- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Sociálna Starostlivosť o Obete Domáceho Násilia na Slovensku
Domáce násilie je závažný celospoločenský problém, ktorý sa vyskytuje v rôznych formách a postihuje obete všetkých vekových kategórií a pohlaví. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je dôležité zabezpečiť adekvátnu sociálnu starostlivosť pre obete domáceho násilia, s cieľom poskytnúť im ochranu, podporu a pomoc pri prekonávaní traumatických zážitkov. Tento článok poskytuje prehľad o sociálnej starostlivosti o obete domáceho násilia na Slovensku, s dôrazom na dostupné služby a formy pomoci.
Formy Domáceho Násilia
V odborných kruhoch sa zvyčajne hovorí o piatich základných formách násilia, pričom obete domáceho násilia sú málokedy vystavené výhradne jednej forme týrania.
Fyzické násilie: Prejavuje sa širokým spektrom intenzity napadnutia, od sácania, kopania, bitia, až po mlátenie s úmyslom usmrtiť. S telesným násilím sa často spája ničenie majetku. Následkom takéhoto násilia dochádza u žien k ujmám na zdraví a zdravotným problémom s rôznym stupňom ohrozenia zdravia a života.
Psychické násilie: Zahŕňa citové a slovné týranie, ktoré žena pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. Patrí sem zosmiešňovanie doma i na verejnosti, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie a výbuchy zlosti.
Sexualizované násilie: Svojimi dôsledkami na telesnom i psychickom zdraví obete stojí niekde medzi fyzickým a psychickým násilím. Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené, ako znásilnenie, vynútená vaginálna, orálna alebo análna penetrácia, vynucovanie sado-masochistických praktík, nútenie k prostitúcii, nútenie k sexuálnym kontaktom s priateľmi zneužívateľa, nútenie k sledovaniu pornografie.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Sociálne násilie: Správanie, ktoré má za cieľ ženu izolovať. Stratégia často používaná na manipuláciu a kontrolu obete.
Ekonomické násilie: Znamená nerovnováhu v prístupe k finančným zdrojom a využívanie silnejšej ekonomickej pozície. Muž núti ženu k odchodu zo zamestnania a obmedzuje jej vlastný príjem.
Následky Domáceho Násilia
Závažnosť násilných činov páchaných na žene je možné doložiť pomerne presvedčivo najmä na ich následkoch. Prežívané násilie ovplyvňuje obeť partnerského násilia v mnohých oblastiach jej života. Týranie intímnym partnerom má vplyv nielen na jej telesné zdravie, ale predovšetkým zanecháva silne devastujúce účinky na jej psychike. Domáce násilie výrazným spôsobom narušuje i kvalitu života obete. Preukázaný je vplyv násilia napr. na výkonnosť v zamestnaní, čo ďalej môže ohroziť ekonomickú situáciu obete (pracovná neschopnosť, vyššie riziko straty zamestnania, zníženie pracovnej výkonnosti), znižuje sa taktiež jej sociálny status (žena často zostáva bez domova v snahe pred násilným partnerom utiecť) a pod.
Psychické Dopady Domáceho Násilia
Domáce násilie má pre ženy ako obete výrazný dopad aj na ich psychiku. Otrasené psychické zdravie obete sa prejavuje jej špecifickým prežívaním a správaním. Tieto ženy častejšie vyhľadávajú starostlivosť psychiatra, je tu aj väčšie riziko, že sa pokúsia o suicídium alebo si zvolia únik pomocou alkoholu, či drog, obvykle medikamentov. Zároveň sa môže u obetí v dôsledku týrania rozvinúť rad emočných porúch alebo porúch správania, ako napr. nízke sebavedomie a sebaúcta, depresie, pocity úzkosti, fóbie, neschopnosť niekomu dôverovať, či rozvíjať úzky vzťah, nutkavo-obsedantná porucha, symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, špecificky potom tzv. syndróm týranej ženy alebo Štokholmský syndróm, alkoholizmus, suicídne prejavy správania a pod.
