Sekundárne Obete: Náhrada Nemajetkovej Ujmy a Podmienky

Náhla strata blízkej osoby je vždy emocionálne náročná a často prináša aj právne otázky, na ktoré sa pozostalí potrebujú odpovede. Jednou z nich je práve nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Tento nárok môže predstavovať určitú formu spravodlivosti pre tých, ktorí sa musia vyrovnávať s ťažkou stratou. Ale kedy a za akých okolností má pozostalý právo na takéto odškodnenie? Všetko závisí od konkrétnych okolností prípadu, no zákon stanovuje jasné pravidlá, ktorými sa treba riadiť.

Ochrana Osobnosti a Právo na Súkromie

Ochrana vychádzajúca z Občianskeho zákonníka reflektuje na, a teda aj chráni, tzv. imateriálne stránky ľudskej osobnosti. Ide o jedinečné a špecifické hodnoty, ktoré sa viažu na konkrétnu fyzickú osobu, pričom práva z predmetných hodnôt vychádzajúce, nazývame osobnostné práva. Osobnostné práva a ich ochranu v Občianskom zákonníku nájdeme v ust. § 11 a násl., pod označením ochrana osobnosti.

Samostatné hľadiská ochrany osobnosti v občianskom práve delíme na právo na česť a dôstojnosť, právo na meno, právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, právo na telesnú integritu, právo na súkromie. Vzhľadom na rozsiahlosť problematiky, sa budeme zameriavať na časť osobnostných práv zoskupujúcich sa pod označením právo na súkromie, konkrétne právo na rodinný a súkromný život.

Ochrana práva na súkromie zahŕňa okrem uvedeného širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu.

Osobnostné Práva po Smrti Blízkej Osoby

Vo všeobecnosti sú osobnostné práva právami imateriálnej povahy, čisto osobnej povahy, a v zmysle ust. § 7 ods. 2) Občianskeho zákonníka zanikajú smrťou fyzickej osoby. Inými slovami, neprechádzajú smrťou fyzickej osoby na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.

Prečítajte si tiež: Domáce násilie a sociálna podpora na Slovensku

Je skutočnosťou, že aj osobnostné práva zomrelej fyzickej osoby sú predmetom ochrany a ich vymáhanie, keďže zo skutkových okolností nie je fyzicky možné aby si tieto práva uplatňovala zomretá osoba, môžu byť osobnostné práva zomrelej fyzickej osoby uplatňované prostredníctvom tretích osôb, ktoré zákonodarca taxatívne špecifikuje. Podľa ust. § 15 Občianskeho zákonníka, po smrti fyzickej osoby právo na ochranu jeho osobnosti patrí manželovi a deťom, pokiaľ ich niet, jeho rodičom.

Zhodne to konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa: 30.03.2010, sp. zn. / Č.j.: 2 Cdo 93/2008: „Občiansky zákonník však zabezpečuje občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby i po jej smrti (tzv. postmortálna ochrana). Podľa výslovnej úpravy § 15 Občianskeho zákonníka vzniká smrťou fyzickej osoby určitým (taxatívne) vymedzeným osobám, ktoré neboli samy neoprávneným zásahom postihnuté, zo zákona (ex lege) zvláštne subjektívne občianskej právo určené k uplatneniu ochrany osobnosti zomrelej fyzickej osoby. Ide pritom o celkom zvláštnu zákonom predvídateľnú situáciu, keď nie je podstatné, či sú uvedené fyzické osoby súčasne dedičmi po zomrelej fyzickej osobe (nejde o dedičské nástupníctvo). Preto u osôb tu uvedených nejde o nejaký druh právneho nástupníctva do práva po zomrelej fyzickej osobe, ale o vznik zvláštneho, pôvodného (originálneho) osobnostného práva. Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoby v ňom uvedené uplatňujú ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby.“

Právo na Súkromný a Rodinný Život Pozostalých

Právo na súkromie v sebe zahŕňa aj právo na súkromie a rodinný život. Má teda fyzická osoba právo na ochranu svojho súkromného a rodinného života voči neoprávnenému zásahu spôsobenému úmrtím blízkej osoby?

Vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 5Cdo/265/2009, 2Cdo/194/2011), súčasťou práva na ochranu súkromia je aj rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobenej protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

Na to, aby oprávnená osoba mala právo domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo porušením jeho osobnosti ako celku.

