
V slovenskom právnom systéme je ochrana maloletých osôb prioritou. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. upravuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, pričom plnoletosť, a teda plná spôsobilosť, sa nadobúda dovŕšením 18. roku života. Do tej doby je spôsobilosť maloletých obmedzená na úkony, ktoré sú primerané ich rozumovej a vôľovej vyspelosti. Tento článok sa zaoberá situáciami, v ktorých je potrebné schválenie právneho úkonu maloletého súdom, podmienkami tohto schválenia a súvisiacimi aspektmi.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania. Z tohto dôvodu zákon obmedzuje ich spôsobilosť na právne úkony.
Je dôležité si uvedomiť, že posudzovanie primeranosti právneho úkonu sa riadi objektívnym kritériom. To znamená, že sa neberie do úvahy individuálna vyspelosť konkrétneho dieťaťa, ale skôr to, či by daný úkon bol primeraný pre priemerné dieťa v rovnakej vekovej kategórii. Až následne sa posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa.
Napríklad, maloletý môže platne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne motorového vozidla, ak by jeho cena bola úmerná príjmom maloletého a možným úsporám z nich. Taktiež môže za určitých predpokladov uzavrieť poistnú zmluvu, ak má príjem z vlastnej pracovnej činnosti a ide o poistenie veci, s ktorou môže maloletý voľne disponovať.
Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 1005/1999, je maloletý spôsobilý na prijatie daru, ak ho možno vzhľadom na jeho vek považovať za schopného pochopiť podstatu darovacej zmluvy a ak darovanie zároveň znamená preňho finančný prospech, a to aj vyšších hodnôt. Maloletý môže bez akýchkoľvek pochybností sám prijať dar peňazí alebo predmetov, ktoré sa mu obvykle darujú pri rôznych príležitostiach. Na druhej strane nie je spôsobilý bez zastúpenia platne uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k následným povinnostiam či obmedzeniam ťaživo vplývajúcim na jeho osobné a majetkové pomery, príp.
Prečítajte si tiež: Sedací výťah pre osoby s obmedzenou mobilitou
V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia (§ 26 OZ). Zastupovanie maloletého dieťaťa je v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia (§ 31 ods. 1 ZR).
Spravovať majetok sú oprávnení a povinní na prvom mieste rodičia maloletého (§ 32 ZR), no ak by tí nedokázali zabezpečiť správu majetku ich dieťaťa alebo by z ich strany hrozil konflikt záujmov, v strede ktorého stojí majetok maloletého, súd môže na účel spravovania majetku ustanoviť maloletému tzv. majetkového opatrovníka (§ 33 ods. 1 ZR), prípadne môže túto úlohu zveriť obci alebo inej právnickej osobe (§ 33 ods. 3 ZR). Oprávnenie majetkového opatrovníka spravovať majetok maloletého je limitované ustanovením § 33 ods. 5 ZR, ktoré prikazuje majetkovému opatrovníkovi vyhýbať sa akýmkoľvek neprimeraným rizikám, ktorými by mohol ohroziť spravovaný majetok.
Právomoc súdu je založená aj v prípade, keď sa rodičia maloletého nedokážu dohodnúť o správe majetku ich dieťaťa a podajú preto návrh na súd, aby v tejto veci rozhodol za nich. To, čo možno nazvať bežnou vecou, závisí od individuálnych okolností každého prípadu. Za bežnú vec nemožno podľa odbornej literatúry považovať prevod nehnuteľnosti, prevod spoluvlastníckeho podielu, dedičskú dohodu a iné právne úkony väčšej hodnoty.
Ďalšiu výnimku zo zastupovania maloletého dieťaťa v plnom, neobmedzenom rozsahu stanovuje § 12 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
V zmysle platného práva SR, fyzickým osobám vzniká spôsobilosť na právne úkony dovŕšením 18. roku veku života. Do tohto času koná, podľa § 26 Občianskeho zákonníka (ďalej iba “OZ”) za maloleté dieťa, ako osobu všeobecne nespôsobilú na právne úkony, jeho zákonný zástupca. Môžu však nastať situácie, kedy zákonný zástupca nemôže maloleté dieťa zastupovať. Vysvetlenie podáva § 30 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu. Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").