Štokholmský Syndróm a Syndróm Týranej Ženy
Niektorí autori popisujú psychické zmeny u obete domáceho násilia konceptom traumatickej väzby, ku ktorej dochádza vtedy, keď má jeden vo vzťahu príliš veľkú moc a „stáva sa úplne závislý od bezmocnej osoby pre svoj relatívny pocit všemocnosti“. Z praxe vyplýva, že podriadená žena, ktorá je v moci tejto osoby, sa naopak cíti stále bezmocnejšia, vystrašenejšia a depresívnejšia. Do tohto rámca možno preto zaradiť i tzv. Štokholmský syndróm.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Štokholmský syndróm je charakterizovaný práve tým, že sa „medzi obeťou a násilníkom utvára zvláštny vzťah - pripútanie. Jedným zo znakov tohto špecifického vzťahu je napr. lojalita k násilníkovi, snaha chrániť ho a dokonca súcit a „spolupráca“ s ním. Ďalším je neschopnosť vyhľadať pomoc zvonku, najmä v inštitúciách, a tiež neschopnosť opustiť vzťah a násilníka“. Štokholmský syndróm nám tak priamo označuje špecifickú náklonnosť obete voči svojmu trýzniteľovi, s ktorou sa stretávame práve pri dlhodobom partnerskom násilí.
Aby sme mohli hovoriť o Štokholmskom syndróme, musia byť splnené štyri podmienky: život obete je v ohrození, obeť nemôže uniknúť, respektíve je o tom presvedčená, izolácia od iných ľudí, prechodná náklonnosť, resp. prechodná priateľskosť páchateľa. Špecifickým je emocionálny vzťah medzi obeťou a násilníkom, ktorý je založený na strachu a vďačnosti zároveň (žena cíti vďačnosť i za zníženie miery alebo frekvencie týrania), čím dochádza k identifikácii obete so svojim trýzniteľom a jeho potrebami, a neschopnosťou obete prejaviť negatívne emócie. Potreba prežiť je silnejšia než impulzy k tomu, aby obeť páchateľa nenávidela, naopak ho začína vnímať ako niekoho dobrého.
Situáciu ženy nachádzajúcu sa v patologickom vzťahu s násilným partnerom, vymedzuje tzv. syndróm týranej ženy, ktorý bol ako odborný pojem do odbornej literatúry zavedený v 80. rokoch 20. storočia, kedy bolo explicitne tematizované násilie na ženách. Jedná sa o koncept vytvorený v roku 1978 psychologičkou Lenore Walkerovou s cieľom „pomenovať širokú paletu psychických symptómov a vzorcov správania, ktoré sú dôsledkom prítomnosti dlhodobého partnerského násilia, a ktoré pomáhajú obeti prežiť v násilných situáciách.“
Syndróm týranej ženy je definovaný ako „súbor špecifických charakteristík a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú ku zníženej schopnosti ženy efektívne reagovať na prežívané násilie. Ide tak o rozvoj charakteristických fyzických, psychických a sociálnych symptómov ako sú depresie, nízke sebavedomie, či izolácia, znovu prežívanie traumy, naučená bezmocnosť, stiahnutie sa od okolia poruchy príjmu potravy, vyčerpanosť, bolesti hlavy a pod., ktoré sú dôsledkom priamej osobnej skúsenosti s opakovanými násilnými útokmi, hlavne rozporuplného a premenlivého správania páchateľa a zníženej možnosti obete ovplyvňovať vlastný život“. Aby došlo k rozvoju syndrómu týranej ženy musí dôjsť aspoň dvakrát k zopakovaniu celého cyklu násilia.
Zároveň sú vymedzené štyri základné charakteristiky tohto syndrómu: žena verí, že za násilie nesie vinu ona, nedokáže si predstaviť, že by za násilie mohol byť zodpovedný niekto iný než ona, žena sa bojí o svoj život alebo o životy svojich detí, žena má iracionálny pocit, že násilník je všadeprítomný a všetko vie.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov
Posttraumatická Stresová Porucha (PTSD)
U žien ako obetí násilia sa stretávame s javmi, ktoré u obetí iných kriminálnych činov nenachádzame. Za markantnú sa považuje napr. pretrvávajúca väzba k agresorovi, zotrvávanie vo vzťahu s ním, zatajovanie závažnosti a príčin zranení, popieranie viktimizácie.
Termín posttraumatická stresová porucha je termín používaný pre úzkostnú poruchu, ktorá sa typicky rozvíja po emočne ťažkej, stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a býva traumatickou pre väčšinu ľudí. Traumatická reakcia vzniká ako reakcia na pocit vlastnej bezmocnosti, neschopnosti zmysluplnej akcie, tvárou v tvár traumatizujúcej skúsenosti. Ak nie je možný variant útoku alebo úteku, môže dôjsť až k porušeniu integrity osobnosti. Traumatické udalosti tak vyvolávajú trvalé hlboké zmeny v oblasti fyziologickej, emočnej i kognitívnej. Pre obete je obtiažne ich zaradiť medzi svoje doterajšie skúsenosti a pochopiť zmysel zažívaného utrpenia. „Pri traumatických udalostiach sa takpovediac naučené stratégie reagovania a prispôsobovania nedajú použiť“.
