť aj s tzv. správnymi deliktami, za ktoré môže správca dane uložiť daňovému subjektu pokutu za nepodanie daňového priznania, za oneskorené podanie daňového priznania, ale i pokutu za nezaplatenie dane z predaja nehnuteľnosti.