Záväzky Slovenskej Republiky vyplývajúce zo Severoatlantickej Zmluvy a ich Plnenie

Úvod

Slovenská republika (SR) je členským štátom Severoatlantickej aliancie (NATO). Členstvo v NATO predstavuje pre SR záväzky, ktoré sa týkajú oblasti obrany, bezpečnosti a zahraničnej politiky. Napriek deklarovanej snahe o plnenie týchto záväzkov existujú názory, že SR si svoje povinnosti voči Aliancii neplní dostatočne.

Záväzky SR voči NATO

Medzi kľúčové záväzky SR voči NATO patrí:

• Účasť na kolektívnej obrane: Podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa ozbrojený útok proti jednému členskému štátu považuje za útok proti všetkým. SR sa tak zaväzuje poskytnúť pomoc napadnutému spojencovi, a to aj vojensky.
• Navyšovanie výdavkov na obranu: SR sa zaviazala postupne navyšovať svoje výdavky na obranu na úroveň 2 % HDP. Tento záväzok bol potvrdený aj na summite NATO.
• Budovanie vojenských spôsobilostí: SR sa zaviazala budovať a udržiavať vojenské spôsobilosti, ktoré sú potrebné pre plnenie úloh v rámci NATO. Medzi tieto spôsobilosti patrí napríklad ťažká mechanizovaná brigáda.
• Účasť na operáciách a misiách NATO: SR sa zaväzuje prispievať do operácií a misií NATO, a to personálom, technikou a finančnými prostriedkami.
• Spolupráca s ostatnými členskými štátmi: SR sa zaväzuje spolupracovať s ostatnými členskými štátmi NATO v oblasti obrany, bezpečnosti a zahraničnej politiky.

Hodnotenie plnenia záväzkov SR

Hodnotenie plnenia záväzkov SR voči NATO je rôznorodé. Niektorí politici a experti tvrdia, že SR si svoje záväzky neplní dostatočne, zatiaľ čo iní sú presvedčení, že SR prispieva k Aliancii v rámci svojich možností.

Kritika plnenia záväzkov

Kritici poukazujú na nasledovné nedostatky:

• Nedostatočné výdavky na obranu: SR dlhodobo nedosahuje úroveň 2 % HDP na výdavky na obranu. To obmedzuje možnosti modernizácie armády a budovania potrebných spôsobilostí.
• Oneskorenie budovania ťažkej mechanizovanej brigády: SR už dlhodobo odkladá vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, čo je jeden z jej hlavných záväzkov voči NATO.
• Zlé prioritizovanie: Podľa niektorých expertov SR zle prioritizuje investície do obrany. Namiesto budovania pozemnej brigády investuje veľké sumy do nadzvukového letectva.
• Nedostatočná pripravenosť na obranu: Podľa niektorých expertov SR nemá dostatočné ozbrojené sily na to, aby sa dokázala brániť v prvých dňoch konfliktu.

Bezpečnostný expert generál Pavel Macko je rovnako názoru, že si Slovensko svoje záväzky neplní, s výnimkou niektorých špecializovaných malých záväzkov. Upozornil, že brigádu nevieme postaviť a už to trvá 21 rokov, pričom ďalších desať rokov zrejme nebude stáť. Problém je podľa jeho slov v zlých prioritách a v roku 2016 chýbalo 1,6 miliardy eur na to, aby Slovensko splnilo záväzok vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu, pričom dnes je to podľa jeho analýzy až päť miliárd.

Prečítajte si tiež: Analýza Severoatlantickej aliancie a Varšavskej zmluvy

Bátor rovnako pripomenul, že NATO hovorí v treťom článku svojej zakladajúcej zmluvy, že každý štát by mal mať také ozbrojené sily, ktoré sa dokážu v prvé dni konfliktu brániť. Slovensko však podľa Bátora nespĺňa ani to. Rovnako vníma ako problém zlé prioritizovanie.

Pozitívne hodnotenie plnenia záväzkov

Napriek kritike existujú aj pozitívne hodnotenia plnenia záväzkov SR voči NATO. Niektorí politici tvrdia, že SR si svoje záväzky plní v rámci svojich možností a prispieva k Aliancii v oblastiach, kde má silné stránky.

Premiér Pellegrini uviedol, že SR si podľa jeho slov plní svoje záväzky voči NATO aj bez zvýšenia výdavkov.

SR intenzívne využívala priestor na konzultácie a dialóg s NATO a jej členskými krajinami k adaptácii potrebných reforiem tak, aby SR v momente vstupu mohla byť pre NATO prínosom.

Dôležité je tiež spomenúť, že SR prispieva do rozpočtu Programu bezpečnostných investícií sumou 0,46%, resp. 0,5340% v prípade, že sa aktivít nezúčastňuje Francúzsko.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Faktory ovplyvňujúce plnenie záväzkov

Plnenie záväzkov SR voči NATO ovplyvňuje viacero faktorov, medzi ktoré patria:

• Ekonomická situácia: Ekonomická situácia SR má vplyv na výdavky na obranu a možnosti modernizácie armády.
• Politická vôľa: Politická vôľa vlády a parlamentu je kľúčová pre plnenie záväzkov voči NATO.
• Verejná mienka: Verejná mienka ovplyvňuje politické rozhodnutia v oblasti obrany a bezpečnosti.
• Bezpečnostné prostredie: Zmeny v bezpečnostnom prostredí ovplyvňujú priority a potreby v oblasti obrany.

Bezpečnostné Záruky NATO a ich vnímanie

Silná orientácia na západné mocnosti, hlavne USA a Severoatlantickú alianciu, je v hlavnom prúde nespochybňovaným kľúčovým cieľom zahraničnej politiky Slovenska. Častým argumentom je pritom význam NATO pre našu bezpečnosť, ktorý sa berie ako zaručená vec. Je však dôležité sa na túto otázku pozrieť z nadhľadu a v širšom kontexte.

Samotná zmluva je dosť krátka. Najdôležitejší z pohľadu bezpečnostných záruk je článok 5, v ktorom sa uvádza, že ozbrojený útok voči niektorej z krajín NATO sa považuje za útok proti všetkým. Priamo z textu Severoatlantickej zmluvy teda vyplýva, že vôbec nemusí ísť o vojenskú pomoc, ale napríklad iba humanitárnu pomoc v symbolickej miere.

Vymožiteľnosť medzinárodného práva je všeobecne dosť zložitá a často slabá. Ďalším faktorom je neurčitosť ustanovení medzinárodného práva, čoho typickým príkladom je práve článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Rôzne krajiny si ustanovenia môžu vykladať, hoci aj v dobrej viere, odlišne.

V prípade NATO žiadny takýto orgán neexistuje. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy predstavuje skôr politický záväzok, ktorý nemožno reálne vymáhať. Pokiaľ by napr. napadnutej krajine NATO iné štáty neprišli na pomoc (alebo poslali len nepatrnú pomoc), táto krajina sa svojho práva nemá ako dovolať.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Je preto tiež dôležité si uvedomiť, že najlepšou prevenciou vojenských konfliktov je politika zdôrazňujúca hodnotu mieru, zmieru a deeskaláciu napätia, nie priľnutie k jednostranným záujmom konkrétnej mocnosti.

tags: #severoatlantická #zmluva #záväzky #SR #NATO