Partnerské násilie je nepochybne jedným z najzávažnejších stresorov v rodine, pretože výrazne pôsobí na rozvoj posttraumatickej stresovej poruchy u jej obetí, hlavne ak sa intervaly medzi násilnými incidentmi skracujú a obeť má stále menej a menej času na spracovanie traumy. V prípadoch, ak je traumatická situácia predmetom domáceho násilia, bývajú symptómy komplexnejšie, trvajú dlhšie a sú horšie prístupné intervencii.
Medzi základné príznaky PTSD patria:
Nadmerná vzrušivosť (hyperarousal): Ženy, ktoré boli vystavené takejto traume, sú v permanentnom očakávaní nového nebezpečenstva, čím udržujú organizmus neustále v pohotovosti, sú v neustálom stave poplachu, mávajú prehnané reakcie. Často hovoria o poruchách spánku, poruchách sústredenia, reagujú podráždene, niekedy sa u nich môžu vyskytnúť príznaky generalizovanej úzkosti.
Intruzívne príznaky (intruizmus): Ide o tzv. „flashbacky“, teda náhle vyvolané, vtieravé a neodbytné pocity znovu prežívanej traumatickej situácie. Ženy často hovoria o tom, že v momente traumy zostáva čas stáť (odvtedy už pre ne život nebol životom, nevedeli sa už vrátiť k normálnemu životnému rytmu).
Príznaky zovretia - konstrikcia (constriction): Prejavujú sa tzv. „traumatickým tranzom“, kedy žena, ktorá je vystavená totálnej bezmocnosti a nemožnosti klásť aktívny odpor, či utiecť, vníma realitu pozmenene, akoby sa situácia odohrávala mimo jej telo, či len ako súčasť zlého sna. Tieto príznaky môžu vyvolať situácie, ktoré pripomínajú prežitú traumu.
Teória Naučenej Bezmocnosti
Teória naučenej bezmocnosti vychádza z toho, že niektoré ženy sú v násilnom vzťahu doslova uväznené. Táto teória vychádza „z teórie sociálneho učenia a výsledkov experimentálneho psychológa M. Seligmana - násilné incidenty sa vo vzťahu vyskytujú neočakávane, následkom čoho ženy prežívajú pocit straty kontroly nad vlastnou situáciou a postupne prichádzajú o motiváciu reagovať. Ako dôsledok sa potom prejavuje pocit bezmocnosti, náchylnosť k depresiám a pocitom úzkosti, klesá tiež schopnosť začať situáciu riešiť“. Syndróm sa samozrejme nevyskytuje u všetkých obetí v rovnakej miere, niektoré sa snažia aspoň čiastočne kontrolovať miesto a čas incidentu, no viac menej násilie považujú všetky obete za nevyhnutné. Výrazné je aj pasívne a submisívne správanie obetí.
V počiatočných fázach násilia vo vzťahu je obeť násilnými prejavmi zo strany partnera najprv zaskočená, čo neutralizuje pomocou rôznych mechanizmov manipulácie s realitou. V ďalšej fáze získava skúsenosť, že nemôže násilie kontrolovať, čo vedie ku strate aktivity a motivácie hľadať riešenia, upadá do stavu bezmocnosti, straty pocitu vlastnej kompetencie, objavuje sa strata sebavedomia, emocionálne deficity (skľúčenosť, apatie), prestane dúfať v zmenu vlastnej situácie, neverí v existenciu riešenia a pomoci, čím prispôsobí život neustálemu teroru a hrozbe. „K odstráneniu syndrómu je treba najprv oddeliť obeť od násilného partnera, k čomu môže byť nevyhnutná vonkajšia pomoc. Potom je nutné zmeniť jej negatívne očakávanie, navrátiť jej sebadôveru a sebaúctu a pomôcť jej opäť získať pocit kontroly nad vlastným životom“. Efektívnou formou pomoci, ktorú môžeme uplatniť je poradenstvo a psychoterapia.
