Schválenie právneho úkonu maloletého súdom

Súkromné právo sa vyznačuje najmä svojou dispozitívnosťou. To znamená, že účastníci právnych vzťahov, ktoré vznikajú v oblasti súkromného práva, môžu disponovať so svojím právnym vzťahom, inak povedané, môžu určovať, či vstúpia s inou osobou do právneho vzťahu alebo nie. Tiež sa môžu rozhodnúť, s kým do tohto právneho vzťahu vstúpia, ako dlho bude trvať, či zanikne a pod.

Spôsobilosť na právne úkony maloletých

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania. Podľa platného práva SR, vzniká fyzickým osobám spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku života. Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku (§ 9 OZ). Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne - to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého (jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie), ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého. Inými slovami, podstatné je, či priemerné dieťa v tej-ktorej vekovej skupine by bolo možné považovať za spôsobilé na ten-ktorý právny úkon. Až od tohto objektívneho kritéria sa následne posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa.

Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, za nich robia zákonní zástupcovia, teda ich rodičia, resp. osvojitelia, príp. opatrovník. Ak však ide o nakladanie s majetkom v nie bežných veciach, je na takýto úkon podľa § 28 Občianskeho zákonníka potrebné aj schválenie súdu. Nie bežnou vecou v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie napr. nadobúdanie alebo zbavovanie sa nehnuteľností, alebo aj iných vecí či práv väčšej hodnoty.

Do tohto času koná podľa § 26 Občianskeho zákonníka za maloleté dieťa (všeobecne osobu nespôsobilú na právne úkony) jeho zákonný zástupca. Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Maloletí sú pritom v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilí len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Príklady právnych úkonov maloletých

Ako príklad Fekete ďalej uvádza, že „(…) maloletý by mohol platne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne motorového vozidla, ak by jeho cena bola úmerná príjmom maloletého a možným úsporám z nich (Z IV, s. 353). Maloletý môže ďalej za určitých predpokladov uzavrieť poistnú zmluvu, a to vtedy, ak má príjem z vlastnej pracovnej činnosti, súčasne ide o poistenie veci, s ktorou môže maloletý voľne disponovať.

Prečítajte si tiež: Sedací výťah pre osoby s obmedzenou mobilitou

Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 1005/1999: „Maloletý je spôsobilý na prijatie daru, ak ho možno vzhľadom na jeho vek považovať za schopného pochopiť podstatu darovacej zmluvy a ak darovanie zároveň znamená preňho finančný prospech, a to aj vyšších hodnôt. Maloletý môže bez akýchkoľvek pochybností sám prijať dar peňazí alebo predmetov, ktoré sa mu obvykle darujú pri rôznych príležitostiach. Na druhej strane nie je spôsobilý bez zastúpenia platne uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k následným povinnostiam či obmedzeniam ťaživo vplývajúcim na jeho osobné a majetkové pomery, príp.

Schválenie právneho úkonu súdom

V prípade, ak má byť maloletý subjektom právneho vzťahu, resp. nejakého právneho úkonu, ktorý nie je primeraný jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku, je nutné uplatniť inštitút schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Legislatívna úprava je obsiahnutá v § 179 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého. Okresný súd Trnava v rozhodnutí 26P/8/2015 zdôraznil, že v prípade ak by takýto právny úkon nebol odsúhlasený súdom, bol by neplatný.

Podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 9CoP/76/2013 uviedol, že zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 OZ). Obligačno-právne účinky t.j., že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, vznikajú iba z platnej zmluvy. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. K právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nesvojprávnou J. T. - Z. a navrhovateľom sa podľa § 28 OZ vyžadovalo schválenie súdu.

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Teda v prípade ak chcú rodičia, napr. darovať svojmu dieťaťu nejakú hodnotnú vec, napr.

Potom čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné uvažovať o tom, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom, nenastane konflikt záujmov. Ak takýto konflikt záujmov nastane, je potrebné podať návrh na súd a požiadať o ustanovenie opatrovníka na uzavretie konkrétneho právneho úkonu, pričom táto osoba musí s opatrovníctvom súhlasiť.

Prečítajte si tiež: Obecné zastupiteľstvo a dodatok

Konflikt záujmov a ustanovenie opatrovníka

Pre ilustráciu uvediem príklad: Matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu: matka a otec a na strane obdarovaného: maloleté dieťa. Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka. Rodičia teda požiadajú tretiu osobu o to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, t. j. Na základe návrhu na ustanovenie opatrovníka súd zhodnotí skutkový a právny stav a rozhodne či takto navrhnutú osobu ustanoví za opatrovníka v danej veci, alebo nie.

Potom čo je ustanovený opatrovník, a má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu. Je dôležité povedať, že právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky. Dôvodom je práve § 28 Občianskeho zákonníka, resp. § 179 Občianskeho súdneho poriadku, a síce je potrebné schválenie právneho úkonu súdom. Účastníkmi tohto konania je zákonný zástupca (matka, otec,..) a kolízny opatrovník.