Prečítajte si tiež: Aspekty chráneného bývania

Podmienky Priznania Náhrady Nemajetkovej Ujmy

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať takú ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú, pričom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti tak, aby fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne porušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Podmienky pre vznik tohto sú splnené vo všetkých prípadoch neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejaví ako postačujúce.

Smrťou blízkej osoby pozostalá osoba stratí sociálne, morálne, ako aj citové puto vytvorené medzi nimi. Protiprávnym konaním, ktorým došlo k usmrteniu blízkej osoby poškodeného dôjde bezpochyby k nenávratnému zničeniu väzieb rodinného života pozostalého. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, môže byť účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať citové potreby, čiže nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová, emocionálne ujma. Ak dôjde k smrti, ktoréhokoľvek z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa: 31.03.2022 Sp. zn. / Č.j.: 7 Cdo 252/2021 konštatoval, že konaním žalovaného v 1.) rade došlo k usmrteniu manžela žalobkyne, čím nastal nereparovateľný následok a žalobkyňa stratila akúkoľvek možnosť rozvíjať a napĺňať svoj ďalší manželský život, a tak uspokojovať aj svoje vlastné citové potreby. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax je očividné, že v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv poškodenej osoby, usmrtením blízkej osoby, je vysoký predpoklad vzniku tak závažnej ujmy, ktorej náhrada môže byť požadovaná vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Definícia Nemajetkovej Ujmy

Čo si ale má bežný človek predstaviť pod slovným spojením náhrada nemajetkovej ujmy, resp. nemajetková ujma? Nemajetková ujma je právny pojem, ktorý zahŕňa rôzne formy poškodenia, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch, ako je napríklad emocionálna alebo psychická bolesť. V slovenskom právnom poriadku je nemajetková ujma kľúčovou súčasťou ochrany jednotlivca v prípadoch, keď utrpel ujmu, ktorá nie je materiálneho charakteru. Tento koncept sa často spája s neúmyselnými alebo úmyselnými zásahmi do osobnostných práv, ako sú dôstojnosť, česť alebo rodinné vzťahy.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre finančné odškodnenie

Škodou na zdraví, resp. nemajetkovou ujmou sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky, keď v Náleze Ústavného súdu SR z 5. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017, konštatoval „Občiansky zákonník v § 442 pojem „škoda“ síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom, že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), pričom na § 442 nadväzujú ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody a rozsah ich náhrady.“

Druhy Nemajetkovej Ujmy

Nemajetková ujma môže mať rôzne podoby, v závislosti od okolností, za ktorých vznikla:

• Psychická ujma: Táto forma nemajetkovej ujmy zahŕňa duševnú bolesť, prežívanie traum, stresu alebo úzkosti.
• Ujma na cti a dôstojnosti: Ak dôjde k poškodeniu dobrého mena, ohováraniu alebo iným zásahom, ktoré znižujú hodnotu osoby v očiach iných, vzniká ujma na cti.

Každý prípad nemajetkovej ujmy je jedinečný, a preto je dôležité venovať pozornosť konkrétnym okolnostiam a súvislostiam.

Kedy Má Pozostalý Nárok na Náhradu Nemajetkovej Ujmy?

Aby mal pozostalý nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, musí sa potvrdiť priama súvislosť medzi úmrtím blízkej osoby a utrpením, ktoré pozostalý prežíva. Blízke osoby, ako sú manžel, rodičia, deti alebo súrodenci, majú podľa zákona výrazne silnejší nárok než vzdialenejší príbuzní. Právny základ je ukotvený v občianskom zákonníku, konkrétne v ustanoveniach, ktoré definujú zásah do osobnostných práv a následné nároky na kompenzáciu.

Príklad: Ak je úmrtie zapríčinené nedbanlivosťou, ako napríklad dopravnou nehodou, pozostalí môžu žiadať odškodnenie. Psychická bolesť spôsobená stratou blízkeho môže byť zdĺhavá a zasiahnuť rôzne aspekty života - od práce až po medziľudské vzťahy. Ak pozostalý prechádza stavmi, ako je depresia alebo úzkostná porucha, môže byť nemajetková ujma podstatnou súčasťou jeho nároku. Tieto stavy často vyžadujú odbornú pomoc, či už vo forme terapie, alebo medikamentov, a môžu byť zdokumentované lekárskymi správami.

