Schvaľuje Zmier a Priznáva Trovy Konania: Komplexný Prehľad

Úvod

Článok sa zameriava na problematiku schvaľovania zmieru a priznávania trov konania v slovenskom právnom systéme. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, s dôrazom na relevantné právne predpisy, judikatúru a praktické aspekty.

Zmierovacie Konanie a Jeho Schválenie

Účel a Priebeh Zmierovacieho Konania

Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru medzi stranami sporu. Príslušným je súd podľa § 88 písm. na konanie o veci. Súd sa má vždy pokúsiť o zmier. Ak žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Schválenie Zmieru Súdom

Ak je dosiahnutý zmier, súd ho schváli, ak je v súlade s právnymi predpismi. Súd o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

Trovy Konania

Všeobecné Princípy

Trovy konania zahŕňajú všetky výdavky, ktoré vzniknú stranám v súvislosti s konaním pred súdom. Súd rozhodne o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Priznávanie Trov Konania

Súd môže priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliada na úspech strán v konaní, ako aj na ich procesné správanie.

Prečítajte si tiež: Sedací výťah pre osoby s obmedzenou mobilitou

Náhrada Trov Právneho Zastúpenia

Náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis. Účastník má právo na náhradu trov svojho zástupcu.

Osobitné Prípady

V niektorých prípadoch môže súd rozhodnúť o náhrade trov konania odchylne od všeobecných pravidiel. Napríklad, ak účastník vystupuje v konaní ako protistrana, je povinný uhradiť jeho trovy.

Procesné Aspekty

Lehoty

Strany majú lehotu na uplatnenie nároku na náhradu trov konania. Ak strana neuplatní nárok včas, súd naň neprihliadne.

Odvolanie

Proti rozhodnutiu o trovách konania je prípustné odvolanie.

Zneužitie Práva a Jeho Dôsledky

Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať.

Prečítajte si tiež: Obecné zastupiteľstvo a dodatok

Základné Princípy Civilného Sporového Konania

Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a subsidiárne aj Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). V čl. 1 je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako právno - ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd, ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci.

Princíp Právnej Istoty

Východiskovým princípom je princíp právnej istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR (ďalej len „ÚS SR“), ako i európskymi súdnymi autoritami. Civilné spory sa prejednávajú a rozhodujú v súlade s ustálenou judikatúrnou líniou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ÚS SR, Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa odklonil od tejto konštantnej línie v odôvodnení súdneho rozhodnutia.

Interpretácia Ustanovení CSP

V navrhovanom článku 3 CSP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CSP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona.

Analógia Legis a Analógia Iuris

Navrhovaný článok 4 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci.

Rovnosť Strán

Navrhovaný princíp reflektuje moderné poňatie bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuje sa v ňom nové poňatie kontradiktórneho procesu, kde proti sebe stoja dve strany s protichodným záujmom na výsledku sporu.

Prečítajte si tiež: Podmienky schválenia právnych úkonov maloletých

Dispozičný Princíp

Čl. 7 upravuje dispozičný princíp, ktorým je sporové konanie takmer bezo zvyšku ovládané. Dispozičný princíp sa v sporoch prejavuje predovšetkým žalobnou iniciatívou žalobcu, bez ktorej spor nemôže vzniknúť.

Princíp Kontradiktórnosti a Prejednací Princíp

Čl. 8 a čl. 9 sú vyjadrením princípu kontradiktórnosti sporového konania a prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Rovnako princípy súvisia s rovnosťou zbraní a s princípom dispozičným. Priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.

Princíp Arbitrárneho Poriadku

Čl. 10 vyjadruje princíp tzv. arbitrárneho poriadku a v mnohom ide o nosný princíp civilného sporového konania. Súd určuje tempo a priebeh konania s prihliadnutím na princíp hospodárnosti tak, aby bol naplnený účel zákona.

Posudzovanie Procesných Úkonov

Čl. 11 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle.

Zásada Ústnosti a Priamosti

Navrhované znenie čl. 12 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku strán sporu so súdom.

Verejná Kontrola Súdnej Moci

Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci.

Princíp Voľného Hodnotenia Dôkazov

Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom.

Princíp Legality

Navrhovaný čl. Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv.

Hospodárnosť Konania

Navrhované znenie čl. 17 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá má byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov.

Právomoc Súdu v Civilnom Sporovom Konaní

Navrhované znenie čl. Pojem civilný proces je moderným vyjadrením staršieho pojmu občianske súdne konanie, avšak zahŕňa v sebe prejednávanie a rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí i s otázkou právomoci tzv. Právomoc súdu v civilnom sporovom konaní môžeme definovať ako súhrn oprávnení a povinností súdu tzv. decíznej (rozhodovacej) povahy.

tags: #schvaluje #zmier #a #priznáva #trovy #konania