Kolízny opatrovník

V tomto momente nasleduje ďalší dôležitý krok, a to ustanovenie tzv. Kolízny opatrovník je dôležitý pretože vyjadruje názor a v podstate dohliada na to, či právny úkon je v záujme maloletého dieťaťa. Častokrát dochádza k zamieňaniu inštitútov opatrovníka a kolízneho opatrovníka. Rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že opatrovník je navrhnutý najčastejšie zákonným zástupcom na to, aby prejavil vôľu v mene zastúpeného, kdežto kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní, ktoré sa týka maloletých detí, a to aby ako už bolo spomenuté hájil záujmy maloletého a dohliadal na to, či právny úkon, ktorý má súd schváliť je v záujme maloletého alebo nie. Kolíznym opatrovníkom je vlastne Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, resp. jeho poverený zamestnanec. Kolízneho opatrovníka podobne ako klasického opatrovníka ustanovuje súd. Môže nastať aj situácia, že sa kolízny opatrovník nemôže pojednávania zúčastniť a ospravedlní svoju neprítomnosť.

Potom čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne či právny úkon schváli alebo nie. Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí 32P/89/2015 uviedol , že súd pri schvaľovaní právneho úkonu za maloleté dieťa v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého a dodržanie zákona pri uzatváraní právneho úkonu tak, aby sa nestal neplatným a to či už absolútne alebo relatívne.

Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil navrhovaný právny úkon nadobúda tento právny úkon právne účinky. A keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil darovaciu zmluvu, kde subjektom (obdarovaný) je maloletý, nadobúda darovacia zmluva právne účinky. Až týmto momentom je napríklad možné, ak sa jedná o nehnuteľnosť, podať na Okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Prečítajte si tiež: Zmier a Trovy Konania: Detaily

Proces schvaľovania právneho úkonu

Je zrejmé, že proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý, ale pozostáva z niekoľkých fáz.

1. / Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca.
2. / Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca. Ide o prípady, kedy dochádza k prevodu nehnuteľnosti na maloletých za účelom záchrany majetku plnoletých príslušníkov rodiny a v podstate sa uvedené úkony robia len za účelom tým, aby sa napr. darca ako dlžník sa vyhol výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Tu treba spomenúť ust. § 42a/ OZ, podľa ktorého veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove (v našom prípade darcu) právne úkony, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné. Rovnako ani úlohu opatrovníka a kolízneho opatrovníka nie je možné brať ako formálny úkon, spoliehajúc sa na jeho schválenie súdom bez pripomienok. V konečnom dôsledku súd v konaní je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. Nadobúdanie nehnuteľnosti maloletými je síce spôsobom, ako vyporiadať majetok napr. starých rodičov za ich života, ale toto vlastníctvo maloletých prináša so sebou aj svoje úskalia spojené so správou samotnej nehnuteľnosti (odber el.

Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Ide o konanie vedené podľa § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Príklad z praxe

Som slobodná matka a mám sedemročného syna, ktorému chce môj bezdetný strýko darovať rodinný dom. Môže vôbec takéto maloleté dieťa nadobudnúť rodinný dom do svojho vlastníctva? Ak áno, ako máme postupovať? Pri riešení tejto otázky treba najprv vysvetliť rozdiel medzi právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony.

Podľa § 7 Občianskeho zákonníka každá fyzická osoba má právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti, v našom prípade spôsobilosť na právo vlastniť rodinný dom. Táto spôsobilosť je pre každú fyzickú osobu rovnaká a nemôže byť obmedzená. Čo sa týka spôsobilosti na právne úkony, t. j. spôsobilosti fyzickej osoby nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, tá už predpokladá určitú rozumovú a vôľovú vyspelosť. Spôsobilosť na právne úkony vzniká podľa § 8 Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu plnoletosťou - dovŕšením 18. roku veku. Váš syn teda môže byť vlastníkom rodinného domu, ale nie je spôsobilý uzavrieť darovaciu zmluvu.

Ako teda môžete pri darovaní postupovať? Darovaciu zmluvu, ktorou váš strýko daruje vášmu synovi rodinný dom, v mene maloletého podpíšete vy spolu s otcom maloletého. Po podpise zmluvy podáte na súd, v ktorého obvode má váš syn bydlisko, návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého. Toto konanie je oslobodené od súdnych poplatkov. Súd schváli právny úkon urobený zákonným zástupcom za maloletého len vtedy, ak je v záujme maloletého.

Ak z rozličných dôvodov v mene maloletého podpíše darovaciu zmluvu len jeden z rodičov, súd požiada druhého rodiča o vyjadrenie, či s uzatvorením darovacej zmluvy súhlasí. Ak by druhý z rodičov vyslovil nesúhlas s uzatvorením darovacej zmluvy, považovalo by sa to za nezhodu rodičov v podstatnej veci pri výkone rodičovských práv, o ktorej by podľa ustanovenia § 49 zákona o rodine rozhodol súd.

Ak súd darovaciu zmluvu schváli, na nadobudnutie vlastníckeho práva je ešte potrebné rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu. Návrh na vklad vlastníckeho práva sa podáva na správe katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza darovaná nehnuteľnosť.

tags: #schválenie #právneho #úkonu #maloletého #súdom