Právo na dôstojnú smrť je menej diskutovanou, no rovnako dôležitou zložkou ochrany, ktorú zákon poskytuje. Ak blízka osoba zomrela za ponižujúcich alebo komplikovaných okolností, pozostalí môžu cítiť obzvlášť silnú emocionálnu bolesť. Príkladom môžu byť prípady, kedy bol pacient v nemocnici ponechaný bez adekvátnej starostlivosti alebo sa stal obeťou neetického správania zo strany lekárskeho personálu. Pozostalí môžu v takýchto situáciách žiadať zadosťučinenie, pretože nesú na svojich pleciach následky, ktoré plynú z nedostatku úcty k ich zosnulej blízkej osobe.

Aj keď kompenzácia nemajetkovej ujmy nedokáže zmierniť bolesť, ktorú prežívajú pozostalí, predstavuje spôsob, ako uznať ich utrpenie a poskytnúť im určitú formu spravodlivosti. Každý prípad však vyžaduje individuálny prístup a dôkladné zhodnotenie okolností.

Ako Uplatniť Nárok na Náhradu Nemajetkovej Ujmy

Keď pozostalý zažije stratu blízkej osoby, predstava administratívy a vybavovania papierov môže byť zastrašujúca. Napriek tomu, že žiadosť o náhradu nemajetkovej ujmy nezmierni bolesť, jej správne podanie môže priniesť pocit spravodlivosti a čiastočne zmierniť dôsledky tragédie. K uplatneniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je kľúčové mať pripravené všetky potrebné dokumenty. Ich presnosť a úplnosť sú rozhodujúce, aby proces prebiehal hladko.

Potrebné Dokumenty

• Úmrtný list zosnulej osoby: Základný dokument, ktorý dokazuje úmrtie blízkej osoby.
• Doklad o vzťahu k zosnulému: Ide napríklad o rodný, sobášny alebo iný doklad, ktorým sa preukazuje, že pozostalý bol blízkou osobou (napr. rodný list dieťaťa, sobášny list manžela/manželky).
• Dôkaz o utrpenej psychickej ujme: Napríklad správy od psychológa, psychiatra alebo iného odborníka, ktoré dokumentujú vplyv straty na psychický stav pozostalého.

Všetky dokumenty by mali byť v originálnych alebo overených kópiách.

Kam Adresovať Žiadosť

• Poisťovne: Ak k úmrtiu došlo v dôsledku dopravnej nehody alebo inej poistnej udalosti, prvým krokom je podať žiadosť poisťovni vinníka.
• Súd: Ak nie je náhrada dobrovoľne poskytnutá zo strany zodpovednej osoby alebo subjektu, zostáva možnosť obrátiť sa na súd.

Podať žiadosť je možné osobne, poštou, a čoraz častejšie aj elektronicky. Elektronická podateľňa je moderná možnosť, ktorá šetrí čas a uľahčuje administratívny proces, ak subjekt zodpovedný za náhradu tento spôsob prijíma. Dôležité je dodržiavať všetky termíny a sledovať, či boli dodané všetky potrebné doklady.

Pri podaní žiadosti je kľúčová presnosť. Neúplná alebo nesprávna dokumentácia môže viesť k zbytočným prieťahom. Ak si pozostalý nie je istý, ako presne postupovať, je vždy lepšie konzultovať situáciu s právnikom alebo odborníkom na danú oblasť.

Judikatúra a Príklady z Praxe

Pri uplatňovaní náhrad za nemajetkovú ujmu je užitočné poznať skutočné prípady, ktoré prešli slovenskými súdmi. Niektoré z nich ukazujú, ako sa súdy stavajú k jednotlivým situáciám, a naznačujú meniace sa trendy v rozhodovaní. V slovenskej justícii môžeme nájsť viacero prípadov, kde pozostalí úspešne získali náhradu nemajetkovej ujmy. Tieto prípady často pochádzajú z dopravných nehôd, trestných činov alebo pochybení v zdravotnej starostlivosti.

• Nehoda s tragickými následkami: V prípade dopravnej nehody, kde vodič pod vplyvom alkoholu zapríčinil smrť mladej rodiny, súd priznal pozostalým (rodičom a súrodencom) náhradu za psychickú a emocionálnu traumu. Psychologické správy potvrdili ich dlhodobý negatívny stav a zníženú kvalitu života.
• Lekárske pochybenia: Prípad, kde došlo k úmrtiu pacienta v dôsledku nesprávne stanovenej diagnózy, skončil priznaním náhrady nemajetkovej ujmy jeho manželke. Súd uznal, že tragédia spôsobila nielen emocionálne utrpenie, ale aj narušenie jej každodenného života.
• Násilný trestný čin: V prípade násilnej vraždy sa súdy zaoberali nielen trestom pre páchateľa, ale aj náhradou pre pozostalých.