Prečítajte si tiež: Obecné zastupiteľstvo a dodatok
Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní týkajúcom sa maloletých detí. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého a dohliadať na to, aby právny úkon, ktorý má súd schváliť, bol v záujme maloletého dieťaťa. Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, resp. jeho poverený zamestnanec na základe ust. zákona o sociálnoprávnej ochrane. Kolízneho opatrovníka, podobne ako klasického opatrovníka, ustanovuje súd.
Potom, čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne, či právny úkon schváli alebo nie. Okresný súd Banská Bystrica v rozhodnutí 32P/89/2015 uviedol, že súd pri schvaľovaní právneho úkonu za maloleté dieťa v prvom rade musí mať na zreteli záujem maloletého a dodržanie zákona pri uzatváraní právneho úkonu tak, aby sa nestal neplatným a to či už absolútne alebo relatívne.
Krajský súd v Trenčíne 6CoP/63/2013 z 16. 07. zamietol návrh na schválenie PÚ maloletých, pretože starí rodičia ako darcovia maloletých obdarovaných zriadili v darovacej zmluve vo svoj prospech, ako aj v prospech matky obdarovaných, vecné bremeno k predmetu darovania, spočívajúce v práve oprávnených z vecného bremena na bezplatné doživotné bývanie a užívanie predmetu daru a v práve udelenia súhlasu s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti po dosiahnutí plnoletosti obdarovaných.
Krajský súd v Bratislave 20CoP/19/2016 z 28. 09. rozhodol tak, že neschvaľuje právny úkon, ktorý v mene maloletého urobil kolízny opatrovník v dedičskom konaní. Maloletý mal nadobudnúť svoj podiel na dedičstve vo výške 1/2 z čistej hodnoty dedičstva až v deň dovŕšenia plnoletosti, čo v tomto prípade bolo o viac ako o 10 rokov. Podľa názoru súdu sa jednalo o neprimerane dlhú lehotu na vyplatenie dedičského podielu pre maloletého, nakoľko maloletý mohol nadobudnúť podiel na predmetnej nehnuteľnosti.
Nadobúdanie nehnuteľnosti maloletými je síce spôsobom, ako vyporiadať majetok napr. starých rodičov za ich života, ale toto vlastníctvo maloletých prináša so sebou aj svoje úskalia spojené so správou samotnej nehnuteľnosti (odber el. energie, platenie daní, atď.).
Prečítajte si tiež: Zmier a Trovy Konania: Detaily
Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil navrhovaný právny úkon, nadobúda tento právny úkon právne účinky. A keď sa vrátime k nášmu príkladu, tak až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým súd schválil darovaciu zmluvu, kde subjektom (obdarovaný) je maloletý, nadobúda darovacia zmluva právne účinky. Až týmto momentom je napríklad možné, ak sa jedná o nehnuteľnosť, podať na Okresnom úrade, katastrálnom odbore návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Ak rozpor záujmov neexistuje, tak za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca. V prípade, ak potrebujete právnu pomoc, či radu, týkajúcu sa tejto oblasti, je vhodné kontaktovať advokátsku kanceláriu, ktorá s Vami rada preberie ďalšie detaily a postup.
Podobne ako v iných konaniach pred súdom, aj v konaní o dedičstve má maloletý účastník postavenie "slabšieho subjektu", ktorého práva je potrebné chrániť. S ochranou najlepšieho záujmu dieťaťa sú úzko prepojené participačné práva dieťaťa a na účely zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa musí byť v procese výkonu rodičovských práv a povinností súčinné i samotné dieťa. Participačnými právami dieťaťa rozumieme právo dieťaťa byť informované o veci, ktorá sa ho týka, právo dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veci, ktorá sa ho týka, a právo dieťaťa byť vypočuté vo veci, ktorá sa ho týka. V prípade, že nebude vyhovené názoru či prianiu dieťaťa, musí byť postup či rozhodnutie vo veci dieťaťa presvedčivo odôvodnené.