Mechanizmy Vyrovnávania sa s Násilím
Sebazničijúce reakcie reprezentujú paradoxne účinky viktimizácie blízkym človekom, ktoré nemožno u týraných žien vnímať ako psychopatológiu, či charakterovú slabosť. Ide vlastne o typickú, prirodzenú stratégiu vyrovnávania sa s opakovaným a nevypočítateľným násilím. Medzi tieto mechanizmy patria:
Popieranie viny útočníka: Týraná žena má tendenciu relativizovať vinu násilného partnera a pričítať ju niekomu alebo niečomu inému (napr. negatívne skúsenosti z detstva, nezamestnanosť, alkohol) a zdôrazňovať jeho pozitívne stránky (napr. starostlivosť o rodinu a pod.).
Minimalizácia následkov: Žena popiera vážnosť jednotlivých incidentov i celkovej situácie, je to forma iluzórnej obrany. Žena vinu za násilné incidenty pripisuje sama sebe, nakoľko nebola schopná splniť očakávania, či požiadavky partnera alebo vyhovieť jeho kritériám. Sebaobviňovanie obete sa tak stáva dôležitým rozlišovacím znakom medzi skutočnou a predstieranou viktimizáciou, pretože u zinscenovaných obvinení z domáceho násilia sa u údajnej obete so sebaobviňovaním nestretávame.
Dôležitá je aj reakcia ženy na prvé incidenty od agresora. Z praxe vyplýva, že ženy, ktoré aktívne zareagujú v počiatočnej fáze zneužívania (kládli útočníkovi podmienky ohľadne ďalšieho spolužitia, hrozili sankciami a zverejnením incidentov), sú i neskoršie schopné účinne zareagovať na pokračujúce násilie (vyhľadajú poradňu, odchádzajú do krízových centier a pod.) Naopak, u žien s pasívnou reakciou na prvé incidenty, sa prudko zvyšuje pravdepodobnosť dlhotrvajúceho zneužívania.
Sociálna Starostlivosť a Pomoc Obetiam Domáceho Násilia
Pri práci so ženou zažívajúcou násilie od manžela/partnera je potrebné žene poskytnúť slobodný a bezpečný priestor na zváženie jej rozhodnutí a orientovanie svojej budúcnosti. Týraná žena sa nerozhoduje len za seba a pre seba, ale jej rozhodnutia majú zásadný dopad na jej deti. Preto je dôležité, aby týraná žena prevzala autorstvo…
Formy Sociálnej Starostlivosti
Slovenská legislatíva definuje rôzne formy sociálnej starostlivosti, ktoré je možné poskytnúť obetiam domáceho násilia. Medzi ne patria:
Sociálne poradenstvo: Poskytuje informácie, rady a pomoc pri riešení problémov spojených s domácim násilím. V rehabilitačnom stredisku a dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
Opatrovateľská služba: Poskytuje pomoc pri sebaobslužných úkonoch, starostlivosti o domácnosť a pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať v určitých prípadoch (napr. pri poberaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu). Súbeh opatrovateľskej služby je možný s peňažným príspevkom na opatrovanie len v špecifických prípadoch.
Prepravná služba: Poskytuje sa osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu a osobám s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim ich mobilitu a orientáciu.
Sprievodcovská a predčitateľská služba: Možno poskytovať ako samostatnú sociálnu službu, a nielen ako jeden z úkonov opatrovateľskej služby. Okrem osôb, ktorým sa tradične úkony sprievodu a predčítania poskytujú (nevidiace osoby), je možné túto sociálnu službu poskytovať aj osobám s mentálnym postihnutím.
Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie: Sprostredkovanie tlmočníckej služby sa poskytuje osobám odkázaným na tlmočenie. Sprostredkovanie osobnej asistencie je určené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na osobnú asistenciu.
Zariadenia Sociálnych Služieb
Obetiam domáceho násilia sú k dispozícii rôzne zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť a podporu. Medzi ne patria:
Zariadenie podporovaného bývania: Poskytuje sociálnu službu osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere.
Domov sociálnych služieb: Poskytuje sociálnu službu ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností.
Denný stacionár: V dennom stacionári sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
Rehabilitačné stredisko: V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí.
Opatrovateľská Služba v Teréne
Opatrovateľská služba je obligatórna terénna sociálna služba, ktorá sa poskytuje osobám odkázaným na pomoc inej osoby, ktorej odkázanosť musí dosahovať minimálne II. stupeň. Odkázanosť posudzuje príslušný lekár obce v rámci lekárskej posudkovej činnosti. Sociálny pracovník obce následne posudzuje odkázanosť na úkony sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a úkony pri uskutočňovaní základných sociálnych aktivít. Rozsah pomoci v týchto oblastiach stanovuje v hodinách.