Každý z týchto prípadov zdôrazňuje, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je len o peniazoch.

Kto Môže Uplatniť Nárok na Nemajetkovú Ujmu?

Právo na nárokovanie si nemajetkovej ujmy nie je otvorené pre každého. Zákon jasne definuje, kto je považovaný za blízku osobu zosnulého.

• Manžel/-ka: Najbližší člen rodiny.
• Rodičia: Zahŕňa biologických aj adoptívnych rodičov.

Pri vzdialenejších príbuzných je to komplikovanejšie.

Aká je Výška Náhrady za Nemajetkovú Ujmu?

Určenie výšky náhrady nie je univerzálne. Každý prípad je posudzovaný individuálne na základe rôznych faktorov, ktoré môžu výšku kompenzácie ovplyvniť.

• Okolnosti úmrtia: Náhrada za náhlu a tragickú smrť (napr. dopravná nehoda) môže byť vyššia ako za úmrtie po dlhej chorobe.
• Ekonomické dopady: Ak strata blízkeho negatívne ovplyvnila finančnú situáciu pozostalého (napr. strata živiteľa rodiny), môže to zvýšiť výšku odškodnenia.

Vo všeobecnosti sa výška náhrady pohybuje od niekoľko tisíc až po desiatky tisíc eur v závislosti od vyššie uvedených kritérií.

Jednorazové Odškodnenie Pozostalých po Smrteľnom Pracovnom Úraze

JUDr. Andrej PORUBAN, PhD., sa zaoberal otázkou odškodňovania sekundárnych obetí v kontexte pracovného práva. Pri výkone závislej práce nie je vylúčené, že dôjde k porušeniu práva zamestnanca na zdravie. Už pred prijatím prvého pracovnoprávneho kódexu bol podnik povinný nahradiť nielen náklady na liečenie a primerané náklady spojené s pohrebom tomu, kto ich vynaložil, ale aj poskytnúť „menší jednorázová odškodnění“[2] vdove (vdovcovi) a každému dieťaťu podľa § 10 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania. Inštitút bol následne inkorporovaný do zákona č. 30/1965 Zb. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania a neskôr sa stal súčasťou § 200 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.

V novom Zákonníku práce č. 311/2001 Z. z. (ZP) vydržalo jednorazové odškodnenie iba krátko od 01. 04. 2002 do 31. 12. 2003 v znení § 208. S účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) sa zrušila časť pracovnoprávnej regulácie, ktorá spočívala v plnení náhradovej povinnosti zamestnávateľa pri škodových udalostiach. Od 01. 01. 2004 ju vystriedal verejný poistný systém napomáhajúci k odstraňovaniu negatívnych následkov kvalifikovaných sociálnych udalostí, ku ktorým patria aj pracovný úraz a choroba z povolania. K nemocenskému a dôchodkovému poisteniu sa pričlenilo povinné úrazové poistenie založené na princípe solidarity, ktoré kryje povinnosť zamestnávateľa nahradiť ujmu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Zo základného fondu úrazového poistenia vytváraného priebežne z poistného sa v prípade smrti zamestnanca vypláca viacero úrazových dávok, z ktorých každá má vlastné podmienky pre vznik nároku, ako aj individuálny spôsob výpočtu. Okrem pozostalostnej úrazovej renty (§ 92 a § 93 ZoSP) a náhrady nákladov spojených s pohrebom (§ 101 ZoSP) sa sekundárnym obetiam priznáva aj jednorazové odškodnenie podľa § 94 ods. 1 ZoSP: „Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.“ Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu poškodeného a je určená maximálnou sumou pre každý kalendárny rok; od 01. 01.

Pri koncipovaní odškodňovania sekundárnych obetí v sociálnom zabezpečení sledoval zákonodarca zmiernenie materiálnych dopadov smrti.

Vzťah Jednorazového Odškodnenia a Peňažnej Satisfakcie

Prvým rébusom je, či sa manžel/manželka a nezaopatrené dieťa zomrelého zamestnanca môžu domáhať priamo od zamestnávateľa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá presahuje výšku určenú ZoSP, a to konkrétne z dôvodu zásahu do osobnostných práv v rámci civilného práva. Inými slovami, aký je vzťah jednorazového odškodnenia a peňažnej satisfakcie v intenciách Občianskeho zákonníka č. 64/1964 Zb. K rezultátu, že verejnoprávny nárok má prednosť pred súkromnoprávnym, sa priklonil Krajský súd v Trenčíne.

O tri mesiace neskôr iný senát toho istého súdu však prekvapujúco skonštatoval v sérii rozhodnutí, že síce ide o vzájomne prepojené nároky, ale zadosťučinenie v peniazoch podľa OZ je možné uplatňovať, avšak len subsidiárne za splnenia určitých podmienok: „[N]ie je vylúčené, ak poskytnuté jednorazové odškodnenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobnosti, avšak pre takéto ďalšie odškodnenie je potrebné preukázať mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. (…) Uplatnenie nároku podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné i popri nárokoch z titulu smrteľného pracovného úrazu, ktoré sú špeciálnymi nárokmi vo vzťahu k všeobecným nárokom vzniknutým v režime ochrany osobnosti. Jednorazové odškodnenie pozostalých v dôsledku smrteľného pracovného úrazu je riešené v ustanovení § 94 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, avšak podľa názoru odvolacieho súdu je táto úprava natoľko paušálna / podľa ods. 2 je suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eur/, že by súd mal v konkrétnom prípade vždy posudzovať, či ju možno považovať za vyčerpávajúce riešenie tohto ktorého prípadu.“

Hoci je ľudsky prirodzené, že smrť blízkej osoby, v jej produktívnom veku, pri usporiadaných rodinných pomeroch a tomu zodpovedajúcej prognóze ďalšieho šťastného spoločného života je vážnym zásahom do súkromia, vo finále so svojím nárokom neuspela ani jedna zo štyroch vdov, i keď z rozličných dôvodov.

Mimoriadne Závažná Ujma a Mimoriadne Okolnosti

Sekundárne obete musia preukázať ‚mimoriadne závažnú ujmu pri mimoriadnych okolnostiach, za ktorých k neoprávanému zásahu došlo‘. Hoci okresný ani odvolací súd tento koncept bližšie nerozvíjajú, možno z textu rozhodnutí vypozorovať aspoň nejaký návod. Spôsob smrti v zamestnaní (po výbuchu a požiari v bani) bol považovaný za výnimočný a výrazne traumatizujúci, nebola však identifikovaná nezvyčajne závažná ujma. Prispeli k tomu aj rôzne gestá súcitu a slušnosti, ktoré mali pomôcť k zníženiu intenzity bolesti a nešťastia: žalobkyne, okrem jednorazového odškodnenia a peňažného plnenia podľa kolektívnej zmluvy, obdržali aj finančné dary od rôznych subjektov (ministerstvo práce, vláda, biskupský úrad, mesto); žalovaný zamestnávateľ tiež vyplatil pozostalých bez právnej povinnosti, keď uhradil i víkendové pobyty v hotelovom zariadení a spoluzaložil občianske združenie, z ktorého boli príbuzným poukázané ďalšie peniaze.

Okruh Oprávnených Osôb

Druhou slabinou je príliš úzke vymedzenie sekundárnych obetí, ktoré môžu dosiahnuť na jednorazové odškodnenie. Okruh oprávnených pozostáva iba z osôb, ktoré uzatvorili manželstvo, a dieťaťa (pokiaľ spĺňa podmienku nezaopatrenosti), a vôbec nepočíta s inými blízkymi osobami. Líniu načrtol Krajský súd v Prešove, ktorý rozhodoval o nároku matky a súrodencov zamestnanca.

Napriek všetkým naznačeným nedostatkom sa nedá celkom súhlasiť, že „je potrebné vytvoriť ekonomický model odškodňovania sekundárnych obetí smrteľných pracovných úrazov s možnosťou ich valorizácie, a právny základ pre celú oblasť súkromného práva presunúť do predpisu všeobecného súkromného práva, teda Občianskeho zákonníka, kam táto úprava organicky patrí“. Podpísať sa dá aspoň pod časť, aby výška kompenzácie bola stanovená (paušálnymi) sumami s možnosťou úmerného zvyšovania s rastom cien; to však už existuje pri jednorazovom odškodnení, ktoré sa zvyšuje v súvislosti s medziročným rastom spotrebiteľských cien vykázaným štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku (§ 94 ods. 4 ZoSP).

tags: #sekundárne #obete #nemajetková #ujma #podmienky